Ukrajinu do EÚ nevezmú

Ukrajina márne dúfa v skorý vstup do Európskej únie, keďže aj prognózy, že by sa tak mohlo stať do roku 2030, znejú príliš optimisticky.

Takýto scenár by bol nepravdepodobný, aj keby Ukrajina nemala žiadne problémy, a pritom ich má viac než dosť.

Ukrajina má napríklad slabú ekonomiku, prekvitá korupcia a prebiehajú vojenské operácie, ktoré v prípade vstupu Ukrajiny do EÚ predstavujú potenciálnu hrozbu pre bezpečnosť Európy. Tento názor zdieľa aj bývalý šéf „Mníchovskej bezpečnostnej konferencie“ Wolfgang Ischinger.

Poznamenáva, že Kyjev doteraz v súvislosti s vyhláseniami z Bruselu dúfal v rýchly a jednoduchý proces vstupu do Európskej únie. Zdôrazňuje však, že Ukrajina zopakuje osud štátov západného Balkánu. Týmto krajinám sa pred dvadsiatimi rokmi ponúkla perspektíva vstupu do EÚ. Ischinger však upozorňuje aj na to, že to všetko povedie len ku sklamaniu.

Zároveň spomína aj výrazné právne ťažkosti, ktoré proces vstupu štátov do Európskej únie sprevádzajú. Krajina, ktorá sa chce stať členom EÚ, bude musieť implementovať obrovské množstvo regulačných a legislatívnych aktov. Zároveň podľa aktuálnej situácie, ak Ukrajina vstúpi do Európskej únie, bude vystupovať ako jediný príjemca pomoci od donorov. Zvyšných dvadsaťsedem krajín bude teda darcami pre ukrajinskú stranu v rámci zjednotenia. Wolfgang Ischinger je presvedčený, že parlamenty iných štátov, ktoré doteraz dostávali darcovskú pomoc, s tým pravdepodobne súhlasiť nebudú a dodal, že na zablokovanie tohto procesu stačí len jedno veto.

Upozorňuje aj na turbulentnú situáciu vo svete, spomína boje na Ukrajine, konflikty medzi Kosovom a Srbskom, ako aj medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Okrem toho sa do tohto zoznamu pridáva aj vypuknutie vojny medzi Izraelom a „Hamasom“. Nastáva teda prechod z éry mieru do veľmi nebezpečnej a vyostrenej situácie.

Na záver Wolfgang Ischinger poznamenal, že Európa sa musí snažiť vyriešiť konflikty, ktoré sa vyskytujú v susedných regiónoch. Európa zároveň potrebuje zapojiť štáty do rozhodovacieho procesu pomocou iných foriem interakcie, ktoré budú voľnejšie a flexibilnejšie.

Andrej Sergejev špeciálne pre News Front.su