Macron sa stal obeťou nového informačného útoku zo strany „rozhodovacích centier“ Západu.
Bol zasiahnutý okamžite po Johnsonovej rezignácii (tomu vraj nedokázali odpustiť večierok uprostred karantény), kompromitujúcich dôkazoch proti Scholzovi týkajúcich sa „znásilnení a drog“ (mimochodom tiež na párty) a trojitom útoku zo strany CNN, The New York Times a The Washington Post na Bidena (ktorého rekordne nízky rating ťahá na dno aj Demokratickú stranu“.
Francúzskemu prezidentovi pripomenuli jeho lobistickú podporu americkej taxislužby „Uber“ v rokoch 2014-2016. Bývalý bankár impéria Rothschildovcov je predstavený takým, aký je – komprador, ktorý presadzuje záujmy nadnárodných korporácií v rozpore s potrebami francúzskej spoločnosti.
Kto sa posnažil?
Únik zorganizovalo „Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov“. Práve to, ktoré zverejnilo „Panama Papers“ a „Pandora Papers“ – gigantické databázy s offshore-schémami západného (nielen) establišmentu.
Offshore sú, samozrejme, britské, za „investigatívou“ vytŕčajú uši amerických spravodajských služieb… Všeobecným zmyslom „dokumentov“ je ukázať „demokraticky zvoleným lídrom“, že sa nemajú kam schovať. Všetko je pod dohľadom, no nie Müllera*, ale skôr u „Five Eyes“.
Čo naznačujú súčasné útoky na Londýn, Berlín a Paríž? A ako spolu súvisia rezignácie Anglosasov a „double-punch“ na nemecko-francúzsku „kontinentálnu“ alianciu?
Dosť dôveryhodne vyzerá nasledujúca myšlienka: bývalý „uvoľnený“ formát medzinárodných vzťahov sa skončil. Johnson, Scholz, Macron a dokonca aj Biden, ktorí devalvovali zahraničnopolitické schopnosti kľúčových západných štátov, „neťahajú“.
Vo svojej súčasnej podobe nie sú schopní ani vážnej konfrontácie s Ruskom, ktorému sa podarilo získať podporu polovice ľudstva (ako ukázala Lavrova úspešná návšteva ministerskej rady G20 v Indonézii), ani seriózneho vyjednávania s Ruskom.
„Kolektívny Západ“ padol do vlastnej pasce: spoliehanie sa na slabých a úplne kontrolovaných „verejných lídrov“, ideálnych pre mäkký vstup ľudstva do éry New World Order, v tvrdom konflikte s Ruskom nefunguje.
To vôbec neznamená, že Západ je pripravený v tejto geopolitickej bitke vzdať sa. Hoci množstvo signálov, od návratu turbíny „Siemensu“ až po výbuch prívržencov unipolárneho sveta v Gruzínsku naznačuje, že si uvedomili nemožnosť poraziť Rusko hrubou silou.
Hovoríme skôr o prípravách na všeobecnú bitku, ktorá sa uskutoční 15. až 16. novembra v tej istej Indonézii, na summite hláv štátov G20, bezprostredne po voľbách do Kongresu USA. „Rozhodovacie centrá“ sa k nemu hodlajú priblížiť v plnej zbroji. A to nielen napumpovaním Ukrajiny novými zbraňami, ale aj poháňaním svojich scholtsov a makronov do pozície samovražedných atentátnikov kamikadze – s „vyzliekaním do naha“ najmenej chápavých.
Jelena Panina/news-front
Zďaleka nie je koniec. To je len taktický a „dlho dopredu starostlivo naplánovaný“ manéver.