VIDEO: Americký prezident nazval deň oznámenia nových ciel „Dňom oslobodenia“. Podľa Donalda Trumpa bolo vytvorenie americkej Federálnej rezervnej banky FED v roku 1913 dôvodom pre zavedenie dane z príjmu a koniec podporovania colnej politiky.

Šéf Bieleho domu nepriamo odkázal lídrom ďalších štátov sveta, aby taktiež robili politiku, ktorá na 1. miesto dáva národný záujem a vyzdvihuje štátnu sebestačnosť.

Americký prezident Donald Trump v stredu 2. apríla 2025 urobil to, čo sa pokúšal v roku 1962 vykonať prezident USA John Fitzgerald Kennedy, teda obmedziť vplyv FEDu a zmeniť systém fiškálneho systému americkej vlády, aby prostriedky na svoju prevádzku získavala nie z úverov súkromného FEDu, ktoré sú následne splácané z daní amerických občanov, ale z colných taríf uvaľovaných na všetok dovoz tovaru do USA. Ak bude Trumpov colný ekonomický plán úspešný, dane z príjmu už nebudú a Američania už nebudú daňovými otrokmi skorumpovaného systému.

Rozdodnutím Donalda Trumpa sa USA zbavia štátneho dlhu a už nebudú musieť byť závislé od úverov súkromnej banky FED, ktorá je prepojená na bankovú oligarchiu so sídlom v Londýne.

Viac vo videu:

Trump z bezpečnostných dôvodov povedal, že daň z príjmu bola v roku 1913 prijatá z neznámych dôvodov. Bol to však zákon Federal Reserve Act z 23. decembra 1913, ktorým sa kontrola nad tlačením a správou amerického dolára preniesla na súkromný konglomerát 6 americko-britských bánk, ktoré vytvorili FED.

V nadväznosti na tento zákon bol Kongresom schválený zákon o Dani z príjmu fyzických osôb, ktorý bol vyžadovaný týmito 6 bankami ako tzv. payment resource facility, teda prostriedok platobného zdroja. Všetky emisie dolárov tlačené FEDom boli americké štátne pokladnice poskytované s úrokom, a splátky úrokov museli byť zaistené tzv. zaručeným prostriedkom (guaranteed facility), ktorým boli dane z príjmu občanov.

Londýnske banky odmietli záruky z výnosov ciel, ale požadovali záruku v podobe daní obyvateľov v USA, ktorí budú povinní platiť dane, z ktorých sa budú úvery splácať. Ďalšou podmienkou Londýna bolo, že americká vláda zruší po prijatí zákona o FEDE väčšinu ciel a umožní neobmedzený dovoz tovaru z Európy a najmä z vtedajších britských kolónií do USA bez obmedzenia.

Amerika teda zrušila clá, ktoré jej prinášali výnosy a taktiež chránili americký vnútorný trh, a zaviedla dane z príjmu, naproti ktorým si vláda potom mohla u FEDU brať úvery a pôžičky prakticky bez obmedzenia, ale vždy len naproti ďalším úrokom prikrytých daňami vyberanými od amerických občanov.

Viac k téme v článku českého portálu Aeronet TU.

Celý prejav Donalda Trumpa:

Zavedenie nových ciel prebieha podľa Trumpa „veľmi dobre“

Prezident Donald Trump vo štvrtok na palube Air Force One vyhlásil, že zavedenie nových ciel prebieha „veľmi dobre“ a to napriek tomu, že americké akciové trhy zažili najväčší výpredaj za posledných päť rokov.

Podľa jeho slov clá poskytujú Spojeným štátom „veľkú moc na vyjednávanie“. „Každá krajina nás kontaktovala,“ uviedol Trump a dodal, že je „otvorený zmene plánov, ak USA dostanú „niečo fenomenálne““.

Na otázku, či to znamená možnosť zrušenia ciel, odpovedal: „Záleží na tom. Ak nám niekto ponúkne niečo také dobré, ako to len môže byť, tak áno.“

Biely dom pritom len nedávno tvrdil, že uvalenie ciel, ktoré bolo oznámené v stredu 2. apríla, budú na dlhú dobu nemenné. Hoci ich výška šokovala, mnoho analytikov uviedlo, že trhy sa môžu vďaka tomu spoň stabilizovať, ak budú vedieť, s čím majú počítať. Keď však teraz Trump opäť mení rétoriku ohľadom ciel, je zrejmé, že celý príbeh týkajúci sa ich sadzieb sa ešte zďaleka nekončí.

Trump zároveň odmietol obavy z aktuálneho prepadu akciových trhov a predpovedal ich rýchle zotavenie.

„Trhy budú boomovať. Akcie budú boomovať. Krajina bude boomovať,“ uviedol optimisticky.

Štvrtkové obchodovanie sa zapísalo do histórie ako jeden z najhorších dní pre americké akciové trhy od roku 2020.

Index Nasdaq Composite klesol o 6%, S&P 500 stratil takmer 5% a Dow Jones Industrial Average (DJIA) zaznamenal pokles o 4%, čo predstavuje stratu 1 700 bodov – piaty najhorší deň v jeho histórii.

Najväčšie straty utrpeli technologické spoločnosti známe ako „Magnificent Seven“, medzi ktoré patrí napríklad Apple (AAPL) a Nvidia (NVDA).

Apple prišiel o viac ako 9% svojej hodnoty a Nvidia stratila vyše 7%, keď investori zohľadňovali možné narušenie dodávateľských reťazcov v dôsledku ciel.

Celkovo tieto technologické firmy stratili viac ako 800 miliárd dolárov zo svojej trhovej kapitalizácie.

Pokles sa nevyhol ani menším spoločnostiam zastúpeným v indexe Russell 2000, ktorý klesol o 6,4%.

Na dlhopisovom trhu klesol výnos 10-ročných štátnych dlhopisov o 14 bázických bodov na úroveň 4,05%, zatiaľ čo index amerického dolára oslabil o 1,5%.

Trumpovo zavedenie tzv. „Liberation Day“ ciel má podľa analytikov potenciál výrazne ovplyvniť globálne obchodné vzťahy aj ekonomiku USA.

Zatiaľ čo prezident tvrdí, že clá podporia vyjednávaciu pozíciu krajiny a prinesú nové dohody, trhy reagujú opačne – obavami z narušenia dodávateľských reťazcov a spomalením rastu a zároveň rastúcim strachom z recesie či dokonca stagflácie.

Ak bude Trumpov colný ekonomický plán úspešný, dane z príjmu už nebudú a Američania už nebudú daňovými otrokmi skorumpovaného systému.

„Dnešok bude známy ako deň, ktorý ukončil naše ekonomické otroctvo. Ak bude Trumpov plán úspešný a clá nahradia daň z príjmu, kvalita života Američanov sa výrazne zlepší a my už nebudeme nevoľníkmi skorumpovanej mašinérie. Naša práca už nebude zdaňovaná na financovanie vojny a ničenia na celom svete. Naša práca už nebude zdaňovaná len preto, aby si skorumpovaná vládnuca trieda mohla na našom utrpení naplniť vrecká. V súčasnosti sme otrokmi daňového úradu a Trumpov colný hospodársky plán sa to snaží ukončiť. Preto ak Trumpov plán vyjde, dnešný deň bude známy ako „Deň oslobodenia“. Trump sa snaží zbaviť dane z príjmu,“ uviedol Jacob Creech, ktorý na sieti X spravuje účet Clandestine.

Zdroj: aeronet.news / ftnews.sk / InfoVojna