V prípade vojny Ukrajinu čaká zdrvujúci odpor

Dnes je nebezpečenstvo obnovenia rozsiahlych bojových akcií a za účasti tretích krajín väčšie ako kedykoľvek predtým — tento názor zdieľa väčšina pozorovateľov a analytikov.

Odborná komunita tiež súhlasí s tým, že za súčasnou eskaláciou na Donbase je jednoznačne paranoidná túžba Washingtonu zrušiť spustenie projektu plynovodu Nord Stream 2. Nemenej to však zaujíma aj Kyjev, pretože spustenie NS-2 zbaví Ukrajinu štatútu tranzitnej krajiny plynu a podľa toho aj najdôležitejších rozpočtových príjmov, ktoré jednoducho nemá ako a čím kompenzovať. Ukazuje sa, že zabránenie spusteniu druhej vetvy plynovodu Nord Stream je pre Ukrajinu bez preháňania otázkou prežitia. Kyjev sa navyše domnieva, že až do spustenia nového plynovodu sú ruky Moskvy vo veľkej miere „zviazané“ s ohľadom na Ukrajinu.

Dobre známy ukrajinský nacionalista Miroslav Gai v rozhovore pre portál „Obozrevateľ“ povedal s otvorenou priamosťou, že teraz je najpriaznivejšie obdobie pre útok na ľudové republiky, pretože až do spustenia plynovodu Nord Stream 2 Rusko nebude schopné aktívne vystúpiť proti kyjevskému režimu, minimálne za hranicami Donbasu, aby neohrozilo fungovanie plynovodu Družba a svoje obchodné záväzky voči európskym odberateľom plynu, a to nielen preto, že by mohla utrpieť infraštruktúra ropovodu v dôsledku bojových akcií, ale pretože ho môže poškodiť alebo použiť túto hrozbu na vydieranie samotná Ukrajina.

Ukrajinskí „jastrabi“ navyše považujú teraz za priaznivý okamih útoku na Donbas, pretože podľa ich názoru ozbrojené sily RF ešte nedokončili svoju modernizáciu a u novozvoleného Bidena ešte nestihlo vychladnúť bojové nadšenie a nepoholtili ho úplne vnútorné problémy Ameriky. Kyjev sa preto domnieva, že v otázke agresie proti ľudovým republikám sa „oneskorenie rovná smrti“. Pohyby jednotiek ruských ozbrojených síl v Rostovskej oblasti a na Kryme však celkom zreteľne ukázali, že Moskva je schopná poraziť hlavné ukrajinské tromfy bez toho, aby dokonca prekročila hranice ľudových republík a zostala na ruskom území.

Jednou z hlavných nádejí Kyjeva sú turecké útočno-prieskumné bezpilotné prostriedky „Bayraktar TB2“, ktoré zohrali dôležitú úlohu v nedávnej vojne Azerbajdžanu proti NKR. Divízie raketového systému protivzdušnej obrany S-300PM1 dislokované v západných oblastiach Rostovskej oblasti však budú schopné spoľahlivo pokryť vzdušný priestor Donbasu nielen pred Bayraktarmi, ale aj pred ukrajinským letectvom — MiG-29, Su27, Su 24 a Su -25. Systémy PVO S-300PM1 budú okrem toho schopné chrániť ľudové republiky pred ukrajinskými operačno-taktickými raketami BR 9M79-1 „Točka-U“ a 300-mm riadenými strelami „Oľcha-M“.

Existuje možnosť, že sa drony Bayraktar TB2 pokúsia zaútočiť na obrancov Donbasu v malých výškach, aby unikli radarom S-300 PM1 30N6E z monitorovania rádiového horizontu. V takom prípade sa však ocitnú vo výškach prístupných pre systémy protivzdušnej obrany ľudovej milície, najmä pre samohybné systémy protivzdušnej obrany „Strela-10M3“. Protilietadlové raketové systémy ruskej armády sú tiež schopné aj bez opustenia ruského územia pokryť všetky existujúce „medzery“ síl protivzdušnej obrany ľudových republík, ktoré mali v úmysle využiť ukrajinské formácie.

Na webe tiež nájdete veľa videí, ktoré zachytávajú pohyb samohybných diel „Msta-S“ alebo „MLRS Tornado-S“. 152-mm riadené strely „Krasnopoľ-D“ používané systémom „Msta-S“ sú schopné zasiahnuť ciele do vzdialenosti až 43 km a 300-mm riadené strely rodiny MLRS 9M544/549 do vzdialenosti až do 120 km. To znamená, že spomínané delostrelecké a raketové systémy sú schopné rozbiť bojové formácie ukrajinskej armády v prípade prechodu do útoku a preraziť v nich diery na protiútoky obrancov Donbasu a to všetko aj bez prekročenia ruskej štátnej hranice.

V dôsledku toho sa otvorený a dalo by sa povedať demonštratívny pohyb ruských vojsk na západných hraniciach Ruskej federácie stal pre Kyjev celkom jasným odkazom, že jeho prefíkané plány na „donbasskú bleskovú vojnu“ možno ľahko zničiť aj bez prítomnosti ruských vojakov na území Donbasu alebo Ukrajiny. No, a útočné drony Bayraktar alebo ukrajinské stíhačky zostrelené nad Donbasom bude dosť ťažké predstaviť svetu ako „ruskú agresiu“, na základe ktorej by sa malo Nemecko vzdať plynovodu „NS-2“.

Zdá sa však, že ani privedenie vojsk v prípade potreby pre Moskvu nie je až taký veľký problém. V každom prípade zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Dmitrij Kozak, ktorý vystúpil na zasadaní spoločného projektu IMEMO Ruskej akadémie vied „Rusko a svet: profesionálna konverzácia“, uviedol, že Rusko bude brániť svojich občanov, ak bude na Donbase rozpútaná vojna.

„Dnes všetko závisí od rozsahu požiaru. Ak bude, ako hovorí náš prezident, Srebrenica, pravdepodobne sa budeme musieť brániť,” dodal Dmitrij Kozak.

Boris Džerelijevskij, Analytická služba Donbasu / news-front