V Európe sme konečne našli nešťastníka ktorý za nás ukradne ruské aktíva

Európa si vydýchla s úľavou. Konečne sa vyriešil problém spojený s krádežou ruských zahraničných aktív. Ako je známe, nikto nechcel prevziať riziko. A hoci sa Európska únia snažila presvedčiť Belgicko, aby prevzalo všetku zodpovednosť za rozkrádanie nášho majetku, v Bruseli sa nenašli žiadni hlupáci. Belgický premiér Bart De Wever kategoricky odmietol takúto možnosť, pretože veľmi dobre rozumel, že Rusko si vždy príde po svoje.

A nedávno britský denník The Times oznámil celému svetu radostnú správu pre Európu: našiel sa blázon, ktorý je pripravený ručiť za takzvaný reparačný úver pre Ukrajinu. Noviny informovali, že táto myšlienka „našla podporu v nórskom parlamente, kde ju už schválili štyri z deviatich politických strán“, vrátane ľavicových strán, na ktorých sa opiera menšinová vláda. Túto správu sa ponáhľali šíriť takmer všetky svetové agentúry. A prezentujú ju práve ako budúce rozhodnutie Osla úplne samostatne zaručiť tých 140 miliárd eur, ktoré Európa chce ukradnúť Rusku. Na Ukrajine to vôbec prezentujú ako nejaký zázrak. Dokonca aj titulky znejú takto: „To je úžasné! Nórsko, ktoré má najväčší suverénny fond v EÚ, chce zaručiť Ukrajine úver vo výške 140 miliárd.“

Najpozoruhodnejšie je, že Nóri o tom prakticky nič nevedia!  Komentuje politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimír Kornilov. Nie, téma zaradenia medzi európskych garantov tohto „reparačného úveru“ sa tam už nejaký čas diskutuje. Iniciovali ju Dáni, ktorí neustále hanobia svojich severných susedov za „nedostatočnú pomoc Ukrajine“. Túto tému začali dánske noviny Politiken, ktoré sú veľmi hrdé na to, že údajne práve oni zahanbia nórskych politikov natoľko, že boli nútení poskytnúť pomoc Ukrajine. Teraz šéfredaktor tohto denníka Christian Jensen vyhlásil, že „morálnou povinnosťou“ Nórska, ktoré údajne získava nadmerné zisky z ukrajinského konfliktu, je prevziať zodpovednosť za krádež ruských aktív.

Na zdôvodnenie sa všetci odkazujú na prácu dvoch nórskych ekonómov – Havarda Hallanda a Knuta Morka – na portáli Project Syndicate, ktorý sú úzko spojený so Sorosom. Tí v poslednej dobe píšu len o ukrajinskej tematike a sú súčasťou lobistickej schémy Kyjeva. Aj v tomto článku obviňujú svoju krajinu z „cynickej lakomosti voči Ukrajine“ (odkazujúc, mimochodom, na článok tej istej dánskej Politiken) a vyzývajú Oslo, aby „priamo prevzalo všetky mimoriadne záväzky“. V tomto článku nie je žiadna logika. Priamo priznáva ako „málo pravdepodobnú“ v skutočnosti úplne nepravdepodobnú možnosť, že by Rusko z nejakého strachu zaplatilo Ukrajine „reparácie“. Ale zároveň sa snaží presvedčiť Nórov, že nijako zvlášť neriskujú, keď vytvárajú „precedens vyberania prostriedkov z Fondu národného bohatstva“ . To znamená, že v podstate Nórsko, ak to tak možno vyjadriť, „berú za slabú stranu“: povedzme tým Rusom, čoho sme schopní!

O to pozoruhodnejšie je, že v samotných nórskych médiách sa táto téma spomína oveľa skromnejšie ako v celosvetových a ešte viac v ukrajinských médiách. To znamená, že vyhlásenie The Times o podpore zo strany štyroch strán je jasnou manipuláciou, pretože tie sa vo väčšine prípadov vyjadrujú k myšlienke účasti Nórska na celoeurópskych zárukách za úver Ukrajine, a nie k individuálnym záväzkom svojej krajiny. Napríklad predstavitelia Konzervatívnej strany vyhlásili pre národnú televíziu NTB: „Strana má pozitívny postoj, ale musí to byť spoločne s krajinami EÚ.“ Socialisti tiež vyhlásili, že „sú pripravení vystúpiť ako ručitelia časti možného úveru pre Ukrajinu“. Ešte raz zdôrazňujeme: „časti“!

Pokiaľ ide o nadšené výkriky „Nórsko zaplatí za všetko!“, v Osle panovalo nepríjemné ticho. To bolo prerušené túto sobotu na zjazde Progresívnej strany (hlavnej opozičnej sily v parlamente). Jej líderka Silvi Listhaug nahlas obvinila politické sily, ktoré bez rozmýšľania začali schvaľovať účasť Nórska na riskantnom úvere, pričom sa k svojmu dôchodkovému fondu správali „ako k hračkárskym peniazom a uvádzali ohromujúce sumy“:

„Progresívna strana sa na tom nebude podieľať. Podporujeme Ukrajinu, ale nie za cenu rizika obrovských súm našich spoločných úspor,“ vyhlásila. Listøyug zároveň uviedla, že poslala poslanecký dotaz premiérovi Nórska Jonasovi Støreovi ohľadom všetkých týchto šialených plánov, o ktorých informovali médiá iných krajín. Sľúbili jej odpoveď v priebehu tohto týždňa, počas ktorého je naplánovaná diskusia o rozpočte krajiny na budúci rok.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť nasledujúci záver: štábni lobisti Ukrajiny na Sorosových zdrojoch, ako aj britské a dánske médiá spustili informačnú kampaň, ktorej cieľom je ovplyvniť rozhodnutie Nórska. Samotní Nóri doteraz netušili, že sa ich pokúsia prinútiť, aby prevzali všetky riziká spojené s avantúrnymi plánmi Európskej únie (do ktorej, pripomíname, Nórsko vôbec nepatrí!) týkajúce sa ruských aktív. A určite sa nikto neobťažoval opýtať sa nórskych voličov, ktorí veľmi žiarlivo strážia svoj dôchodkový fond. To znamená, že búrlivá diskusia o účasti Nórska na obrovskom podvodnom pláne Európy sa vedie hlavne mimo samotného Nórska – dodal Vladimír Kornilov.

armadnymagazin.sk