VIDEO: M. Pirošíková „Nie je dôvod, aby sa k zaočkovaným a nezaočkovaným pristupovalo odlišne“

Výhody pre očkovaných proti ochoreniu Covid-19 či obmedzenia pre neočkovaných sú čoraz častejšie témou diskusií o ďalšom nastavení pravidiel.

Politici hľadajú riešenia, či by štát mal nejako obmedzovať, alebo naopak zvýhodňovať občanov, ktorí sa rozhodli zaočkovať, či neočkovať. O téme sme hovorili s právničkou a bývalou zástupkyňou Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Maricou Pirošíkovou.

Odkaz na reláciu:

https://www.ta3.com/clanok/202267/pravnicka-nie-je-dovod-aby-sa-k-zaockovanym-a-nezaockovanym-pristupovalo-odlisne

Diskriminácia nezaočkovaných

Malo by sa so zaočkovanými a nezaočkovanými zaobchádzať rozdielne? „Už od 15. januára tohto roku je zrejmé stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá upozornila na to, že pri cestovaní nemožno podmieniť vstup do krajiny očkovaním. A to práve preto, že neexistuje jednoznačný dôkaz, že nezaočkovaný nešíri covid,“ vysvetlila právnička. Upozornila, že zatiaľ nie je úplne objasnená ani účinnosť súčasných vakcín v súvislosti s novovzniknutými mutáciami.

Keďže podľa WHO nie je dôkaz o tom, že zaočkovaní ľudia koronavírus nešíria, podľa Pirošíkovej nie je ani dôvod na to, aby sa k zaočkovaným a nezaočkovaným pristupovalo odlišne. Môžeme teda hovoriť o diskriminácii nezaočkovaných osôb, ak majú iné podmienky, napríklad pri cestovaní. 

Pirošíková upozorňuje, že cestovanie by mohlo mať závažné následky práve vtedy, ak by sa zaočkovaní netestovali a voľne sa pohybovali medzi krajinami. Práve to by podľa právničky mohlo smerovať k ďalšej vlne pandémie v septembri, o čom sa už medzi odborníkmi hovorí.

Zásahy do ľudských práv

K mnohým zásahom do ľudských práv u nás došlo podľa Pirošíkovej na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR. Z opatrení sa však stali vyhlášky, pri ktorých zákonodarca tvrdí, že ide o všeobecne záväzné právne predpisy. 

„Ďalšia forma, ktorou sa u nás zasahuje do základných ľudských práv, sú uznesenia vlády. Pokiaľ došlo k podaniu správnych žalôb, tak napríklad Úrad vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k uzneseniam tvrdí, že sú to všeobecné právne akty,“ vysvetľuje právnička.

Jednotlivec na Slovensku sa tak podľa Pirošíkovej dostáva do situácie, že vo vzťahu k obmedzeniam nemá účinnú súdnu kontrolu, „na rozdiel od iných štátov, kde je to bežné“, upozorňuje. 

Zdroj: TA3