USA nepošlú vojakov bojovať na Ukrajinu, oznámil Biely dom. Financial Times uviedol, že špeciálne jednotky NATO už na Ukrajine neoficiálne pôsobia.

Rozmiestnenie vojsk NATO na Ukrajine by znamenalo vyhláseniu vojny Rusku a viedlo by ku katastrofickému scenáru, varuje podpredsda hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev.

Bidenov režim vo Washingtone uprednostňuje vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov, ktorú však konzervatívni republikáni v Snemovni reprezentantov USA blokujú. Vojnoví štváči v Litve sa však vyprovokovania vojny s jadrovou veľmocou neobávajú a možnosť vyslania západných vojakov schvaľujú.

Spojené štáty nepošlú svojich vojakov bojovať na Ukrajinu, uviedol v utorok Biely dom. Prezident Joe Biden americký Kongres zároveň upozornil, že zlyhanie pri hlasovaní o vojenskej pomoci pre Ukrajinu bude mať hrozné následky. TASR správu prevzala z agentúra AFP a Reuters.

„Prezident Biden dal jasne najavo, že USA nepošlú vojakov bojovať na Ukrajinu,“ uviedla hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady Adrienne Watsonová.

Prezident je podľa jej slov presvedčený, že cesta k víťazstvu pre americký Kongres spočíva v schválení vojenskej pomoci, aby ukrajinskí vojaci mali zbrane a strelivo potrebné na obranu proti ruskej invázii.

Vojenskú pomoc pre Kyjev blokujú v Snemovni reprezentantov USA konzervatívni republikáni, podporovaní exprezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajine medzičasom dochádza vojenský personál aj munícia, predovšetkým pre delostrelectvo. V posledných týždňoch sa musela stiahnuť z niektorých pozícií na fronte.

Biden sa v utorok stretol s poprednými predstaviteľmi demokratov i republikánov v Kongrese. Cieľom bolo zabrániť hroziacemu zastaveniu financovania niektorých vládnych inštitúcií a vyzvať zákonodarcov, aby odobrili balíček pomoci pre Ukrajinu a Izrael.

Navrhovaný balík vojenskej pomoci zahŕňa aj podporu Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov. Zdroje financovania pre štyri vládne úrady sa minú o polnoci v noci na piatok.

Špeciálne jednotky NATO už na Ukrajine pôsobia

Neoficiálna prítomnosť západných špeciálnych jednotiek na Ukrajine je všeobecne známa, napísal v utorok denník Financial Times s odvolaním sa na vysokopostaveného európskeho predstaviteľa obrany, ktorý si neželal byť menovaný.

Toto vyhlásenie prišlo v reakcii na pondelkový návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom nasadení jednotiek NATO na Ukrajine.

Macron v pondelok po stretnutí európskych lídrov v Paríži v rozhovore pre médiá uviedol, že „nedošlo [na stretnutí] k žiadnemu konsenzu o vyslaní, oficiálnym spôsobom, pozemných jednotiek, ale z hľadiska dynamiky nemôžeme nič vylúčiť“. Zároveň prisľúbil, že sa nezastaví pred ničím, aby zabránil víťazstvu Ruska v konflikte.

Vysokopostavený predstaviteľ európskej obrany pre Financial Times vysvetlil, že Macronovo vyhlásenie o vyslaní vojsk bolo pokusom vyvinúť tlak na Rusko. „Každý vie, že na Ukrajine sú západné špeciálne jednotky – len to oficiálne nepriznali.“

Rusko opakovane informovalo o úderoch proti tomu, čo označilo za „zahraničných žoldnierov“ bojujúcich na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany v januári oznámilo, že pri raketovom útoku zabilo viac ako 60 zahraničných bojovníkov, z ktorých väčšina podľa miestnych zdrojov hovorila francúzsky. Šéf miestnej ukrajinskej správy neskôr potvrdil, že dvaja z mŕtvych a traja zo zranených boli francúzski „dobrovoľníci“. Francúzsko následne poprelo prítomnosť akýchkoľvek svojich vojakov na Ukrajine, hoci francúzsky minister obrany pripustil, že niektorí francúzski občania bojovali v kyjevskej armáde ako „dobrovoľníci“.

Podľa tajných dokumentov Pentagónu, ktoré unikli minulý rok, v zóne konfliktu pôsobili aj britskí, francúzski a americkí príslušníci špeciálnych síl. Washington nepotvrdil ani nevyvrátil žiadne informácie v uniknutých súboroch, ale začal vyšetrovanie a uviedol, že preskúma, kto by mal k takýmto informáciám prístup.

Koncom roka 2022 britská vojenská publikácia priznala, že viac ako 300 príslušníkov Kráľovskej námornej pechoty sa na Ukrajine zúčastňuje na „diskrétnych operáciách v mimoriadne citlivom prostredí a s vysokou mierou politického a vojenského rizika“.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že od decembra bolo v rusko-ukrajinskom konflikte od jeho začiatku vo februári 2022 zabitých viac ako 5 800 zahraničných žoldnierov, pričom väčšina z nich pochádzala z Poľska, USA a Spojeného kráľovstva.

Oficiálny akt vyslania jednotiek NATO do boja proti ruskej armáde na Ukrajine by spôsobil, že priamy stret medzi blokom vedeným USA a Moskvou by bol „nevyhnutný“, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Litva nie je proti vyslaniu svojich vojakov na Ukrajinu

Litva nie je v zásade proti nápadu vyslať západných vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Anušauskas uviedol, že Litva by svojich vojakov mohla vyslať na Ukrajinu pomáhať ukrajinským vojakom. Podľa ministra by sa však nikdy nezapojili do bojových operácií proti ruským silám.

O možnom vyslaní vojakov sa vyjadril aj jeden z poradcov litovského prezidenta Gitanasa Nausedu. „Hovoríme o tejto možnosti a robíme to celkom otvorene. Existujú mnohé nuansy o tom, čo by sa za akých podmienok mohlo stať,“ uviedol poradca. Pre agentúru BNS však dodal, že v súčasnosti zostáva hlavnou prioritou podpora Ukrajiny zbraňami a muníciou.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyvolal v pondelok večer rozruch, keď v závere konferencie o podpore Ukrajiny v Paríži okrem iného povedal, že nevylučuje v budúcnosti nasadenie pozemných jednotiek svojej krajiny na Ukrajine. Podrobnosti neposkytol, ale francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že tento plán nezahŕňa boj francúzskych vojakov priamo proti ruským silám na Ukrajine.

K prípadnému vyslaniu svojich vojakov na Ukrajinu sa odvtedy vyjadrili vysokopostavení predstavitelia viacerých krajín NATO vrátane Nemecka, Británie či Španielska, ktorí vyjadrili svoje odmietavé postoje. Rovnako aj Slovensko aj Maďarsko, ale dokonca aj Česká republika a Poľsko.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že „neexistujú žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine“, a niekoľko členov aliancie vrátane USA ponúklo samostatné vyhlásenia, v ktorých popreli akýkoľvek takýto zámer.

Katastrofický scenár v prípade nasadenia vojsk NATO na Ukrajine

Možnosť, o ktorej uvažuje francúzsky prezident, by sa mohla považovať za vyhlásenie vojny Moskve, povedal ruský senátor Konstantin Kosačev

Prípadné rozmiestnenie vojsk NATO na Ukrajine povedie ku „katastrofickému scenáru“ a mohlo by sa chápať ako „vyhlásenie vojny“ Rusku, povedal uský senátor Konstantin Kosačev.

Podpredseda hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, v utorok vo svojom príspevku na Telegrame ponúkol svoj pohľad na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnosti vyslania vojsk. Prístup, ktorý predviedol francúzsky líder, nesie riziko, že sa situácia zvrhne na „katastrofický scenár“, varoval Kosačev a uviedol, že Kremeľ tento krok nebude tolerovať.

„Toto je hranica, za ktorou už nejde len o zapojenie NATO do vojny – to sa deje už dlho, ale môže sa to interpretovať ako vstup aliancie do priamych bojových akcií, alebo dokonca ako vyhlásenie vojny,“ napísal Kosačev.

Senátorov komentár bol ozvenou vyhlásenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý uviedol, že tento krok spôsobí, že priamy stret medzi blokom vedeným USA a Moskvou bude nielen „možný“, ale vlastne „nevyhnutný“.

Zdroj: hnonline.sk / rt.com (1), (2) / bleskovky.sk / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)