„Upraceme“ deti na dištančné vzdelávanie? A čo s pacientmi v nemocniciach?

Rútime sa do energetickej chudoby. Kým okolité štáty podnikajú opatrenia na zníženie dopadov energetickej krízy, Ministerstvo hospodárstva SR stále na niečo čaká. Čo bude so školami, nemocnicami, či sociálnymi zariadeniami? 

A ceny stále rastú

Nie len firmy a výrobné závody, ani školy, nemocnice, či domovy sociálnych služieb nezvládajú zvýšené platby. O pár dní sa začína školský rok a riaditelia netušia, z čoho vysoké faktúry zaplatia, ako a či vôbec im pomôže štát. Svoje o tom vie aj vedenie jednej zo škôl v Rimavskej Sobote. 

„Cena plynu stúpla o viac ako 450 percent. Pôvodné platby plynu boli 1 321 eur mesačne, od septembra 2022 sa zvýšili na 5 980 eur,“ povedala denníku Plus 1deň riaditeľka školy Anita Antalová.

Nie len teplo 

„Zvýšené ceny energie a inflácia ovplyvnili aj stravovanie žiakov v školskej jedálni, výška stravného totiž nepokryje nákup potravín. Nepomáha ani preradenie do vyššieho pásma. Teraz je na rade ministerstvo školstva, aby navýšilo sumu stravného v jednotlivých pásmach,“ povedala Antalová. Obmedzený nákup majú aj na skvalitňovanie vyučovania, keďže nevedia, ako sa budú ceny energií ďalej vyvíjať.

Šetriť už začali

„Počas víkendov sme teplotu len temperovali a v čase prázdnin sme vypínali kúrenie úplne,“ uviedla Anita Antalová. Priznala, že bez pomoci štátu to zvládnu len veľmi ťažko. V hre je dokonca aj na dištančné vyučovanie. 

„Spoliehame sa na to, že štát školám pomôže vykryť zvýšenie cien energií. Ak by hrozilo dištančné vzdelávanie, týkalo by sa to všetkých škôl, to ešte teraz neviem s istotou povedať, ale určite sa aj na túto možnosť pripravíme,“ povedala. Zníženie teploty na 19°C v triedach si predstaviť nevie, veď deti väčšinu času v triedach sedia.

Problémy majú nie len školy

Samosprávy budú musieť nájsť prostriedky, ktorými zaplatia kúrenie, či ohrev vody v školách, či iných mestských budovách. Mnohé mestá už pristúpili k tomu, že nočné osvetlenie zredukovali na polovicu 

„Máme problémy zabezpečiť základný chod samospráv, to znamená teplo – napríklad v škôlkach, školách, v rámci prenesených kompetencií. Teraz predpokladáme, že zdražejú stravné lístky, že sa zvýšia poplatky na voľnočasové aktivity, v školských kluboch mládeže, v centrách voľného času, v základných umeleckých školách. Toto všetko bude musieť reagovať na zvýšený náklad v rámci náročnosti na energie, čiže sa budeme musieť naozaj veľmi zamyslieť nad tým, ako šanovať tieto problémy, pretože sú nepredvídateľné,“ vysvetlil predseda Združenia miest a obcí Branislav Tréger.

Vláda problém rieši

Napriek tomu, že premiér povedal, že problém riešia, rokovanie vlády na túto tému bolo 31. augusta prerušené. 

„Máme ešte jeden týždeň čas, kým sa začne parlament, lebo nakoniec budeme musieť meniť aj zákony. Nestačí urobiť len VHZ, situácia je omnoho dramatickejšia,“ povedal Sulík, ktorý v stredu podal demisiu.  Dodal tiež, že situácia síce je kritická, no na jej riešenie je ešte čas. Parlament po letnej prestávke opäť zasadne 13. septembra.

Ani rezort financií nechce ohroziť riadny chod vyučovacieho procesu. Ubezpečuje žiakov, prdagógov, vedenia škôl, i rodičov, že ak dosiahnu s ministrom školstva konštruktívnu spoluprácu, normálne vyučovanie ohrozené nebude. Minister Matovič tvrdí, že školstvo bolo pre nich vždy prioritou pri riešení kompenzácií za zvyšujúce sa ceny energií. Začiatkom augusta rezort školstva opätovne žiadal o finančný balík, a to v celkovej výške 56,8 milióna eur. Z toho pre regionálne školstvo mala byť suma 36,8 milióna eur a pre vysoké školy 20 miliónov eur, rekapituluje Pluska.

Čo bude s nemocnicami

Pacienti sú ďalšou zraniteľnou skupinou. V ČR už majú konkrétny návrh vykurovania ako pre nemocnice, tak aj pre rôzne inštitúcie. My na Slovensku máme zrejme času dosť. Ak by sa Slovensko predsa len inšpirovalo u západného suseda, v izbách pacientov by sa teplota z 22°C v izbách a z 25°C v kúpeľniach znížila na jednotných 20 stupňov. V toaletách, predsieňach či čakárňach by malo byť 18 stupňov.

„Verím, že prípadné opatrenia tohto typu budú konzultovať zodpovední aj s lekármi, ktorí jediní vedia povedať, na ktorých oddeleniach v nemocniciach je možné uvažovať o znížení teploty v izbách bez toho, aby došlo k ohrozeniu života a zdravia pacientov,“ pripomenula Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. 

„Na druhej strane, ak bude nedostatok plynu v zimných mesiacoch, čo sa javí ako celkom reálna hrozba, nemocnice budú musieť pravdepodobne z pohľadu nákladov pristúpiť aj k tomuto kroku. Je dôležité, aby sa aj Slovensko začalo pripravovať na takýto možný scenár,“ zdôraznila Lévyová pre Plusku.

Energeticky náročné budovy

Ministerstvo zdravotníctva nemocniciam odporučilo bežné šetrenie – vypínanie klimatizácie či osvetlenia v momentálne nepoužívaných priestoroch. Mnohé nemocnice však sídlia v budovách, kde zle tesnia okná samotné budovy sú energeticky náročné. 

Ako je to teda s tým plynom?

V zásobníkoch Slovenska máme aktuálne údajne natlačených až 70 percent plynu, ktorý je určený na spotrebu,. Ďalšie tankery sú zazmluvnené.

„Problém nie je s množstvom plynu, ale s tou šialenou, donedávna nepredstaviteľnou cenou,“ povedal dávnejšie Sulík.

hlavnydennik