VIDEO: Ostrá debata europoslancov Ľuboša Blahu a Milana Uhríka vs. moderátor o regulácii sociálnych sietí pre deti, čerpaní eurofondov, americkom mierovom pláne pre Ukrajinu, nátlaku EÚ a trestaní Maďarska, ale aj o podobnej šikane voči Slovensku

Europoslanci Ľuboš Blaha (Smer-SSD) a Milan Uhrík (Republika) sa v diskusnej relácii TV JOJ „Európa od A po Z“, odvysielanej 28. novembra 2025, vyjadrili k aktuálnym spoločensko-(geo)politickým udalostiam.

Vo vysielaní relácie „Európa od A po Z“ v Štrasburgu diskutovali Ľuboš Blaha (Smer) a Milan Uhrík (Republika) o citlivých otázkach, ktoré aktuálne hýbu Európou. Od možnej regulácie sociálnych sietí pre maloletých, cez čerpanie eurofondov až po mierový plán pre Ukrajinu a právny štát v Maďarsku.

Sociálne siete pod drobnohľadom: Ochrana detí alebo cenzúra?

Európsky parlament sa opätovne zaoberá vplyvom sociálnych sietí na vývoj detí. Hovorí sa o zvýšení vekovej hranice pre prístup k nim až od 16 rokov. Ľuboš Blaha, hoci je vo všeobecnosti kritikom EÚ, v tomto prípade pripúšťa, že regulácia sociálnych sietí je potrebná: „Sociálne siete vyslovene hypnotizujú mládež a majú veľmi negatívne účinky.“ Zároveň však varuje pred tým, aby táto regulácia neprerástla do cenzúry a neobmedzila slobodu prejavu.

Podobný názor zdieľa aj Milan Uhrík: „Osobne by som si vedel predstaviť istú reguláciu sociálnych sietí pre malé deti naozaj do tých 16 rokov, kedy tam de facto nie zmysluplne trávia čas.“ Upozorňuje však na technické problémy spojené s overovaním veku a na riziká pre dospelých, ktorí by sa museli preukazovať dokladmi totožnosti.

Eurofondy a plán obnovy: Darí sa Slovensku čerpať?

Ďalšou kľúčovou témou boli eurofondy a plán obnovy. Blaha tvrdí, že čerpanie plánu obnovy prebieha normálne a na Slovensko čakajú ešte tri tranže. Uhrík ale poukazuje na dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov, ktoré sa často sústreďujú na poslednú chvíľu. „Ku koncu programového obdobia, čo sa teraz blíži, sa tie eurofondy nestíhajú čerpať,“ upozorňuje.

Obaja sa zhodujú, že Slovensko by malo eurofondy vyčerpať v maximálnej možnej miere, a to na rozumné projekty ako infraštruktúra, školy a sociálne služby. Uhrík zdôraznil, že je to v záujme Slovenska, pretože „je podobne ako iné štáty aj prispievateľom do rozpočtu Európskej únie“.

Mierový plán pre Ukrajinu: Realita verzus idealizmus?

Blaha ostro kritizuje európsky prístup a podporuje 28-bodový mierový plán Donalda Trumpa. „Ukrajina nemôže byť v NATO,“ zdôrazňuje a dodáva, že Ukrajina „príde o svoje územie, pretože v teréne to nemôže dobyť naspäť, je to fyzicky nemožné“. 

Uhrík zdôrazňuje potrebu realistického prístupu. „Čas nie je na jej strane a keď to takto bude pokračovať, tak Ukrajina bude už len v nevýhodnejšej pozícii ako v súčasnosti,“ povedal. Podľa neho by bolo pre Ukrajinu výhodnejšie ukončiť vojnu a dohodnúť sa s Ruskou federáciou.

Blaha dodal, že vojna by nevznikla, keby NATO nezačalo obsadzovať Ukrajinu. Uhrík poukázal na historické paralely a spomenul Kubánsku raketovú krízu. Zdôraznil potrebu novej bezpečnostnej architektúry v Európe, ktorá zohľadní záujmy všetkých strán.

Maďarsko a právny štát: Politický tlak alebo reálne problémy?

Obaja politici sa zhodujú v kritickom postoji k prístupu EÚ k Maďarsku. Uhrík tvrdí, že Maďarsko je trestané za svoju politiku, ktorá sa nepáči eurokomisárom. „Snažia sa Maďarsko potrestať za vymyslené kauzy,“ povedal.

Podľa neho sú obvinenia o porušovaní hodnôt EÚ politicky motivované a slúžia ako zámienka na pozastavenie eurofondov. Blaha dodáva, že Európsky parlament sa snaží zasahovať do predvolebnej kampane v Maďarsku. Obaja vnímajú postup EÚ ako „neokolonializmus“.

Infrigement voči Slovensku: Hrozí krajine šikana z Bruselu?

V závere diskusie sa politici dotkli aj tzv. infrigementu voči Slovensku v súvislosti s ústavnou novelou. Uhrík tvrdí, že s týmto infrigementom nesúhlasí a nevidí dôvod, prečo by sa Európska komisia mala starať do slovenskej ústavy. Blaha dodáva, že „máme právo na vlastnú cestu“ a bude bojovať za zachovanie národnej identity a tradičných hodnôt v ústave. Podľa neho nejde ani tak o zmenenú ústavu, ale o to, že si Európska komisia myslí, že európske právo je nadradené tomu členskému štátu. Obaja však zároveň nedramatizujú situáciu a tvrdia, že ide o bežný postup.

Viac vo videu:

Zdroj: joj24.noviny.sk