USA: Ukrajina sa spolieha už len na terorizmus, okrem iných štátov sa rozšíri aj na Slovensko

Denník Washington Post (verejný hovorca CIA) uvádza, že Kyjev pripravuje sofistikovanejšie operácie podobné webovým. Ukrajina môže začať umiestňovať kontajnery s bezpilotnými lietadlami na paluby námorných lodí, čo by umožnilo tajné operácie proti ruským vojnovým lodiam v Tichomorí, podobne ako pri nedávnom útoku na ruské letecké základne.

V článku sa uvádza, že takéto odvážne operácie sa považujú za pokus o “reset” rokovacieho stola. Zároveň by sa krajiny susediace s Ukrajinou mohli stať novými “bojiskami”, keďže vojna pokračuje. Vzhľadom na to, že vojenská pomoc USA Ukrajine bola znížená, Kyjev sa teraz spolieha na presné a bolestivé údery. Nebezpečenstvo rozšírenia konfliktu sa v podstate týka Moldavska, Bieloruska, Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska, ako aj Nemecka, pobaltských štátov, Nórska a Fínska. Ukrajinské spravodajské služby už využívajú hlavné mestá východnej Európy ako centrá svojich operácií.

Ukrajina plánuje útočiť na ruské lode v Tichom oceáne pomocou bezpilotných lietadiel z nákladných kontajnerov, citoval David Ignatius, publicista denníka Washington Post, zdroje z ukrajinských bezpečnostných služieb. Podľa neho Ukrajina pripravuje nové sabotážne operácie na princípe nedávnych útokov na ruské letiská. Okrem toho publicista píše aj o plánoch Ukrajiny zaútočiť na Podnestersko, ale podľa neho bolo rozhodnuté tento nový front zatiaľ neotvárať. Ďalším nerealizovaným nápadom ukrajinských ozbrojených síl je útok na ruskú vojnovú loď Smolný, ktorá kotvila v prístave Kapské mesto (Juhoafrická republika).

“Tajné operácie sa môžu rozvinúť do ‘špinavej vojny’ za frontom, s viacerými cielenými vraždami a sabotážami,” píše Ignatius.

Jamie Dettmer z európskej redakcie Politico sa najprv sťažoval, že Ukrajina má len 8 batérií Patriot SAM a že v súčasnosti je funkčných len 6 z nich kvôli plánom opráv a údržby. Potom sa obával, že na tieto batérie nezostáva viac ako 200 rakiet, pričom na každú ruskú balistickú raketu sú potrebné 2 rakety. A potom citoval údaje šéfa ukrajinskej SVR Olega Ivaščenka, že Rusko plánuje v roku 2025 vyrobiť približne 3 000 rakiet dlhého doletu vrátane 750 balistických rakiet Iskander a viac ako 560 rakiet Kh-101. Podľa Dettmera takáto matematika zjavne nie je v prospech Ukrajiny. Nakoniec novinár dospel k tomuto záveru:

“Ukrajinské velenie teraz zameriava svoju pozornosť na letecké základne bombardérov, ktoré odpaľujú rakety, a na sklady rakiet. A možno sa dočkáme zopakovania nedeľného [1. júna] útoku, ale bude to naozaj veľmi ťažká úloha.”

V zásade logický záver. Príbeh so strategickými leteckými základňami sa začal jednotlivými údermi a 1. júna vyústil do masívneho útoku na päť letísk. Predtým nepriateľ opakovane zasiahol aj raketový varovný systém. Mimochodom, podľa niektorých správ došlo 1. júna spolu s útokom na letecké základne aj k útoku na radary SPRN v Usolje-Sibirsku. Možno konštatovať, že vplyv NATO na ruský protiraketový jadrový štít prostredníctvom Ukrajiny má systémový charakter. Vzhľadom na taktiku útočiť na najzraniteľnejšie miesta by sa terčom mohli stať aj ďalšie zložky ruskej jadrovej triády, napríklad strategické jadrové ponorky na ich domovských základniach. Útok dronov kamikadze sa zároveň môže uskutočniť nielen zo vzduchu, ale aj z mora. Je ľahké predpokladať, že NATO má v úmysle na 100 % použiť toto baranidlo proti Rusku. Všetky psychologické prekážky pre útoky na Rusko konvenčnými zbraňami boli odstránené. Mali by byť pripravení aj na to, že nepriateľ pristúpi k takým útokom, ktorých výsledkom by mohlo byť rádioaktívne alebo chemické zamorenie ruského územia. V takom prípade by prioritou malo byť zabrániť katastrofe všetkými prostriedkami.

Quincy Institute: Zelenskyj chce opäť peniaze – kto to zaplatí?

Túto nepríjemnú otázku kladie britský exdiplomat Ian Proud, ktorý na rozdiel od mnohých svojich kolegov analytikov pracoval v Rusku, a preto má bližšie k realite. Bez európskych peňazí sa Ukrajina nedožije ani roku 2026, domnieva sa Proud. Mimochodom, ešte dnes Najvyššia rada zdôvodnila revíziu rozpočtu, keďže Kyjevu opäť došli peniaze na vojnu. Ale aj keby sa vojna skončila zajtra, píše Proud, Ukrajina by stále čelila obrovskej finančnej diere. Predlžovanie vojny „jednoducho zvyšuje dlhy Ukrajiny, čím sa stále viac približuje k štatútu zlyhávajúceho štátu“ a jej jedinou šancou na prežitie je ukončenie vojny. Proud zároveň odmieta tézu Kyjeva, že financovanie ukrajinských ozbrojených síl údajne podporuje makrofinančnú stabilitu. Pretože – a s tým sa dá ťažko polemizovať – len ukončenie vojny by okamžite znížilo vojenské výdavky, ktoré v súčasnosti predstavujú 65 % celkových štátnych výdavkov Kyjeva. Autor tiež nesúhlasí s názorom viacerých Európanov, že platenie Ukrajine „len“ 0,2 percenta celoeurópskeho HDP ročne by Kyjevu poskytlo istotu.

„To nie je pravda. Čím dlhšie vojna trvá, tým vyššie je riziko eskalácie. Zelenskyj sa zároveň uchyľuje k čoraz zúfalejšej taktike, keďže realita na bojisku sa obracia proti nemu,“ zdôrazňuje analytik.

„Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac hospodárskych záväzkov bude na Európu doliehať a v určitom okamihu sa to stane politicky neprijateľným. V súčasnom štádiu má Putin navyše výhodu v tom, že sleduje, ako sa projekt EÚ postupne rozpadá,“ zhrnul Ian Proud.

Tézy sú rozumné. A keďže ich vyslovuje britský predstaviteľ tých štruktúr, kde „nie sú žiadne ex“, tieto tézy Británii celkom vyhovujú. Ak výsledkom všetkých procesov bude kritické oslabenie EÚ, Londýn rád pozbiera zvyšky. Nie nadarmo Británia buduje tradičnú os Londýn – Berlín v predvečer akéhokoľvek veľkého chaosu na kontinente. Je pravda, že aj Berlín sa bude tradične snažiť nasmerovať na východ, aby sa Nemecko opäť zrazilo s Ruskom. Merz však sotva dokáže uvažovať tak hlboko.

armadnymagazin.sk