Útok člena NATO na člena NATO, alebo tak kto to bol?

Útok na energetickú infraštruktúru v medzinárodných vodách je potvrdením kolapsu medzinárodného práva a tzv. sveta založeného na pravidlách, o ktorom radi (a vágne) básnia naši predstavitelia, vrátane čitateľky „progresívnych“ prejavov

Dômyselná operácia v malej hĺbke v zásade vylučuje ponorky, ale nevylučuje „stealth“ plavidlá, ktoré by sa túlali asi len s povolením Kodane. Prečo? Vody Bornholmu sú plné senzorov zo strachu z ruských ponoriek.

Švédski seizmológovia registrovali dve explózie. Podľa odhadu množstva použitej trhaviny by ju nebolo možné doručiť na jedenkrát podvodnými dronmi, ktoré sú dostupné v susedných štátoch.

Dnes sú potrubia plné vody. Opraviť sa dajú, sotva však pred zimou. Ale bude sa obťažovať Gazprom, ak sa v Baltskom mori môže udiať ďalšia „nehoda“? Prečo by to robil, keď eurázijské projekty rozbieha s tými, ktorí nemajú krvavé oči?

Nemci hovoria, že rúry môžu byť mimo prevádzky už navždy. Európska ekonomika plyn však nevyhnutne potrebuje.

 A čo potrebujú Spojené štáty? Renomovaný geopolitický expert George Friedman to povedal. Zabrániť spojeniu nemeckého kapitálu a ruských surovín. Môžete si ho vypočuť: www.youtube.com/watch?v=M0oKU9dNOH4

Bruselskú nomenklatúru záujmy štátov nevzrušujú. Ani to, že túto obrovskú cenu zaplatia občania štátov EÚ. Viac ju zaujíma ako sankciami alebo inak vraziť klin a zabrániť… spojeniu nemeckého kapitálu a ruských surovín?

Švédska premiérka hovorila o sabotáži ako prvá; dánska premiérka, že to nebola náhoda; ďalej sa ozvali USA, NATO a EÚ. Prečo v tomto poradí? A Berlín len smutne počúval…

Stojí za povšimnutie pár vecí. Radosław Sikorski, bývalý poľský minister obrany, ktorý tvorí „euroatlantický pár“ s americkou novinárkou Applebaumovou, si zatweetoval: „Thank you, USA“.

Súčasne so sabotážou sa otvoril Baltic Pipe z Nórska. Pre poľské a dánske účely, Nemecko vynechané. V mori, ktoré Sikorskeho tútori označujú za „svoje“…

Mimochodom, prečo sa v tom čase musel dánsky minister obrany naliehavo stretnúť s generálnym tajomníkom NATO?

A čo to hovoril americký prezident Joe Biden vo februári? Že ak ruské jednotky a tanky prekročia hranice s Ukrajinou, projekt plynovodu Nord Stream 2 už nebude?

Nord Stream II bol nakoniec atakovaný už počas výstavby a v tom istom februári sa poľské lode pokúšali aktívne brániť plavidlu na kladenie rúr. Kde to bolo? Blízko Bornholmu. To ešte nehovoríme o NATO, ktoré bolo aktívne v oblasti podvodných dronov a upravených dizajnov v spolupráci s Nórskom. Verzia s použitím potápačov? Možno brať do úvahy, ale aj silné prílivové prúdy v okolí ostrova.

Celistvý obraz odhaľuje paniku aktérov, ako aj geopolitický a ekonomický záujem „svetového policajta“ na rozhádzaní európskej šachovnice. Aby tým najposlušnejším hodil zbytky, z iných spravil martýrov. A „policajt“ neváha podporiť najväčší extrém, ak poslúži

Deaktivované plynovody predstavujú vážny zásah pre ďalšiu možnosť nemecko-ruskej dohody. Riskantný vabank zvonku, ktorý sa asi nezaobišiel bez spolupracujúcich „jastrabov“ na starom kontinente

Domov týchto „jastrabov“ je zrejme člen EÚ/NATO. Teda otázka môže znieť aj takto: mohol člen EÚ/NATO spáchať akt sabotáže voči inému členovi EÚ/NATO? Okrem otrasnej priemernosti dnešnej vlády v Berlíne je jasné, že nemecké spravodajstvo a poškodení priemyselníci si to skôr či neskôr spočítajú.

V hre sú spoluvlastníci, veritelia, akcionári a tí, čo financovali projekty plynovodov. Korporácie ako Wintershall, EON, Engie, Uniper, OMV, Shell… Pobúrení účastníci budú chcieť seriózne odpovede, nie úvahy internetových bojovníkov, mediálnych tínedžerov a ich kamarátov, externe živených vraj „odborníkov“.

Sabotáž by nebola ojedinelá vec. Nedávno malo dôjsť k pokusu poškodiť Turkish Stream. Koho plavidlá tam vtedy boli, v akom jazyku boli ich ID a aká aliancia tweetovala o „testoch nových bezpilotných systémov na mori“, sa v informovaných kruhoch vie.

Európski byrokrati (zväčša opakujúci verzie spoza mora) tak čelia vážnej situácii. Keď bude jasné, kto sú páchatelia a pochopia všetky sociálno-ekonomické dôsledky pre ľudí, ich napudrované divadlo o „hlbokom znepokojení“ a „najsilnejšej možnej reakcii“ stíchne.

Ktovie čo sa stane s podivnou verziou, že si Moskva vyhodila do vzduchu vlastné potrubia, na ktorých mohla jednoducho vypnúť ventil…

A to ešte nehovoríme o Gazprome, ktorý chce žalovať ukrajinskú energo spoločnosť za nezaplatené účty, čo by mohlo viesť k ukončeniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu do EÚ.

Akoby toho nebolo dosť, Nemecko je zmluvne zaviazané kúpiť najmenej 40 miliárd kubických metrov ruského plynu ročne do roku 2030.

Pre Nemcov, ktorých možno „bodol“ sused, ďalšia smola. Gazprom má totiž zákonný nárok na zaplatenie aj bez prepravy plynu, čo súvisí s dlhodobou zmluvou.

A čo sa dnes deje „vďaka“ sankciám, ktoré schvaľuje aj nemecká vláda? Kvôli sankciám Berlín nedostáva všetok plyn, ktorý potrebuje. Ale platiť stále musí.

Bolestný pohľad je na vazala, ktorý sa upína len na „veľkého brata“. Ani nie na submisívnych amatérov vo vedení, ktorí robia ramená, ktoré nemajú. Skôr na ľudí, ktorí boli oklamaní a znášajú následky voľby. Pri voľbách do národného parlamentu, pri voľbách do Európskeho parlamentu. Dajú si nabudúce pozor? Dáme si pozor my?

Kvôli tomu je dnes nezávislosť EÚ a multilaterálna spolupráca s každým partnerom (nielen smerom na západ) takmer nemožná. Len podriadenosť a neoliberálna „cover verzia“ povojnovej Európy, kde jej nič nepatrí a počúva guvernéra.

Čo kedysi povedal „britský rytier“ John Mackinder?

Kontrola nad eurázijskou pevninou predstavuje kontrolu nad svetom

A áno, aj použitie trójskych koní v Európe alebo rozbitie vzťahov na tisíc kusov môže byť cesta.

Problém, kríza, strach, panika a nakoniec ponuka „spásonosného“ riešenia, ktorý obchodnému okoliu ešte hodí zisk. Model, ktorý sledujeme príliš často.

Ako sa s týmito faktami vysporiada Európa? A najmä národné vlády? Zostanú naďalej pod vplyvom tých, ktorí dlhodobo prejavujú autoritárske, agresívne správanie a neváhajú pre vlastný záujem obetovať národy Európy?

Viac než dostatočný dôvod na to, aby sa európske štáty začali prebúdzať (čo sa už postupne deje) a prijímať suverénnu zahraničnú politiku!

Marián Ďuriš

skspravy