Pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky o bezodkladnej demisii vlády sa na ÚS obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré vypíše, bude mať jednu alebo dve otázky. Druhá otázka je podľa hlavy štátu v súlade s ústavou.
Navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu o tom v stredu informoval jeho predseda Ivan Fiačan.
Pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky sa na súd obrátila prezidentka Zuzana Čaputová. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré prezidentka vypíše, bude mať jednu, alebo dve otázky. Spornou bola otázka, či ľudia súhlasia s tým, že vláda má bezodkladne podať demisiu.
„Predmetom referenda mal byť de facto príkaz vláde, aby podala demisiu, Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda aj v rozpore s ústavou,“ povedal predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.
„V tejto časti tak prezidentka nemôže vypísať referendum,“ uviedol Fiačan. V referende bude otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady, či už referendom alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Podľa hlavy štátu je táto časť v súlade s ústavou.
Predstavitelia opozičného Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy Slovenskej republiky. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.
„Rešpektujem rozhodnutie ústavného súdu. Termín vyhlásenia referenda oznámim hneď ako to bude možné, teda po zverejnení rozhodnutia súdu v zbierke zákonov,“zareagovala na rozhodnutie súdu prezidentka Zuzana Čaputová.
Na vyhlásenie zareagovala aj opozičná strana SaS. „Nie je to prvýkrát, čo Robert Fico preukázal svoje ‘právnické kvality‘,“ povedal v tomto kontexte šéf liberálov Richard Sulík.
Doposiaľ bolo na Slovensku osem referend, úspešné bolo jediné, v roku 2003 o vstupe do Európskej únie.
Po rozhodnutí Ústavného súdu sa tak ľudia nebudú vyjadrovať v referende k tomu, či chcú, aby skončila súčasná vláda Eduarda Hegera. Hlasovať budú iba o tom, či sa má ústava zmeniť tak, aby umožňovala skrátenie volebného obdobia – či už referendom, alebo hlasovaním v parlamente.
Smer-SD rešpektuje rozhodnutie ÚS: Podľa Fica je podstatné, že sa referendum bude konať
Predseda Smeru-SD Robert Fico rešpektuje stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého nie je navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády v súlade s Ústavou SR. Podľa jeho slov je podstatné, že sa referendum bude konať. Povedal to na tlačovej konferencii v Košiciach.
„My sme úspech dosiahli. Smer-SD inicioval referendum, referendum bude. A bude o takej zmene Ústavy SR, ktorá umožní predčasné voľby. Dnešné rozhodnutie nás nevyrušuje, pretože nemá absolútne žiadny vplyv na konanie referenda,“ povedal s tým, že v referende bude otázka, ktorú považujú za najzávažnejšiu.
Pôjde o otázku o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Otázka, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu, mala podľa Fica predovšetkým motivovať k väčšej účasti na referende.
Ako dodal, teraz je na ľuďoch, či chcú na Slovensku predčasné parlamentné voľby. Ak áno, budú ich žiadať, aby to išli vyjadriť v referende.
Pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky o bezodkladnej demisii vlády sa na ÚS obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré vypíše, bude mať jednu alebo dve otázky. Druhá otázka je podľa hlavy štátu v súlade s ústavou.
Podľa Smeru-SD súčasná vláda zlyháva a jediným riešením ústavnej krízy, v ktorej sa krajina podľa nej nachádza, sú predčasné parlamentné voľby. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by ich chcela dosiahnuť cez referendum. Predstavitelia Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406.039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR.
Hlas-SD kritizuje rozhodnutie ÚS, SNS víta, že referendum bude
Mimoparlamentná strana Hlas-SD kritizuje rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) o tom, že navrhovaná referendová otázka o demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR. Mimoparlamentná SNS už pred časom upozorňovala na možné pochybnosti pri formulácii referendovej otázky, no víta, že referendum sa bude konať.
„Ústavný súd dnes ľuďom oznámil, že nie je v ich moci skončiť s vládou Igora Matoviča a Eduarda Hegera,“ skonštatoval Hlas-SD v stanovisku. Rozhodnutie podľa strany ukázalo, že voliči svojím hlasom dávajú bianko šek „akejkoľvek mizernej vláde, ktorú štyri roky nikto a nič neodlepí z jej stoličiek“.
Hlas-SD sa obáva, že výsledkom rozhodnutia ÚS bude ešte väčšia frustrácia a hnev občanov. Strana zároveň tvrdí, že referendum o druhej otázke vzhľadom na časové termíny „už nemá schopnosť zbaviť moci Igora Matoviča a Eduarda Hegera“. Poslanci Národnej rady SR by mali podľa strany podporiť zmenu ústavy, ktorá by umožnila predčasné voľby.
SNS v reakcii upozornila, že ešte pred letom sa obávala tohto vývoja a chcela diskutovať o právnej bezchybnosti otázky referenda. Strana tvrdila, že štylizácia referendovej otázky musí byť taká, aby garantovala nielen zmenu ústavy, ale aj možnú povinnosť vyhlásenia volieb. „Je nám ľúto, že prišlo na naše slová. Napriek tomu sme radi, že sa môže konať referendum o možnosti uskutočnenia predčasných parlamentných volieb,“ reagovala pre TASR hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.
Zdroj: hnonline.sk / topky.sk / ta3.com / InfoVojna
Dánsky korunný princ Frederik a korunná princezná Ingrid podporovali Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko viac, ako sa doteraz predpokladalo, píše sa v novej knihe dánskeho novinára.
Prvotný antigénový hriech alebo nepotešujúca správa pre očkovaných od onkológa a hematológa MUDr. Jána Lakotu
Nemecký expert na potápanie neverí príbehu, že plynovody Nord Stream vyhodili do vzduchu Ukrajinci na výletnej jachte.
VIDEO: Protiruské sankcie odsúdili americký dolár na zánik, vyhlásil Lavrov a dodal, že USA a ich spojenci v snahe dominovať svetu oživujú ducha studenej vojny, ale v konečnom dôsledku si píia pod sebou konár.
Scholz pripravil ďalšiu fintu na Putina, teraz to bude „Minsk-3“
Britský veľvyslanec má rezervy v histórii oslobodzovania Srbska
Udržanie predmostia v Kurskej oblasti nie je Zelenského rozmar, ale rozkaz z Washingtonu
Aké by boli ciele ukrajinských BGM-109 Tomahawk?
Orbán očakáva prevrat!
György Gyimesi: Kde sa vlastenci bijú, progresívci víťazia
„Stačilo!“ Kráľovská pekáreň zatvára prevádzku po sérii vlámaní
Američania si dnes volia nového prezidenta USA. O tom, kto bude najbližšie štyri roky šéfovať Bielemu domu sa rozhodujú medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom
Róbert Švec: Tí, ktorí sa nám smiali, sa už nesmejú. Vyše 100-tisíc podpisov hovorí jasnou rečou
Politológ Abrahám: „Pri tesnej väčšine sú tri hlasy kľúčové. Huliak je kráľovský hráč.“
Prorok Naď: Odzbrojenie Slovenska už vyšetruje ÚBOK
Vučič povedal, aký návrh by mohol dať Trump Rusku a Ukrajine
Gašpar odstupuje z pozície predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť
VIDEO: Prokuratura v Pensylvánii začala před volbami amerického prezidenta vyšetřovat rozsáhlé podvody s korespondenčními hlasy
Eduard Chmelár o nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA a slabnúcej Európe, ktorá pasívne čaká na pokyny svojho nového pána
Česi chcú ísť na smrť?
zo sekcie
Ústavný súd SR rozhodol: Otázka o okamžitej demisii Hegerovej vlády je v rozpore s ústavou. Občania budú hlasovať len o tom, či sa má ústava zmeniť tak, aby umožňovala skrátenie volebného obdobia – či už referendom, alebo hlasovaním v parlamente
Ústavný súd SR rozhodol: Otázka o okamžitej demisii Hegerovej vlády je v rozpore s ústavou. Občania budú hlasovať len o tom, či sa má ústava zmeniť tak, aby umožňovala skrátenie volebného obdobia – či už referendom, alebo hlasovaním v parlamente
Ústavný súd SR rozhodol: Otázka o okamžitej demisii Hegerovej vlády je v rozpore s ústavou. Občania budú hlasovať len o tom, či sa má ústava zmeniť tak, aby umožňovala skrátenie volebného obdobia – či už referendom, alebo hlasovaním v parlamente