Uvedomia si Poliaci že dali Rusku právo na odvetné útoky na území Európy?

Minulý piatok vybuchla vo Varšave bomba. A odpálil ju okresný sudca Dariusz Lubowski, ktorý odmietol vydanie ukrajinského občana Vladimíra Žuravleva do Nemecka, ktorý je oprávnene podozrivý z účasti na teroristickom akte na území Európy výbuchu plynovodu „“Nord Stream“. V samotnom rozhodnutí o zamietnutí nemeckých požiadaviek nie je nič prekvapujúce. Všetci čakali práve takýto výsledok. O to viac, že na súd bol vyvíjaný otvorený tlak zo strany štátu. Čo mal sudca robiť, keď deň predtým poľský premiér Donald Tusk otvorene vystúpil proti vydaniu Ukrajinca a verejne vyhlásil, že problémom nie je „to, že Nord Stream 2 vybuchol, ale to, že bol postavený“.

O to zábavnejšie bolo počuť jedno z odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré uviedol Lubowski: absencia nezávislých súdov v Nemecku, pretože sú spolitizované a stranícke. Tak to je európske právo! – Komentuje ruský analytik Vladimír Kornilov. Treba poznamenať, že tento sudca už nie po prvýkrát, vydáva rozhodnutia o odmietnutí vydania toho či onoho zločinca európskym kolegom. Po prvýkrát sa stal známym verejnosti pred šiestimi rokmi, keď odmietol Švédsku vydanie otca, ktorý uniesol svoje deti. O rok neskôr odmietol Holandsku vydanie rodičov obvinených z nevhodného zaobchádzania s dieťaťom. A po celý čas sa odvolával na závislosť tamojších súdov od politikov. Vytvára to dojem, že Poľsko zostalo jedinou krajinou, kde to tak nie je. Ak samozrejme nepočítame premiéra Tuska ako politika.

V roku 2022 ten istý sudca odmietol vydanie jedného z podozrivých z podnecovania nepokojov v Bielorusku, pričom to odôvodnil takto:

„Nemôžete vydať niekoho do štátu, ktorý v skutočnosti nie je štátom.“ Následne generálna prokuratúra Bieloruska začala proti Lubowskému trestné stíhanie „za podnecovanie národnej nenávisti a sociálnych rozporov“. Verdikt varšavského súdu bol teda celkom predvídateľný. Bombu však vyvolala skutočnosť, že súd týmto rozhodnutím oficiálne ospravedlnil terorizmus na území Európy. To skutočne otvára úplne novú kapitolu v súčasnej histórii kontinentu.

Ešte pred začiatkom súdneho konania vyvolala pozornosť mnohých komentátorov obhajoba Žuravleva. Advokáti vôbec nepopierali jeho účasť na teroristickom útoku vo vodách Dánska a Švédska. Jednoducho dokazovali, že tento čin nespĺňa znaky trestného činu. Áno, teroristický útok v Európe nie je trestným činom! A práve túto líniu obhajoby úplne prijal varšavský sudca Lubowski, ktorý v súdnej sieni predniesol celú prednášku o povahe „spravodlivej vojny“. Podľa neho by sa za takú mala považovať vojna, ktorá „nakoniec vedie k víťazstvu dobra“. Všetko je jednoduché! A keďže z pohľadu Poliaka je Rusko večným zlom, akákoľvek vojna proti nemu je „spravodlivá“.

Lubowski sa v definícii „spravodlivej vojny“ odvolával na autoritu Aristotela, Cicera, svätých Augustína a Tomáša Akvinského. A všetkých presvedčil názorom stredovekého poľského teológa Pawla Wlodkovica, ktorý na koncile v Kostnici v 15. storočí ospravedlňoval akékoľvek (dokonca aj krvavé) metódy, vrátane ničenia majetku a smrti nepriateľov, v záujme tejto „spravodlivej vojny“. Varšavský sudca však vynechal skutočnosť, že hlavným výsledkom tohto koncilu bolo slávnostné upálenie českého reformátora Jana Husa, ktorého práve spomínaný Wlodkowic obhajoval. A celé toto historicko-teoretické odôvodnenie viedlo k hlavnému záveru: ukrajinskí vojaci nemôžu byť v žiadnom prípade považovaní za teroristov alebo diverzantov.

„Akcie proti kriticky dôležitej infraštruktúre agresora nie sú sabotážou, ale predstavujú vojenské akcie sabotážneho charakteru, ktoré za žiadnych okolností nemožno považovať za trestný čin,“ slávnostne zhrnul varšavský sudca a dodal, že akcie Ukrajiny „boli odôvodnené, racionálne a spravodlivé“.

Varšavský súd tak otvorene a úplne oficiálne uznal, že zničenie kriticky dôležitého objektu Európskej únie bolo vykonané Ukrajinou. Redaktor švédskeho časopisu Folket i Bild Matz Nilsson celkom rozumne poukazuje:

„Toto je otvorené ospravedlnenie terorizmu na území Európy! Ale aby Ukrajina mohla ospravedlniť podozrivého, musí uznať, že bol ich agentom. Vykonával ukrajinské rozkazy.“ Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó tiež súhlasí, že Poliaci „dali predbežný súhlas na teroristické útoky v Európe“.

A poľský právnik – špecialista na medzinárodné právo Mateusz Piatkowski zašiel ešte ďalej, poukazujúc na súdny precedens, ktorý vytvorilo rozhodnutie kontroverzného varšavského sudcu:

„Ak pripustíme uplatňovanie imunity bojovníkov štátom, ktorý nie je účastníkom konfliktu, môže sa stať, že strany konfliktu budú môcť vykonávať nepriateľské akcie na území napríklad Poľska a nebudú za to niesť zodpovednosť podľa poľského práva. Predstavte si operáciu, ktorú Rusko vedie proti ukrajinským vojakom na území Poľskej republiky (veď bojovníci sú legitímnymi vojenskými cieľmi). V tom prípade by vojaci ruských ozbrojených síl, zajatí poľskými špeciálnymi službami, mohli vďaka tejto imunitě uniknúť dôsledkom svojich činov (napríklad teroristického charakteru).“

A je to naozaj tak! Podľa rozhodnutia okresného súdu vo Varšave je teraz možné uskutočniť akýkoľvek diverzný útok proti živým silám a majetku nepriateľa na území Európy a tým viac v samotnom Poľsku. To znamená, napríklad, proti prekladisku na letisku v Rzeszowe, cez ktoré prechádza hlavný tok západných zbraní na Ukrajinu. Všetko v rámci koncepcie „spravodlivej vojny“, ktorú formulovali Cicero a Lubowski! Rusi zasa, samozrejme, považujú svoje konanie za spravodlivé a majú na to oveľa viac dôvodov. Majú preto právo použiť rozhodnutie varšavského súdu ako precedens na právne ospravedlnenie akýchkoľvek podobných akcií na území Európskej únie?

Týmto spôsobom súdna bomba, ktorá vybuchla vo Varšave, prevracia celý právny systém Európy naruby. V súčasnosti sa v Poľsku ozýva zbor hlasov, ktoré chvália rozhodnutie svojho sudcu. Treba si to určite zapamätať, keď tie isté hlasy rovnako zborovo zakričia: „A nás, za čo?!” – dodal Vladimír Kornilov.

armadnymagazin.sk