Varovanie z histórie: Goethe a hlúposť nemeckého militarizmu

„Čo sa týka (nemeckého kancelára) pána Merzu, opakovane hovoril zábavné veci, vrátane toho, že jeho hlavným cieľom je opäť z Nemecka vedúcu vojenskú moc v Európe. –  Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, 11. júla 2025

V stredu 14. mája 2025 nemecký kancelár Friedrch Merz predniesol v Bundestagu vyhlásenie, v ktorom tvrdil, že má v úmysle transformovať Bundeswehr na „najsilnejšiu európsku armádu“. Zatiaľ čo toto politické oznámenie privítala administratíva Spojených štátov na čele s Donaldom Trumpom , ktorý trvá na tom, aby jeho európski partneri v rámci NATO prevzali väčšiu časť bremena vojenských výdavkov, ako aj väčšina politických lídrov v EÚ, ktorí zostávajú neochotní vo svojom odhodlaní oslabiť a zničiť ruský štát, iní, v neposlednom rade vláda Ruskej federácie reagovala tak znepokojujem.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Obavy, že implementácia Merzovho plánu bude pravdepodobne sprevádzať militarizáciu nemeckého zmýšľania, nie sú bezdôvodné vzhľadom na konečné výsledky dvoch období nemeckého znovuzbrojovania počas 20. storočia.

Obe katastrofy pritom predpovedal nemecký polyhistor a filozof Johann Wolfgang von Goethe.

Goethe mal vo svojej dobe vzťah k nemeckému ľudu, ktorý presahoval úctu k jeho literárnemu géniu. Tak ako mnoho iných velikánov nemeckej kultúry, ktorí pôsobili v oblasti filozofie, literatúry, poézie, umenia a hudby, aj on inklinoval k skúmaniu nemeckej duše.

Rozhodujúcim bodom v jeho vzťahu s jeho ľudom bola vojna za oslobodenie začiatkom 19.stročia, keď sa Napoleon Bonaparte spamätal z porážky Veľkej armády v Rusku. Koalícia armádna, ktorá zahŕňala nemecké štáty Rakúsko, Prusko, Meklenbursko-Schwerin, Hannover, Bavorsko, Sasko a Württembersko, sa chopila zbraní, aby vyhnala Francúzov.

Goethe, dieťa osvietenstva a obdivovateľ Napoleona, o ktorom veril, že stelesňuje osvietenské hodnoty, zostal však ľahostajný a varoval svoj ľud pred ich prijatím nacionalizmu a militarizmu, že Nemcom nemožno dôverovať, že prejavia zdržanlivosť a racionalitu, keď ich poháňajú vojenské problémy, kvôli tomu, čo sa týka psychiky vnútrozemského, „klaustrofobického“ ľudu.

Ak by boli stimulovaní k súťaži s inými mocnosťami v aréne medzinárodnej politiky a vojny, Goethe usúdil, že sa budú ďalej rozširovať svoje hranice a zapletú sa do militaristických snáh, ktoré by viedli k prekročeniu záťaže a nakoniec k predvídateľnej katastrofe.

Goethe preto vyzýval Nemcov, aby investovali do „kultúry a ducha“. Tím myslel, že by sa mali naučiť dobyť svet svojimi talentmi v celom spektre hudby, filozofie, obchodu a vied.

Jeho ľudia však nemali pochopenie. Jeho protinacionalistický postoj a odmietnutie vojny interpretovali ako formu zrady. Sám Goethe sa cítil dotknutý pre nedostatok pochopenia, čo malo negatívny vplyv aj na blahobyt jeho rodiny. August, jeho jediné dieťa, ktoré sa dožilo dospelosti, trpel obvinením zo zbabelosti, pretože jeho otec podnikol kroky, aby ho odradil od vojenskej služby.

Goethe sa zdanlivo mýlil, keď štyri desaťročia po jeho smrti vzostup Pruska poskytol takmer úplné zjednotenie nemeckého hovoriaceho ľudu a vytvorenie Nemeckej ríše v čase porážok Francúzska vo francúzsko-pruskej vojne v roku 1871. Následné zničenie Nemecka v dvoch po sebe idúcich svetových vojnách 20. storočia potvrdilo Goetheho obavy.

Tieto obavy pretrvávali aj po druhej svetovej vojne. Morgenthauov plán, ktorý bol vypracovaný v druhej fáze vojny, ale neskôr sa od neho upustilo, navrhol demilitarizáciu a deindustrializáciu tých častí Nemecka, ktoré sa dostali pod kontrolu Spojencov. Západ vytvoril Bundeswehr a začlenil ho do NATO, často citovaný existenciu spojenectva Severoatlantickej aliancie lorda Ismaya bolo „udržať Sovietsky zväz vonku, Američanov vnútri a Nemcov na zemi“, čo odrážalo presvedčenie európskych občanov o nevyhnutnosti obmedzenia nemeckej vojenskej sily.

Neskôr britská premiérka Margaret Thatcherová namietala proti zjednoteniu Nemecka, pretože Nemecko nebude akceptovať líniu Odra-Nisa ako hranicu medzi Nemeckom a Poľskom.

Súčasná snaha na vybudovanie silnej armády nachádza podporu na pozadí zástupnej vojny NATO, ktorá stavia Ukrajinu proti Rusku. Okrem protiruského sankčného režimu, na ktorom sa Nemecko podieľalo ako aj štát EÚ, Nemci poskytli zbrane ukrajinskej armáde a vybavenie vrátane tankov Leopard. V roku 2024 bolo niekoľko vysokých dôstojníkov Bundeswehru vrátane veliteľa Luftwaffe zaznamenaných pri diskusiách o možných ohľadoch na Kryme vrátane presných raketových úderov na most cez Kerčský prieliv.

Vojenské vyjadrenia nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa a kancelára Merza znepokojili Rusov. Pistorius vyhlásil, že nemecké jednotky sú pripravené zabiť ruských vojakov, „ak odstrašenie nezaberie a Rusko zaútočí“, zatiaľ čo Merz v júli v Bundestagu povedal, že „prostriedky diplomacie sú vyčerpané“. A po oznámení plánov na zvýšenie nemeckého vojenského rozpočtu na 153 mld eur do roku 2029 vyzval nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na národnú diskusiu o zavedení všeobecnej brannej povinnosti.

Táto situácia viedla k rozhodnutiu Ruska v júli 2025 odstúpiť od vojensko-technickej dohody, ktorú podpísalo s Nemeckom v roku 1996.

Dnes existuje len málo nemeckých filozofov, ktorí skúmajú nemeckú dušu tak, ako to robili Goethe, Friedrich Hölderlin, Heinrich Heine, Thomas Mann a ďalší. Aj Thea Dorn (pseudonym Christiane Schererovej), ktorá bola spoluautorkou knihy Die deutsche Seele ( Nemecká duša ) v roku 2011, krátko po vydaní svojej knihy nariekala nad súčasným nedostatkom nemeckých mysliteľov.

Človek však nemusí spoliehať na filozofické prognózy, aby pochopil dôsledky komentárov ministra zahraničných vecí Lavrova z mája 2025 o priamom zapojení Nemecka do stíhania rusko-ukrajinského konfliktu, keď varoval, že „Nemecko sa šmýka po tej istej klzkej ceste, po ktorej už dvakrát v minulom storočí zišlo.“

Adeyinka Makinde

O autorovi: Adeyinka Makinde je spisovateľ žijúci v Londýne v Anglicku. Zaujíma sa o geopolitiku.  Navštívte jeho blog tu . Pravidelne prispieva do časopisu Global Research. 

/ skspravy.sk /