Valdaj klub: „Najnepredvídateľnejšie desaťročie“. To najlepšie z Putinovho prejavu

Riešenie krízy unipolárneho sveta

Na ďalšom Valdajskom diskusnom klube sa zúčastnil ruský prezident Vladimír Putin. Poznamenal narastajúcu krízu západnej demokracie a načrtol možné východiská z nej. Hlavné tézy V. Putina priniesla agentúra RIA Novosti.

O globálnej kríze

Konferencia, ktorá sa konala v Moskve od 24. do 27. októbra, bola venovaná aktuálnym problémom nového globálneho poriadku. „Svet po hegemónii: spravodlivosť a bezpečnosť pre všetkých“ – takto sformulovali organizátori ústrednú tému. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to ešte pred Putinovým prejavom označil za „hlavnú udalosť dňa“. Tento prejav si podľa neho treba „naštudovať, prečítať a znovu prečítať“.

Prezident začal všeobecným hodnotením situácie vo svete. Všetko sa naďalej vyvíja podľa negatívneho scenára, pred ktorým Moskva opakovane varovala. A nejde len o vojenské hrozby, ale aj o ekonomické výzvy.

„Západ podnikol množstvo krokov na eskaláciu, vždy hrá na zhoršenie,“ povedala hlava štátu v narážke na krízy okolo Ukrajiny, Taiwanu, ako aj potravinové problémy. Západ zároveň nemá žiadnu jednotu, je to len konglomerát krajín, medzi ktorými je dosť rozporov.

Zostávajú len dve cesty: nahromadiť bremeno problémov, ktoré „rozdrvia“ všetkých svetových hráčov, alebo problémy riešiť spoločne, aj keď nie ideálne, ale efektívnymi spôsobmi.

O kultúre „zrušenia“

„Dôvera vo vlastnú neomylnosť je nebezpečný stav,“ pripomenul Putin a poukázal na pokusy západných oponentov (ako ich prezident jemne nazval) „zrušiť“ cudzie kultúry.

V súčasnosti sa akýkoľvek alternatívny pohľad stotožňuje s propagandou alebo podkopávaním hodnôt. 

„K tomu, čo ste potopili, použite mozog,“ adresoval Putin svojim „oponentom“. Akákoľvek kritika voči Západu je vnímaná ako „intrigy“ a „intrigy Kremľa“.

Prezident citoval ruských mysliteľov od Dostojevského po Solženicyna, ktorí podľa Putinovho názoru už dlho predpovedali pád západných demokratických štandardov.

Odmietajú sa rôzne formy demokracie, dodal, v prospech len jedného modelu demokracie. A prichádza k agresívnemu vnucovaniu ich názorov. „Je to šialené,“ emotívne komentoval Putin uznanie západných krajín pri príprave prevratu na Ukrajine v roku 2014.

O konflikte so Západom

Skutočná demokracia spočíva len v dodržiavaní práva každého štátu zvoliť si vlastný model rozvoja spoločnosti, zdôraznil Putin. Západ sa bojí alternatív, ktoré sa už osvedčujú. Vývoj je však nevyhnutný. A Američania nie sú schopní ponúknuť aspoň niečo, snažia sa všetky štáty vtesnať do jedného vzoru, odsudzujúc kultúru nevhodných národov.

Tradičné hodnoty nie sú fixným súborom postulátov: v každom prípade sú pre každý národ jedinečné, nemali by sa vnucovať, ale rešpektovať

povedal prezident a dotkol sa netradičných názorov, ktoré prevládajú na Západe.

Rusko nepovažovalo a nepovažuje sa za nepriateľa západných krajín. Ale chcú z nás urobiť nástroj na dosiahnutie svojich cieľov. Rusko nebude jedným, ako mnohé iné štáty.

Zároveň sa „my sami nesnažíme stať sa hegemónom, nahradiť dominanciu Západu dominanciou Východu, Severu či Juhu,“ dodal Putin.

O integrácii

Cesta zo súčasnej ťažkej chvíle je možná len vytvorením finančných inštitúcií, ktoré nie sú závislé od jednej krajiny. Odklon od diktátu dolára je nevyhnutný, platby v národných menách budú naďalej rásť, podobne ako iné integračné procesy.

Nové centrá moci sú schopné konkurovať Západu. Ale len spolu môžeme dosiahnuť výsledky. Na to stačí, aby západné krajiny umožnili rozvoj miestnych trhov bez toho, aby sa zmocnili ich zdrojov, ako to robili kedysi. Rusko napríklad vytvára celé priemyselné odvetvia v iných štátoch, čím prispieva k technologickému prelomu.

Ak je liberálna globalizácia depersonalizáciou, potom je integrácia spoločným vývojom spoločných stratégií, ktoré sú prospešné pre všetkých

zhrnul ruský prezident. Svet však podľa neho v každom prípade čaká „najnepredvídateľnejšie desaťročie“.

SKsprávy