Ústavný súd otvoril dvere diktatúre dokorán

Uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca bolo v súlade s Ústavou SR a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.

Tak znie verdikt Ústavného súdu a presne takýto verdikt Ústavného súdu som očakával. Od samého začiatku som považoval podnet Smeru a generálneho prokurátora Žilinku naformulovaný tak zle, že to nemohlo dopadnúť inak. Ani Smer, ani Žilinka totiž nenapadli podstatu problému a to je neústavnosť obmedzovania základných práv a slobôd a ukladania povinností občanom, vyplývajúcich z ústavného zákona 227/2002 Z. z. uzneseniami vlády, o čom existujú už najmenej dve rozhodnutia Ústavného súdu z minulosti, ktoré konštatujú, že uznesenie vlády takúto právnu silu nemá. Viac som o tom napísal tu.

Ústavný súd sa vyhlásením núdzového stavu zaoberá už druhýkrát. Prvýkrát bol napadnutý po jeho vyhlásení 1. 10. 2020. V prvom prípade rozhodol Ústavný súd rovnako ako dnes. Bez akéhokoľvek spochybňovania treba uznať, že prvé rozhodnutie Ústavného súdu nebolo v konflikte s Ústavou, pretože prvé uznesenie o vyhlásení núdzového stavu z 1. 10. 2020 neobsahovalo žiadne povinnosti a obmedzenia základných práv a slobôd, obsahovalo iba vyhlásenie hospodárskej mobilizácie podľa príslušného zákona a  a ukladalo povinnosti iba rezortným ministrom k hospodárskej mobilizácii.

Zloženie Ústavného súdu

„V bežných štátoch je obvyklé, že na ústavnom súde sedí väčšina ústavných právnikov, napríklad v Nemecku je na 18-člennom ústavnom súde 16 profesorov ústavného práva. Právo je špecializované, tak ako medicína je špecializovaná a nevymenovať na ústavný súd ústavných právnikov, je ako nechať robiť chirurgiu endokrinológa.“

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. ústavný právnik, emeritný sudca ÚS

▪JUDr. Ivan Fiačan PhD, predseda ÚS:

Od roku 1998 až do vymenovania za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky pôsobil ako advokát. Ako advokát sa venoval oblasti obchodného, občianskeho, pracovného a konkurzného práva.

▪ JUDr. Ľuboš Szigeti, podpredseda ÚS:

Pôsobil ako predseda Okresného súdu Galanta. Špecializácia Občiansky zákonník a Občianskeho súdny poriadok, školiteľ – lektor školenia justičných čakateľov a ako člen viacerých výberových komisií na funkciu sudcov okresného súdu a krajského súdu a na funkciu predsedu súdu za Súdnu radu Slovenskej republiky.

 ▪JUDr. Jana Baricová:

Bola sudkyňou Najvyššieho súdu, prednášateľka a lektorka pre viaceré druhy právnickej profesie v odbore civilného práva procesného, medzinárodného práva súkromného a procesného, práva Európskej únie, rodinného práva, správneho súdnictva a ústavného práva.

▪ JUDr. Jana Laššáková:
Vyštudovala ako komerčná právnička, prax naposledy ako vedúca právneho odboru podniku BIOTIKA v Slovenskej Ľupči, potom poslankyňa a neskôr podpredsedníčka NR SR .

▪JUDr. Miroslav Duriš:
Do roku 1995 pôsobil ako sudca a predseda senátu Okresného súdu Liptovský Mikuláš pre trestné veci. Notár v Liptovskom Hrádku a prezident Notárskej komory Slovenskej republiky.

▪ doc. JUDr. Peter Molnár, PhD:
Pôsobil ako exekútor, člen Legislatívnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Podieľal sa na novelizáciách Exekučného poriadku, rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku , novelizácii Notárskeho poriadku, novelizácii zákona o rozhodcovskom konaní a zákona o dobrovoľných dražbách .

▪ JUDr. Libor Duľa:
Pôsobil ako sudca Najvyššieho súdu SR, neskôr predseda senátu tohto súdu, neskôr predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, počas celej doby výkonu sudcovských funkcií sa venoval trestnému súdnictvu.

▪ JUDr. Peter Straka:
Pôsobil ako sudca Okresného súdu Prešov, člen Súdnej rady. Osobitne sa venoval právnym aspektom rovnakého zaobchádzania v slovenskej realite, diskriminácii, inštitútu nemajetkovej ujmy a v tejto oblasti sa zúčastnil vedeckých projektov. V publikačnej oblasti rezonujú aktivity v oblasti ochrany slabšej strany sporu (spotrebitelia, zamestnanci, diskriminované osoby)

▪ JUDr. Ladislav Duditš:
Bol podpredsedom na Krajskom súde v Košiciach a sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo svojej činnosti sa venoval predovšetkým civilnému procesnému právu, exekučnému právu, občianskemu právu hmotnému a pracovnému právu.

▪JUDr. Rastislav Kaššák, PhD:
Bol člen Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory, študentský ochranca práv (študentský ombudsman) pre vysokoškolských študentov v Slovenskej republike, člen Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.

▪ doc. JUDr. Martin Vernarský, PhD:
Pred vymenovaním za ústavného sudcu, externý poradca ÚS, člen Vedeckej rady Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Od roku 2000 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vyučoval vybrané odvetvia verejného práva, predovšetkým správne právo a finančné právo.

▪ JUDr. Miloš Maďar, PhD., LL.M:
Na Právnickej fakulte Univerzity Matej Bela v B. Bystrici bol členom Katedry trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín. členom Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory, následne predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory, členom Vzdelávacieho kolégia Slovenskej advokátskej komory a členom Pracovnej skupiny pre trestné právo. V roku 2018 sa stal národným školiteľom projektu DERAD (Protiradikalizácia prostredníctvom práva) a projektu TRAINING AID (Mobilné pomocné tímy na odhalenie a prevenciu eskalácie násilného radikalizmu) pre Slovenskú republiku.

▪ JUDr. Robert Šorl, PhD:
Bol sudcom Okresného súdu Prievidza, neskôr predsedom tohto súdu. Ako sudca rozhodoval občianske, obchodné, exekučné a rodinné veci, ako sudca pre prípravné konanie rozhodoval aj trestné veci.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že iba jeden člen Ústavného súdu (JUDr. Jana Baricová) má špecializáciu na ústavné právo, inak všetci ostatní sú odborníci na všetko možné, s výnimkou ústavného práva.

V tejto súvislosti nezostáva už nič, iba odcitovať dávnejší výrok prezidentky Čaputovej v súvislosti s vymenovaním ústavných sudcov:

„Neprekáža, ak nie sú odborne pripravení, lebo majú 12 rokov na to, aby sa to učili“

Tento výrok nepotrebuje žiadny komentár, vysvetľuje všetko, čo sa v posledných dňoch na Ústavnom súde udialo a prečo sa to udialo. Ale ťažko možno očakávať od prezidentky štátnický prístup a od Ústavného súdu ústavne konformný verdikt, ak si doposiaľ vôbec nevšimli článok 102, odsek 3) Ústavy SR, ktorý hovorí:

„Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.“

V znení príslušného ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v ustanoveniach o núdzovom stave neexistuje žiadna zmienka o tom, že opatrenia núdzového stavu možno prijímať vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, respektíve hlavným hygienikom. Sú na to iné orgány a ich pôsobnosť a kompetencie sú uvedené v zákone 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

A na záver ešte raz Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. ústavný právnik, emeritný sudca ÚS:

„Veľa krokov, ktoré sa tu robia s odkazom na pandémiu, porušuje Ústavu, predovšetkým, nie všetky štátne orgány, ktoré prijímajú opatrenia, majú právomoc opatrenia prijímať. Nedostatok právomoci sa zaplatáva vytrhnutím nejakého ustanovenia z nejakého zákona predstieraním, že podľa daného ustanovenia konkrétny štátny úradníček môže všetko. Aj prijímať opatrenia. Lenže právomoc štátneho orgánu určuje predovšetkým Ústava a k tej majú konajúce štátne orgány veľmi ďaleko. Obmedzujúce opatrenia okrem právomoci musia rešpektovať podmienky obmedzení základných práv“ 

Ján Baran ©

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)