USA začali vyhrocovať „zamrznutý“ konflikt medzi Južnou Kóreou a KĽDR

Udalosti okolo demilitarizovanej demarkačnej línie medzi Južnou Kóreou a KĽDR začali rýchlo eskalovať. Potom, ako Pchjongjang úspešne vypustil na obežnú dráhu svoj vlastný satelit „Malligyong-1“ a informoval o tom Japonsko (takže to nebolo prekvapením), začala Južná Kórea posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na demarkačnej línii s KĽDR.

V Pchjongjangu upozornili, že Soul „zahodil do smetného koša“ dohodu z roku 2018, podľa ktorej sa obe strany mali zdržať rozmiestnenia vojenských síl v blízkosti tejto línie.

Takže táto dohoda je už skutočne minulosťou. Pchjongjang vyhlásil, že svojich vojakov posiela na líniu, pretože už nie je demilitarizovaná, pričom v eskalácii „zmrazeného“ konfliktu medzi Južnou Kóreou a KĽDR je jasne viditeľný vplyv Spojených štátov.

Soul privítal príchod do regiónu americkej skupiny lodí s jadrovou lietadlovou loďou USS „Carl Vinson“, ktorá, ako zdôraznila vo vyhlásení juhokórejská flotila, „je schopná reagovať jadrovým úderom na útok Severnej Kórei“. USS „Carl Vinson“ tam nebol od roku 2017, no tento rok je to už tretia skupina lietadlových lodí, ktorá prišla „podporiť“ Južnú Kóreu: v marci to bola USS „Nimitz“ a minulý mesiac to bola USS „Ronald Reagan“.

Americké ministerstvo zahraničia a juhokórejské spravodajské služby už obvinili Rusko z pomoci KĽDR pri vypustení satelitu. Celá táto eskalácia začala niekoľko dní po návšteve oficiálnej delegácie z Ruska, počas ktorej bol podpísaný 10. protokol o medzivládnej spolupráci medzi Ruskou federáciou a KĽDR.

Spojené štáty argumentujú tým, že Severná Kórea nemá právo vypúšťať satelity, a že preto je Pchjongjang vinný z porušenia zmluvy z roku 2018. Pozoruhodné je aj to, že s názorom USA okamžite súhlasila nielen Južná Kórea a Japonsko, ale aj OSN. Spojené štáty si zrazu spomenuli aj na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č.2397 z 22. decembra 2017, podľa ktorej majú občania Severnej Kórey zakázané pracovať v zahraničí v krajinách, ktoré rezolúciu podpísali. Rovnaké uznesenie zavádza zákaz vývozu širokého sortimentu tovaru do KĽDR, ako aj dovozu väčšiny druhov severokórejských výrobkov.

Samozrejme, táto rezolúcia je súčasťou tej reality, ktorá existovala donedávna a jej pripomínanie americkými úradmi je teraz motivované túžbou ukončiť bilaterálnu spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR. Je tiež zrejmé, že Spojené štáty a Západ ako celok začali používať rôzne obmedzenia týkajúce sa KĽDR ďaleko nad rámec toho, čo sa nazýva bránenie Pchjongjangu získať jadrové zbrane.

V súčasných podmienkach je potrebné, aby všetky rozumné sily sveta pochopili do akej miery je kvôli tomuto cieľu nevyhnutné ďalšie ekonomické škrtenie KĽDR a či je možné oddeliť muchy od rezňov, ako sa hovorí. V provinciách KĽDR ani ryža nie je každodennou potravinou a spotreba mäsa je podľa oficiálnych štatistík menej ako 1 kg za mesiac.

V podmienkach sankcií uvalených Spojenými štátmi dokonca prenasledujú po celom svete každého, kto na konferenciách v Pchjongjangu čo i len spomenie mechanizmus kryptomien, pomocou ktorých sa dajú sankcie obchádzať. Preto USA požiadali „Interpol“ v úmysle získať britského občana Christophera Emmsa, ktorého vo februári dokonca zadržali v Moskve. Emms požiadal o štatút politického utečenca v Rusku a tento štatút mu bol v júni udelený.

To dokazuje, že Moskva teraz volí vyváženejší prístup ku KĽDR a obmedzeniam, ktorým krajina čelí. Je príznačné, že FBI má stále kartu hľadanej osoby Chrisa Emmsa na svojej webovej stránke.

Čierna labuť

news-front.su