Ursula von der Leyenová chce, aby boli občania EÚ, ktorí odmietnu digitálnu identifikáciu, vylúčení z účasti na živote spoločnosti

Kam sa rúti ľudstvo? Budeme v budúcnosti ešte takými, akými sme dnes, alebo nás budú mať absolútne pod kontrolou počítače a umelá inteligencia? Otázky, na ktoré chcú aj v súčasnosti bežní ľudia poznať odpovede. Vedci sa totiž venujú výskumom, ktoré sa mnohým vôbec nepáčia. Zavedením umelej inteligencie a digitálnych identifikácií totiž človek stráca súkromie a je ľahko kontrolovateľný.

Začiatkom bol očkovací certifikát COVID-19

Digitálnou identifikáciou sa venuje aj Svetové ekonomické fórum (WEF). Je to nezisková organizácia, ktorá bola založená v Ženeve. Jej členovia, špičkoví podnikatelia, svetoví politici, vybraní intelektuáli a novinári, sa každoročne stretávajú v Davose, kde diskutujú o najnaliehavejších problémoch, ktorým svet čelí, vrátane ochrany zdravia a životného prostredia. Občania Európskej únie, ktorí odmietnu digitálne ID Svetového ekonomického fóra, budú podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá vystúpila na samite G20 nazvanom „Jedna budúcnosť“, vylúčení z účasti na živote spoločnosti. Zaujímavý príspevok zverejnil na sociálnej sieti lekár Peter Lipták, ktorý v krátkom statuse pri ňom napísal: „Leyenová je fašistická bosorka. Programovo zabíja ľudí v Európe. Kto ju zastaví?“ A prečo bol Lipták taký ostrý?

Leyenová je fašistická bosorka. Programovo zabíja ľudí v Európe. Kto ju zastaví?Peter Lipták, lekár

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Podľa Ursuly von der Leyenovej je naša kolektívna budúcnosť digitálna, a preto musia globálne subjekty vytýčiť hranice a presadzovať predpisy. Ursula von der Leyenová znepokojivo ocenila kroky EÚ smerom k celoblokovej aplikácii digitálnej identity vyvinutej WEF, ktorá je schopná uchovávať osobné informácie občanov vrátane finančných informácií a kreditných kariet, vodičského preukazu, údajov z pasu a zdravotných záznamov vrátane stavu vakcíny. Von der Leyenová presadzovala koncepciu digitálnej verejnej infraštruktúry podobnej systému pasov pre koronavírusy – systému vyvinutý EÚ v reakcii na pandémiu Covid. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho prijala s otvorenou náručou ako globálny štandard boja proti zdravotným hrozbám. „Mnohí z vás poznajú digitálny certifikát COVID-19. EÚ ho vyvinula pre seba,“ upozornila predsedníčka Európskej komisie.

Umelá inteligencia ponúka obrovské príležitosti

„Model bol taký funkčný a taký dôveryhodný, že ho bezplatne prijalo 51 krajín na 4 kontinentoch. Dnes ho WHO používa ako globálny štandard na uľahčenie mobility v čase ohrozenia zdravia,“ uviedla von der Leyenová. Tento vývoj vyvoláva obavy jednotlivcov a národov, ktoré si veľmi vážia slobodu prejavu a súkromie. Von der Leyen vo svojej pozícii predsedníčky Európskej komisie sa vo svojom prejave dotkla aj AI (Artificial intelligence v preklade umelá inteligencia – pozn. red.) a digitálneho prostredia. Čo je vlastne tá umelá inteligencia(AI)? Predsedníčka Európskej komisie uznala potenciálne nebezpečenstvá a zároveň vyzdvihla príležitosti spojené s pokrokom v technológii AI a zdôraznila dôležitosť využitia novej technológie. „AI má svoje riziká, ale ponúka aj obrovské príležitosti. Kľúčovou otázkou je, ako využiť rýchlo sa meniacu technológiu,“ uviedla Ursula von der Leyenová.

To, čo svet robí teraz, bude formovať našu budúcnosť.Ursula von der Leyenová, predsendíčka Európskej komisie

„V EÚ sme v roku 2020 predstavili vôbec prvý zákon o umelej inteligencii. Chceme uľahčiť inovácie a zároveň budovať dôveru. Potrebujeme však viac. To, čo svet robí teraz, bude formovať našu budúcnosť. Verím, že Európa – a jej partneri – by mali vytvoriť nový globálny rámec pre riziká AI,“ povedala Von der Leyenová, ktorá ocenila krok Európskej únie v roku 2020 zaviesť prvý právny rámec pre umelú inteligenciu, čo je krok podniknutý so zámerom podporiť inovácie spolu s dôverou. Trvala však na tom, že to nestačí. Navrhla prijatie nadnárodného mechanizmu zvládania rizík AI. Šéfka EÚ tiež zdôraznila, že celosvetovo uznávané normy musia byť vytvorené pod dohľadom Organizácie Spojených národov, podobne ako ich Medzivládny panel pre zmenu klímy. Tvrdila, že ľudstvo bude mať prospech, ak by medzinárodná autorita mohla objasniť riziká a výhody súvisiace s AI, podobne ako IPCC pre klimatické problémy.

S AI sa budeme stretávať stále častejšie

Čo je teda tá umelá inteligencia(AI)? Artificial intelligence (AI) je v preklade umelá inteligencia. AI predstavuje strojové učenie, ktoré funguje na báze počítačového nastavenia s použitím množstva dát (datasetov), výpočtov a algoritmov. Táto technológia si dokáže sama analyzovať požadované zadania, získavať z nich dáta, ktoré jej umožnia zadanie vyriešiť, a následne ich aj vyhodnotiť. Získané výsledky potom opakovane analyzuje, pričom sa ich učí. V bode, keď datasetu porozumie, je schopná ho sama dopĺňať a zlepšovať. Umelá inteligencia pracuje na dvoch princípoch. Prvým je autonómia, pri ktorej je počítač schopný vykonávať komplexné úkony nezávisle od zásahov alebo pomoci tretej osoby. Medzi úkony, ktoré vie umelá inteligencia vykonať, patria komplexné úlohy, ako napríklad tvorba grafických objektov/obrázkov, tvorba textu, komplexné výpočty, ako aj riadenie autonómnych áut či autopilot lietadiel, alebo aj jednoduchšie úlohy, ako je kategorizácia a preklady.

Celosvetovo uznávané normy musia byť vytvorené pod dohľadom Organizácie Spojených národov, podobne ako ich Medzivládny panel pre zmenu klímy. Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie

Druhým je adaptabilita, pri ktorej dokáže počítač zlepšiť svoj výkon učením sa z predošlých skúsenosti a následne sa im znova prispôsobiť. S druhým princípom sa stretávame napríklad pri online nákupoch, keď vám algoritmus AI dokáže asistovať pri odporúčaní produktov a pod. Jedným z cieľov procesov umelej inteligencie je prispôsobiť sa čo najlepšie ľudským úkonom, pomôcť človeku pri práci, prípadne ju úplne nahradiť. Príkladom pomoci AI z reálneho života sú napríklad online mapy. Za úplnú náhradu človeka môžeme považovať napríklad samoriadiace auto alebo niektoré roboty. S AI sa v súčasnosti často stretávame napríklad pri počítačových hrách, smart zariadeniach (Smart Home), rôznej robotike, pri autonómych vozidlách (najznámejšia je Tesla), pri virtuálnych asistentoch, ako Siri alebo Alexa, alebo aj pri mnohých programoch či systémoch ako napríklad vyhľadávače, kde AI plní rôzne úlohy.

AI je síce vo veľmi pokročilej fáze vývoja, avšak stále má svoje obmedzenia a každý program má aj svoje limity, podľa množstva tréningu daného programu. Tréning je v tomto prípade analyzovanie nahraných dát systémom, na základe ktorých potom systém generuje odpovede. Už teraz môžeme pozorovať, že AI dokáže vykonávať niektoré úlohy rýchlejšie, kvalitnejšie a efektívnejšie ako ľudia. Avšak pokiaľ ide o veľmi komplexné úlohy, v ktorých je potrebná ľudská intuícia, tak AI stále môže ťahať za kratší povrazu. Výstupy tak treba skontrolovať, prípadne upraviť. Pri textových úlohách treba upravovať výstupy najmä vtedy, keď ich AI píše v málo používaných jazykoch, prípadne jazykoch so zložitou gramatikou, alebo jazykoch, ktoré sa na seba podobajú.

ereport.sk