Vedci našli náhradu za antibiotiká – med

Hneď niekoľkým nebezpečným baktériám, vrátane pôvodcov stafylokokov a pneumokokov, zostali jedna alebo dve mutácie, aby získali rezistenciu na antibiotiká. Podľa predpovedí WHO to ohrozuje milióny ľudí, preto sa vedci na celom svete snažia vytvoriť silnejšie lieky alebo nájsť náhradu za antibiotiká. Ako sa ukázalo, obyčajný med sa môže stať účinným liekom proti nebezpečným patogénom.

Prvé vedecké údaje o antibakteriálnych vlastnostiach medu sa objavili v roku 1919, keď britský vedec Walter Sakett postupne umiestnil do medu dyzentériu, paratyphoidné baktérie a pôvodcov tyfusovej horúčky, a potom sledoval za aký čas tieto baktérie hynuli. Prvé zostali v mede päť až desať hodín, druhé – skoro deň a tretie – dva dni. V tej dobe veľmi málo ľudí venovalo pozornosť vedeckej práci Saketta. Po prvé, približne v tom čase sa celý svet dozvedel o penicilíne. Po druhé, vedec sa sám mýlil, keď predkladal liečiť závažné infekcie každodennou konzumáciou niekoľkých lyžíc medu. Samozrejme, tento prístup nemal žiadny konkrétny účinok.

Na Waltera Saketta a jeho objav si spomenuli až po sedemdesiatich rokoch, kedy sa objavilo niekoľko prác o používaní medu ako liečivého prostriedku. Britskí experti analyzovali 33 vedeckých štúdií, ktorých sa zúčastnilo celkovo približne 2000 ľudí a 500 zvierat. Všetci účastníci mali infikované, neliečivé rany. Vo všetkých prípadoch sa ukázalo, že liečba medom je účinnejšia ako tradičná liečba antibiotikami.

Okrem toho sa med lepšie vyrovnal s hojením povrchových popálenín ako sulfadiazín striebra, ktorý sa v takýchto prípadoch bežne používa. Podľa údajov indických lekárov, produkt vyrobený včelami úplne vyliečil popáleniny u 81 percent pacientov, zatiaľ čo obvyklý liek len v 37 percentách prípadov.

Odborníci spočiatku predpokladali, že účinnosť je v peroxide vodíka, emitovanom, keď medový enzým glukozidázi reaguje s molekulami kyslíka vo vode. Pri nanesení na infikované miesto, med z neho vytiahne vlhkosť, v dôsledku čoho sa vytvorí peroxid a rana sa vydezinfikuje.

Toto vysvetlenie vyhovovalo každému, kým americkí vedci neodstránili peroxid vodíka z medu získaného z balmínu metlatého – Leptospermum scoparium a naniesli vyčistený produkt na infikované rany niekoľkých dobrovoľníkov. Liečba pomohla, hoci bola menej účinná.

Podľa austrálskych a novozélandských vedcov si med aj bez peroxidu zachováva svoje antibakteriálne vlastnosti vďaka éterickým olejom obsiahnutým v Leptospermum scoparium. Je známe, že tieto látky majú antimikrobiálne a liečivé účinky. Preto okrem rán a popálenín sa med vysporiadal aj s pôvodcami závažných infekčných ochorení – dokonca aj tých, proti ktorým boli antibiotiká bezmocné.

Vedci zmiešali med so širokospektrálnymi liečivami – rifampicínom, oxacilínom, gentamicínom a klindamycínom a potom ich testovali na niekoľkých kmeňoch Staphylococcus aureus. Takmer vo všetkých prípadoch zvýšil med účinok antibiotika – to bolo obzvlášť zreteľné na kmeňoch, ktoré úspešne odolali lieku, ale nedokázali odolať zmesi med – antibiotíká.

Ale po určitom čase švédski vedci ukázali, že účinnosť medu nezávisí od toho, z ktorej rastliny pochádza med (hoci jeho liečebná účinnosť závisí od toho), ale najmä od určitých baktérií kyseliny mliečnej. Tieto baktérie sú obsiahnuté v medovom vačku včiel – v tejto časti tela včela skladuje nektár, z ktorého sa následne získava med.

Vedci izolovali včelie mikroorganizmy z medu a testovali ich účinnosť na antibiotiká rezistentné stafylokoky, pseudomonas bacil a vankocimino rezistentné enterokoky. Tieto mikroorganizmy sa efektívne vysporiadali s týmito nebezpečnými patogénmi. Tajomstvo úspechu baktérií mliečneho kvasenia je v ich množstve a rozmanitosti, uvažujú autori štúdie. Na rozdiel od antibiotík, v ktorých je len jedna aktívna zložka, med obsahuje minimálne 13 prospešných mikroorganizmov, ktoré môžu vybrať požadovaný bakteriálny koktail v závislosti od hrozby.

Okrem stafylokokov a Pseudomonas aeruginosa sa med tiež vyrovnal so aj s Burkholderia cepacia complex, ktoré spôsobujú závažné respiračné infekcie. Tieto mikroorganizmy sú schopné spôsobiť tak rozsiahle poškodenie pľúc, ktoré niekedy vyžadujú transplantáciu nových orgánov. Ako sa zbaviť týchto škodlivých baktérií je veľmi ťažké kvôli viacnásobnej rezistencii na antibiotiká.

V experimente britských biológov sa nebezpečné mikróby vzdali pod náporom medu. Vedci vyvinuli kolónie patogénnych baktérií na pľúcnom tkanive ošípaných a potom sa snažili vyrovnať s mikroorganizmami s antibiotikami, medom a zmesou med – antibiotíká. V prvom prípade uhynulo 29 percent patogénov, v druhom prípade 39 percent. A zmes bola účinná v 90 percentách prípadov.

Autori štúdie považujú med za jednu z hlavných alternatív antibiotík, pretože patogénne baktérie nevykazujú rezistenciu voči tomuto produktu. Jediné, čo je potrebné urobiť pre jeho široké uplatnenie, je vyriešenie problému s insekticídmi, ktorých vysoké koncentrácie sa našli vo vzorkách medu po celom svete. A hoci tieto látky nie sú nebezpečné pre ľudí, sú schopné zmeniť správanie a narušiť koncentráciu včiel v skupinových aktivitách.

Vedci trvajú na tom, že je potrebné nájsť náhradu za insekticídy, ktoré sa dnes používajú. Pretože potom ľudstvo stratí nielen medovú pochúťku, ale aj pravdepodobné riešenie problému superbaktérií, s ktorými sa dnes nedokážu vyrovnať ani najsilnejšie antibiotiká. Znovu sa ukázalo, že príroda už dávno vyriešila to, čo sa snaží ľudstvo riešiť už dlhú dobu.

zdroj a preklad: OZ Biosféra www.biosferaklub.info