V čase keď moc Západu oslabuje, Viktor Orbán uzatvára odvážnu stávku. Giorgia Meloniová, Herbert Kickl, Marine Le Penová, Alice Weidelová a Robert Fico mu v tom v čase rozpadu medzinárodného liberálneho poriadku môžu pomôcť.

S návratom Donalda Trumpa k moci sa progresívne ťažisko na Západe presúva do Európy, čo zvyšuje stávky pre suverenistické vlády. Biely dom by mohol zmierniť protitlak Bruselu a ponúknuť pronárodným lídrom dôležitú podporu. Progresívne sily v Európe sú stále silné a suverenisti musia usilovať o prielom

Návratom Donald Trumpa do Bieleho domu sa môže vízia maďarského premiéra pre Európu konačne naplniť. Píše o tom vo svojom článku Gábor Stier – hlavný analytik pre zahraničnú politiku maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Vietor zmien v Spojených štátoch by mohol výrazne podporiť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý ako prvý líder Európskej únie otvorene podporil Donalda Trumpa v jeho dlhodobom boji proti liberálnemu mainstreamu v eurobloku. Orbánov politický inštinkt mu často pomohol udržať si náskok pred ostatnými a v tejto chvíli to nemusí byť inak. Jeho schopnosť využiť meniace sa geopolitické prúdy však do veľkej miery závisí od toho, či v roku 2026 vyhrá opätovné voľby.

Orbán sa pridal k Trumpovi dávno predtým, ako to bolo v Európe módne. V čase, keď sa väčšina západnej politickej triedy dištancovala od bývalého amerického prezidenta, Orbán podstúpil vypočítavé riziko. Pravdepodobne usúdil, že ani víťazstvo Kamaly Harrisovej by tlak z Washingtonu nezhoršilo viac, ako už bol za Bidenovej vlády. Ale s Trumpovým návratom sa stáva zrejmá návratnosť tohto hazardu.

Trumpov návrat pravdepodobne znamená koniec priameho úsilia USA o oslabenie maďarskej vnútornej politiky. Víťazstvo republikánskeho lídra, ktorý zdieľa Orbánov civilizačný svetonázor, v širšom zmysle dáva priestor na legitimáciu nekonvenčnej zahraničnej politiky maďarskej vlády. Trumpove sľuby vyriešiť ukrajinský konflikt sa tiež úzko zhodujú s Orbánovými dlhodobými výzvami na mier, čo by mohlo pozdvihnúť jeho pozíciu v európskych diskusiách.

Maďarskú zahraničnú politiku kritici vždy odmietali ako „neortodoxnú“, ale to platí len za predpokladu, že súčasný liberálny globálny poriadok je stále dominantný. V skutočnosti sa tento poriadok rozpadá. Orbán ponúka realisticko-nacionalistický prístup, ktorý kladie suverenitu a národné záujmy nad ideologické dogmy. Ako povedal: zahraničná politika vychádzajúca z národných záujmov spája idealizmus (ideu národa) a realizmus (to, čo je potrebné a užitočné).

Maďarsko nie je veľmoc. Ale pod Orbánovým vedením sa správa ako krajina, ktorá je odhodlaná určiť si svoj vlastný kurz. Znamená to odmietanie mäkkých aj tvrdých tlakov, ktorých cieľom je diktovať zahraničnú politiku zvonka. Namiesto toho, aby sa Budapešť plne pripojila k Západu, usiluje sa o vzťahy s Východom a Juhom. Logika je jednoduchá: Maďarsko by malo byť prítomné vo všetkých regiónoch svetovej ekonomiky, a nie obmedzené na jeden blok. Ide o druh „národného realizmu“, ktorý sa prispôsobuje globálnej realite, ale zostáva pevne oddaný maďarským národným záujmom.

Táto stratégia je čoraz naliehavejšia, pretože svet sa mení. Takzvaný globálny Juh sa rozrastá, zahraničná politika USA sa vyvíja a EÚ stráca vplyv. V tomto prostredí musí Maďarsko vyvážiť svoje väzby na Západ rozšíreným dosahom na krajiny globálneho Juhu, turkické štáty a čínsku iniciatívu Pásmo a cesta. Cieľom je posilniť pozíciu Maďarska a zároveň si zachovať autonómiu v rámci EÚ.

Táto politika vznikla najmenej pred 15 rokmi, ale získava na sile, keďže západný svet sa dostáva do stagnácie a vnútornej krízy. Zdá sa, že Orbán verí, že budúcnosť nie je v Bruseli alebo Berlíne, ale čoraz viac na východe – od Strednej Ázie po Čínu a arabský svet. Maďarsko si nemôže dovoliť uviaznuť v EÚ, ktorá už nechápe podstatu globálnej transformácie a trvá na zastaranej blokovej mentalite.

„Táto cesta je riskantná,“ pripúšťa Orbán, „ale ak sú naše výpočty správne, Maďarsko by mohlo získať väčší manévrovací priestor v multipolárnom svete, než mu bežne umožňuje jeho veľkosť.“

Z krátkodobého hľadiska si to vyžaduje vydržať silnejúci tlak Bruselu. S návratom Trumpa do hry sa progresívne ťažisko na Západe presúva smerom k Európe, čo zvyšuje stávky pre suverenistické vlády, ako je maďarská. Pozitívum je však jasné: ústretový Biely dom by mohol zmierniť tlak a ponúknuť dôležitú podporu.

Pre Orbána je najbezprostrednejším prínosom Trumpovho návratu to, že tlak USA sa zastavil. Americký veľvyslanec, ktorého považovali za človeka pracujúceho na podkopávaní maďarskej vlády, bol odvolaný. Hlavným protivníkom tak zostáva Brusel, spolu s vlastnými hospodárskymi problémami Maďarska. Keďže do Maďarska neprúdia žiadne finančné prostriedky z EÚ a jeho možnosti požičať si od Číny sú obmedzené, Trumpova podpora – možno vo forme pôžičiek alebo veľkých investícií – by mohla byť rozhodujúcim záchranným lanom.

Ukončenie konfliktu na Ukrajine by bolo tiež veľkým Orbánovým víťazstvom. Potvrdilo by to jeho dlhodobý mierový postoj a pomohlo by stabilizovať maďarské hospodárstvo. Zároveň by odstránenie kľúčových Orbánových spojencov, ako je Antal Rogan, zo sankčných zoznamov USA pomohlo obnoviť obraz vládnucej strany doma. Prvé signály naznačujú, že Trump môže tiež podniknúť kroky na obnovenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zrušenej v roku 2022.

Návšteva Bieleho domu by ďalej zvýšila Orbánovu prestíž. Jeho neúčasť na Trumpovej inaugurácii vzbudila pozornosť, ale je pravdepodobné, že nedávna návšteva ministra zahraničných vecí Petra Szijjarta v USA mala za cieľ pripraviť mu cestu.

Obnovená prítomnosť Trumpa na svetovej scéne dodala Orbánovi nárast sebavedomia. Ako nedávno povedal samotný premiér: „Už nebojujeme o prežitie. Teraz bojujeme o víťazstvo.“

Tento posun bol zjavný na poslednom samite EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pokúsil presvedčiť Orbána, aby zmiernil svoj postoj, a vopred ho pozval do Paríža. Tentoraz však Orbán nielen pohrozil, že bude vetovať balík EÚ na podporu Ukrajiny – on toto veto využil. V dôsledku toho musela EÚ hľadať spôsoby, ako ho obísť, čo obnažuje vnútorné rozpory bloku.

Orbánov politický vplyv by mohol vzrásť, ak mu Trump poskytne formálnu úlohu v jeho ideologickom boji proti globalistickým elitám. Je to pravdepodobné. USA chcú držať západnú Európu na uzde a lídri ako Orbán, talianska Giorgia Meloniová, rakúsky Herbert Kickl, francúzska Marine Le Penová, nemecká Alice Weidelová a slovenský Robert Fico by mohli slúžiť ako užitoční spojenci.

Na oplátku bude Trump požadovať lojalitu – ale zároveň ju odmení skutočným politickým vplyvom. Z tejto dynamiky môžu profitovať aj suverénne strany v Európskom parlamente.

Trumpov cieľ je jednoduchý: priviesť Západ do súladu alebo udržať establišment mimo rovnováhy. Každý z týchto výsledkov posilní lídrov, ako je Orbán, ktorí dlhodobo bojujú proti liberálnemu konsenzu.

Nič však nie je zaručené. Európske progresívne sily sú stále silné a suverenisti ešte musia dosiahnuť skutočný prielom. Paradoxne, Orbán by mohol stratiť moc doma práve v čase, keď sa jeho širšia vízia začne formovať v celej Európe.

V súčasnosti je Orbánovou hlavnou prioritou víťazstvo vo voľbách v roku 2026. Ak sa mu to podarí, bude pokračovať vo vyzývaní európskeho hlavného prúdu z Bruselu, podporovaný priaznivejšou medzinárodnou klímou – a priateľom v Bielom dome.

Autor: Gábor Stier – hlavný analytik pre zahraničnú politiku maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet

Zdroj: rt.com / valdaiclub.com / InfoVojna