Viac ako tristo dní bez cvičencov a nulové príjmy – taká je situácia fitnescentier. Zatvorené posilňovne žiadajú pomoc i úľavy

Protipandemické opatrenia majú devastačné následky pre fitnescentrá a športoviská, tvrdí Únia fitness centier Slovenska. 

„Celková ziskovosť fitnescentier v porovnaní s inými segmentmi nie je na takej úrovni, aby prevádzky mohli tvoriť zisk za účelom tvorby rezerv, a to ani v prípade veľkých komerčných sietí,“ hovorí predseda Únie fitness centier Slovenska Pavel Kiseľ. Posilňovne sú na tom ešte tragickejšie ako niektoré reštaurácie, ktoré ako-tak nad vodou drží rozvoz či predaj cez okienko.

Fitnescentrá podľa Kiseľa vypadli i z dotácií ministerstva dopravy. „Schéma pre cestovný ruch umožňuje prevádzkam získať tržby cez rozvoz, okienkový predaj či e-shopy. Rovnako tržby reštaurácií s podstatne menšími rozlohami majú nižšie prevádzkové náklady a podstatne vyššie tržby, z ktorých sa počíta percentuálna štátna pomoc,“ tvrdí. Pomoc z rezortu dopravy sa pre prevádzky fitnescentier a vnútorných športovísk vôbec nehodí, dodal Kiseľ.

Únia fitness centier Slovenska preto žiada efektívnu pomoc – prvým krokom má byť úprava živnostenského zákona. V ňom podľa Kiseľa chýba špecifikácia pre posilňovne a vnútorné športoviská. „Pri vyhlasovaní vládnych nariadení došlo v každom jednom prípade k spochybneniu dodržiavania opatrení a mylnému výkladu v rámci našej komunity po stýkrát,“ hovorí Kiseľ. Úpravou by sa podľa neho predišlo dvojitému čerpaniu peňazí od štátu či podvodom.

Ešte vlani v októbri únia zaslala vláde, ministerstvu spravodlivosti a rezortu hospodárstva žiadosť o dlhovú brzdu či exekučnú amnestiu pre fitnessektor.

„Uvedené opatrenia by mali rozmery pomoci, ktoré naše prevádzky nutne potrebujú,“ hovorí Kiseľ. Ak by prešla i „dlhová brzda“ s päťročným konsolidačným obdobím, otvorilo by sa prevádzkam dvoje dverí, dodal. Fitnescentrá by tak mohli čerpať úvery a splatiť dlhy a boli ochránené pred násilným vysťahovaním z prevádzok.

Posilňovne tiež žiadajú zaplatenie 80 percent prevádzkových nákladov. Podľa Kiseľa by tak v prípade, že mesačné náklady prevádzky sú 5 840 eur, štát prispel sumou 4 672 eur. Zvyšných 1 168 eur by zostalo na majiteľovi.

Bez stretnutia

Protipandemické opatrenia majú devastačné následky pre fitnescentrá a športoviská, tvrdí Únia fitness centier Slovenska. Tá sa však nezúčastnila stretnutia s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽaNO), kde sa mala pomoc riešiť.

„Pracovná skupina mala absolútne nešťastné zloženie, no vítame fakt, že aspoň niečo sa deje,“ informuje prezident únie Pavel Kiseľ. Vláda podľa neho s úniou nerokuje. Priestor mali iní, tvrdí Kiseľ. „Je pre nás nepredstaviteľné, že prezident Slovenskej asociácie kulturistiky a fitness, advokát jednej z piatich sietí či vlastníčka priemyselnej výroby mohli reprezentovať záujmy stoviek štandardných prevádzok,“ hovorí Kiseľ.

Zdroj: pravda.sk