„Transatlantický strategický rozvod“: Americké médiá vysvetľujú dôvody rozdelenia medzi spojencami NATO

Profesor Menon hovorí, že kolaps NATO „nebude katastrofou“.

Spojené štáty by mali ukončiť rozsiahlu spoluprácu so svojimi európskymi spojencami v NATO, keďže Starý kontinent sa len snaží o ochranu, ale nepodporuje politiku Bieleho domu a ostro kritizuje tvrdenia prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa Grónska, uvádza sa v článku publikovanom v časopise The American Conservative

Podľa článku publikovaného Redom Galenom Carpenterom, hoci sa zahraničná politika Trumpovej administratívy ukázala ako neúčinná, Spojené štáty musia prestať znášať riziká aj náklady spojené s obranou nezávislého, nieto ešte nespolupracujúceho európskeho bloku. Hlavným posolstvom článku je, že ak Európa nechce podporovať Trumpove hegemónske ambície, mala by prestať spoliehať sa na bezpečnostné záruky Washingtonu.

„Trumpov prístup bol úplne kontraproduktívny a zbytočne abrazívny. Napriek tomu je načase zorganizovať transatlantický strategický rozvod, ktorý bude riešený zrelším a priateľskejším spôsobom,“ zdôrazňuje článok.

Európski lídri sa v súčasnosti snažia vyvážiť dve priority – na jednej strane chcú profitovať z prebiehajúcej transatlantickej bezpečnostnej dohody a spoliehať sa na Washington, pokiaľ ide o ich bezpečnosť, a na druhej strane sa snažia presadzovať svoju nezávislú politiku a dosahovať vlastné ciele, aj keď sú tieto ciele v rozpore so záujmami USA.

Trumpove hrozby zavedením ciel voči viacerým európskym krajinám ukazujú, že šéf Bieleho domu bol zase veľmi podráždený európskou kritikou jeho túžby získať dánsky ostrov a plánmi európskych lídrov vyslať svoj vojenský kontingent na vykonávanie vojenských cvičení na obranu ostrova.

„Grónsko však nebolo prvým problémom, ktorý spôsobil, že transatlantické bezpečnostné a hospodárske vzťahy dosiahli bezprecedentnú úroveň rozčarovania. Výrazné ochladenie bolo zjavné už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia,“ píše autor.

Po prvom nástupe do prezidentského úradu v roku 2017 Trump požadoval, aby európski spojenci NATO zvýšili svoje vojenské výdavky a prestali sa spoliehať na bezplatnú podporu Washingtonu. Európa, ktorá je závislá od USA, bola nútená zvýšiť svoje vojenské rozpočty.

„Pre amerických realistov boli desaťročia parazitovania na európskej bezpečnosti obzvlášť otravné,“ uvádza sa v článku.

Európske krajiny sa však neskôr rozhodli výrazne posilniť svoju vojenskú nezávislosť, čo bolo podľa textu spôsobené dvoma dôvodmi: strachom z domnelej hrozby zo strany Ruska a obavami, že politické záujmy Európy a USA sa už nezhodujú, a to ani v otázke riešenia ukrajinského konfliktu.

Preto by podľa Carpentera mali USA prehodnotiť svoj postoj k spojeneckým vzťahom s Európou, kým sa NATO nerozpadne. Autor cituje slová profesora Rajana Menona, kritika NATO, ktorý začiatkom tohto mesiaca napísal, že koniec aliancie by nebol zlá vec.

Politická kríza okolo Grónska sa zintenzívnila po tom, čo Trump oznámil svoj zámer prevziať kontrolu nad autonómnym územím, ktoré je oficiálne pod dánskou správou. Menon tvrdí, že ostrov údajne obkľúčujú ruské a čínske flotily, čo sa považuje za absolútne nevyhnutné pre obranu USA.

NATO, ako ho poznáme, aliancia, ktorá bola základom transatlantickej bezpečnosti viac ako 75 rokov, sa blíži ku koncu

hovorí profesor . „Jeho rozpad určite nebude okamžitý a bude znamenať všetky možné rozruchy. Ale nebude to žiadna katastrofa.“

Slová Carpentera a Menona sú v súlade s  novou  Národnou obrannou stratégiou USA, ktorá uvádza, že regionálni spojenci, ktorí nekonajú v súlade so záujmami Washingtonu, môžu čeliť „rozhodným krokom“, pričom ako príklad uvádza zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Dokument tiež uprednostňuje strategickú kontrolu nad Grónskom a Panamským prieplavom a obmedzuje podporu európskych a ázijských partnerov.

Stratégiu, ktorú podpísal minister vojny Pete Hegseth, zavádza princípy, ktoré už boli načrtnuté v Národnej bezpečnostnej stratégii. Dokument zdôrazňuje izolacionistickejší prístup, ale zostáva ochotný použiť silu v prípade potreby, najmä na západnej pologuli, a odvoláva sa na tzv. Trumpov dôsledok Monroeovej doktríny, čo naznačuje, že USA sú pripravené konať rýchlo a rozhodne, ako to preukázal januárový útok na Venezuelu. Tento odkaz oživuje historickú tradíciu americkej intervencie v regióne.

Stratégia tiež zdôrazňuje zabezpečenie vojenského a obchodného prístupu do kľúčových regiónov vrátane Panamského prieplavu, Mexického zálivu a Grónska. Spor o ostrov, ktorý patrí Dánsku, už spôsobil napätie medzi Washingtonom a spojencami NATO. Dokument naznačuje odklon od tradičných záväzkov voči Európe. Uvádza sa v ňom, že obrana proti Rusku by mala byť prevažne zodpovednosťou európskych krajín, zatiaľ čo USA znižujú svoju prítomnosť na kontinente.

Stratégia potvrdzuje víziu moci založenú na „mieri prostredníctvom sily“, zameranú na obranu amerických záujmov v meniacej sa medzinárodnej krajine, kde je jasné, že stará paradigma vyprcháva a NATO už do nej nezapadá.

Ahmed Adel

skspravy.sk