VIDEO: Európa musí podľa von der Leyenovej poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc.

Donald Trump medzitým opäť kritizoval svojho predchodcu Joea Bidena za dodávky zbraní kyjevskému režimu, keď ho obvinil z toho, že vyprázdnil zásoby amerických zbraní potrebných pre obranu USA

Americký prezident vyjadril zároveň po najnovšom telefonáte so svojím ruským náprotivkom nespokojnosť s riešením ukončenia vojny na Ukrajine, pretože rozhovor s Vladimirom Putinom podľa neho „nepriniesol žiadny pokrok“.

Spojené štáty zastavili niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili. Tieto zbrane Washington za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena prisľúbil Kyjevu na použitie v pokračujúcej vojne proti Rusku.

Európske krajiny musia Ukrajine poskytnúť ďalšiu vojenskú pomoc, uviedla vo štvrtok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Vyjadrila sa deň po tom, čo Spojené štáty oznámili, že Ukrajine obmedzujú dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície pre obavy o nedostatok vlastných zásob.

„Je to jasný signál, aby sme zintenzívnili našu vlastnú podporu a zvýšili európske obranné kapacity, a to nielen na úrovni EÚ, ale aj na kontinentálnej úrovni,“ vyhlásila von der Leyenová na návšteve Dánska pri príležitosti oficiálnej ceremónie prevzatia predsedníctva v Rade EÚ touto severskou krajinou.

Spojené štáty zastavili niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili. Tieto zbrane Washington za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena prisľúbil Kyjevu na použitie v pokračujúcej vojne proti Rusku.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení zverejnenom v noci na stredu uviedla, že rozhodnutie o pozastavení dodávok „bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc krajiny pre iné krajiny po celom svete“.

Krok zo strany Washingtonu medzičasom privítala Moskva. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že čím menej zbraní dostane Kyjev zo zahraničia, tým skôr sa skončí „špeciálna vojenská operácia“, čo je termín, ktorým Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že „pochybnosti“ o postoji USA voči Európe zdôrazňujú potrebu posilniť spoluprácu európskych štátov prostredníctvom Európskej únie a NATO. Vodca kyjevského režimu sa podľa svojho najnovšieho vyjadrenia chystá v piatok (4. júla) telefonovať so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, aby prediskutoval najnovšie pozastavenie dodávok niektorých zbraní na Ukrajinu.

Biden vyprázdnil dodávkami zbraní Ukrajine celú našu krajinu. Je to jeho vojna, vyhlásil Trump

Prezident USA Donald Trump sa vo štvrtok posťažoval, že Spojené štáty za predchádzajúcej administratívy dodali Ukrajine toľko zbraní, že jeho vláda sa teraz musí uistiť, že „ich máme dosť pre seba.“ 

V rozhovore s novinármi pred nástupom do lietadla Air Force One na let do štátu Iowy Trump povedal, že bývalý prezident Joe Biden „vyprázdnil celú našu krajinu tým, že im (Ukrajine) dal zbrane, a my sa musíme uistiť, že ich máme dostatok pre seba.“

Medzi zbrane, ktorých dodávky Ukrajine sú pozastavené, patria protivzdušné obranné rakety, presne navádzané delostrelectvo a ďalšie zbrane.

Trump, ktorý sa vo štvrtok rozprával aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, naznačil, že úplne nezastavuje americkú pomoc Ukrajine. „Dali sme im (už) toľko zbraní,“ ale „spolupracujeme s nimi a snažíme sa im pomôcť“.

Prezident USA tiež doplnil, že mal s Putinom „pomerne dlhý hovor“, ktorý však podľa neho „nepriniesol žiadny pokrok“ v riešení vojny, ktorú republikánsky prezident sľúbil rýchlo ukončiť. „Nie som spokojný,“ dodal Trump. „Som veľmi sklamaný z rozhovoru, ktorý som dnes mal s prezidentom Putinom, pretože si nemyslím, že je na správnej ceste, a som veľmi sklamaný,“ povedal Trump. „Len hovorím, že si nemyslím, že sa snaží zastaviť, a to je veľká škoda,“ konštatoval. 

Dodal, že táto vojna je „Bidenova vojna“ a zopakoval, že keby bol prezidentom on, nikdy by k nej nedošlo.

Ide o Trumpovo prvé verejné vyjadrenie k pozastaveniu niektorých dodávok pre Ukrajinu. Dochádza k nemu v čase, keď Rusko stupňuje svoju najnovšiu ofenzívu.

Kremeľ pritom označil rozhovor Trumpa s Putinom za „úprimný a konštruktívny.“ Šlo o šiesty verejne známy rozhovor medzi oboma lídrami od Trumpovho návratu do Bieleho domu.

Počas diskusie o situácii okolo Iránu a na Blízkom východe Putin zdôraznil potrebu vyriešiť všetky nezhody „výlučne politickými a diplomatickými prostriedkami,“ povedal Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov. Podľa neho sa lídri zhodli, že v tejto otázke budú v kontakte.

AP pripomenula, že Spojené štáty dňa 22. júna zaútočili na tri objekty v Iráne, čím sa zapojili do vojny rozpútanej voči Iránu Izraelom a zameranej na zničenie iránskeho jadrového programu.

O konflikte na Ukrajine Ušakov povedal, že Trump zdôraznil svoju snahu o rýchle zastavenie bojov a Putin vyjadril pripravenosť Moskvy viesť rokovania s Kyjevom, pričom poznamenal, že predchádzajúce kolá rokovaní v Turecku priniesli výsledky v humanitárnej oblasti. Ruský líder zároveň zdôraznil, že Moskva sa naďalej bude snažiť dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine a odstrániť tak „základné príčiny“ konfliktu, povedal Ušakov. „Rusko od týchto cieľov neustúpi,“ povedal Ušakov novinárom po telefonáte.

Putin obvykle tvrdí, že ruskú armádu vo februári 2022 vyslal na Ukrajinu, aby odvrátil hrozbu, ktorú pre Rusko predstavovalo úsilie Ukrajiny o vstup do NATO, a aby ochránil rusky hovoriacich na Ukrajine. Tieto argumenty Kyjev a jeho spojenci odmietli. Putin naďalej trvá na tom, že akákoľvek potenciálna mierová dohoda musí viesť k tomu, že Ukrajina sa vzdá svojej snahy o vstup do NATO a uzná územné zisky Ruska.

Ušakov povedal, že o pozastavení niektorých dodávok amerických zbraní na Ukrajinu sa počas telefonátu Trumpa a Putina nediskutovalo.

Predchádzajúci verejne známy telefonát medzi Trumpom a Putinom sa uskutočnil 14. júna – deň po tom, čo Izrael zaútočil na Irán.

Obnovený kontakt medzi Trumpom a Putinom zrejme odráža ich záujem o nápravu vzťahov medzi USA a Ruskom, ktoré sa prepadli na najnižšiu úroveň od studenej vojny, doplnila AP.

Ušakov podľa AP uviedol, že lídri diskutovali o vývoji v Sýrii a vyjadrili záujem o realizáciu bilaterálnych projektov v energetickom sektore a prieskume vesmíru.

Poradca Kremľa dodal, že Putin dokonca navrhol, aby si USA a Rusko vymieňali filmy propagujúce „tradičné hodnoty zdieľané nami a Trumpovou administratívou“.

V utorok s Putinom telefonoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron – bol to ich prvý telefonický kontakt od roku 2022.

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / InfoVojna