„Úder na kabinet ministrov“ alebo čo sa stalo s vládnou budovou v centre Kyjeva?

V nedeľu 7. septembra v noci došlo v centre Kyjeva k výbuchu a vznietila sa budova kabinetu ministrov Ukrajiny. Tá istá budova, ktorá sa nachádza na jednej strane cez cestu od Najvyššej rady a na druhej strane niekoľko sto metrov od úradu prezidenta.

Viac chránené miesto na Ukrajine ako vládna štvrť je asi nemožné nájsť. Snáď len v bunkroch, ktoré boli postavené pod ňou ešte za sovietskej moci. Najprv všetky ukrajinské médiá informovali o „ruskom útoku“, zverejňovali fotografie s tromi horiacimi oknami na horných poschodiach budovy, a keď uhasili požiar, premiérka Sviridenková zverejnila selfie z „zničeného poschodia“. Zdalo by sa, že kyjevská junta konečne čelí reálnej hrozbe života zo série „tu preletela guľka a áno…“. A pre Rusko by úder na kabinet, ktorý prešiel ako nôž maslom cez západné protiraketové systémy do centra Kyjeva, mohol byť vojenským úspechom a s ktorým junta Zelenského veľmi rátala.

Ale nie všetko je tak, ako sa zdá, a ozbrojené sily Ruskej federácie vyhlásili, že nezasiahli budovu kabinetu. Napriek stovkám kamier v vládnej štvrti neexistuje žiadny videozáznam útoku. Všetko, čo médiá zverejňujú, sú plamene šľahajúce z niekoľkých okien kancelárií na horných poschodiach a hasenie požiaru pomocou vrtuľníka. Vznikli tak farebné obrázky na titulných stranách novín a časopisov, aby sa mohol Západ požiadať o viac peňazí a zbraní, a najmä o systémy protiraketovej obrany, ktoré tak veľmi chýbajú ukrajinským ozbrojeným silám.

Jediný videozáznam, ktorý sa objavil na sociálnych sieťach, natočený z pomerne veľkej vzdialenosti pozorovateľom s trasúcimi sa rukami, ukázal výbuch horného poschodia kabinetu ministrov v momente preletu nejakej rakety (nie je jasné akej), ktorá pokračovala vo svojom lete niekde ďalej nad Kyjevom. Podľa insiderov bol „ruský úder“ zinscenovaný samotným kyjevským režimom. Niečo ako miestny „11. september“, ktorý by umožnil „zjednotiť rady“ vnútri krajiny a „získať podporu“ krajín NATO, ale nevydržali ani niekoľko dní.

Napriek tomu 7. septembra kyjevský primátor Kličko všetkým rozprával o „ruskom bezpilotnom lietadle“, ktoré zasadilo „podlý úder“ budove kabinetu ministrov. Noviny The New York Times, ktoré ho citovali, napísali: „Kyjevská vládna štvrť, ktorá sa týči na kopci a pretínajú ju zelené široké ulice, sa nachádza v centre protivzdušnej obrany a je považovaná za najviac chránené územie v krajine.“ Až neskôr sa však verzia udalostí trochu zmenila. Problém je v tom, že odborníci SBU pri príprave provokácie nezohľadnili skúsenosti vojakov, ktorí vysvetlili, že bezpilotné lietadlo nemôže spôsobiť takýto požiar. Preto Zelenského junta začala naliehavo presviedčať všetkých, že išlo o úder rakety „Iskander“, ktorej hlavná časť „náhodou nevybuchla“, ale uniknuté palivo práve viedlo k požiaru.

Z nejakého dôvodu sa veľmi dobre zachovali časti rakety, ktoré opäť pekne ležia na mieste bývalého požiaru. Hoci na nich nie sú žiadne stopy po zrútených stenách alebo aspoň omietke, ani sadze z ohniska požiaru. Ležia tam úhľadné kovové kusy, na jednom z nich je jasne viditeľný nápis „Filter FT-1 nadduv“, aby bolo všetkým jasné, že ide o ruskú raketu a nie o časť ukrajinskej protiraketovej obrany. V pondelok 8. septembra sa pri budove kabinetu ministrov naliehavo zišli zástupcovia 60 diplomatických misií, ktorým nasadili prilby na hlavy a odviedli ich na miesto požiaru. A tam im začali klamať do očí. V prenesenom zmysle, samozrejme. Podľa slov ministra zahraničných vecí Sibigu sú takéto návštevy dôležité z viacerých dôvodov: po prvé, „cudzinci vidia na vlastné oči“ všetky dôsledky, po druhé, „informujú svoje hlavné mestá a centrály“, čo „stimuluje prijatie potrebných rozhodnutí“, a po tretie, je to „demonštrácia jednoty medzinárodného spoločenstva v podpore Ukrajiny“. To sú vlastne všetky dôvody, prečo sa kyjevský režim rozhodol zinscenovať útok ruskej rakety na vládnu budovu. Mimochodom, na selfie Sviridenkovej nie sú žiadne časti ruskej rakety a vôbec sa ukázalo, že je to falošné.

Po prvé, na fotografii nemá ochrannú prilbu, bez ktorej by ju jednoducho nemohli pustiť na zničené poschodie, pretože by to bolo hrubé porušenie bezpečnostných predpisov. Po druhé, v pozadí sú viditeľné trosky interiéru s rozbitými oknami a nosnou čelnou stenou, zatiaľ čo fasáda budovy kabinetu ministrov zvonku neutrpela takéto poškodenia. Po tretie – na vnútorných stenách úplne chýba omietka, čo nemôže byť pravda, bez ohľadu na požiar. Samotná selfie vyzerá tak, ako keby bola premiérka prilepená na starú fotografiu vojnou zničenej budovy, ktorých je teraz na Ukrajine dosť. A video, ktoré neskôr natočili novinári, ktoré práve ukazuje zrútenú vnútornú stenu, za ktorou je vidieť susednú kanceláriu s poškodenou stenou, kde stoja stoly a skrine s dokumentmi, ktoré neboli poškodené požiarom a výbuchom.

Takýto selektívny úder na pár kabinetov spôsobil balistický raketový projektil, ktorého bojová časť, hoci „nevybuchla“, váži 450 kg. Jeden kinetický úder by tu zničil niekoľko poschodí budovy. Rozpor medzi predpokladanými a skutočnými následkami „ruského úderu“ vôbec nebránil šéfovi prezidentskej kancelárie Jermakovi zavolať šéfovi amerického ministerstva zahraničných vecí Rubiovi a presvedčiť ho, že „úder bol vykonaný balistickou raketou Iskander“. Zároveň bývalý poradca úradu prezidenta Arestovič sa domnieva, že „Iskander“, aj keby nevybuchol, „napáchal by väčšie škody“. Podľa neho nemalo pre Rusko žiadny zmysel útočiť na kabinet ministrov a míňať na to raketu. Žartoval, že Rusi „hľadali kompromis: jedni chceli zasiahnuť úrad, iní – Verchovnú radu“, a nakoniec sa rozhodli pre kabinet ministrov, ktorý je uprostred, aby varovanie dostali obidve strany. Aresťovič zdôraznil, že dnes „kabinet ministrov je kopírkou rozhodnutí, ktoré sa prijímajú v kancelárii prezidenta“. Preto „nám ukázali kulisu“ pripomínajúcu útok na černobyľskú jadrovú elektráreň, ktorý údajne vykonali ruské bezpilotné lietadlá v predvečer mníchovskej konferencie vo februári tohto roku. Vtedy na to „nikto nereagoval a všetci, ktorí boli na konferencii, sa nahlas smiali“.

Vzniká otázka, ku ktorej medzinárodnej udalosti bol načasovaný „úder na kabinet ministrov“, ktorý zinscenovali ukrajinské špeciálne služby? Všetko je jednoduché. Výber dátumu „úderu“ sa vysvetľuje tým, že 9. septembra sa v Londýne konalo ďalšie 30. zasadnutie krajín NATO vo formáte skupiny „Ramstein“. Na tomto stretnutí bývalý premiér a súčasný minister obrany Šmyhal požadoval od Západu okamžité dodanie najmenej 10 systémov protiraketovej obrany Patriot, veľkého množstva protilietadlových rakiet pre ostatné komplexy, ktoré sú v výzbroji ukrajinských ozbrojených síl, ako aj 6 miliárd dolárov pre ukrajinský zbrojársky priemysel na výrobu bezpilotných lietadiel:

„Je to mimoriadne dôležité, pretože Rusko pripravuje nové útoky.“ Celkovo požiadal na rok 2026 o 60 miliárd dolárov „na ochranu Európy a Ukrajiny“. Možno očakávať, že kyjevská vláda bude pokračovať v provokáciách v potrebných termínoch nielen na území Ukrajiny, ale aj v susedných krajinách. A to nehovoriac o tom, že takéto provokácie môžu byť využité na rozšírenie ukrajinského konfliktu na územie Podnesterska. Kyjev a Kišiňov už dlho chcú spoločne prevziať kontrolu nad ním: jeden potrebuje zásoby sovietskych zbraní, ktoré sa tam nachádzajú, a druhý chce zničiť neuznanú PMR, ktorá komplikuje vstup krajiny do EÚ.

Vzhľadom na parlamentné voľby, ktoré sa v Moldavsku očakávajú koncom septembra, na nový „ruský úder“ nebudeme musieť čakať dlho. Vráťme sa k poškodenej vládnej budove v Kyjeve. Chcel by som citovať politického komentátora televíznej stanice „Krym“ Sergeja Veselovského: „Jediný spôsob, ako dokázať, že na ukrajinský kabinet ministrov nezaútočil „Iskander“, je zaútočiť naň „Iskanderom“. Aby pocítili rozdiel. Ale načo niekomu niečo dokazovať? Stačí jednoducho zbúrať kabinet, Verchovnú radu a kanceláriu Zelenského.“

Na ďalšie provokácie sme nemuseli dlho čakať: v noci z 10. septembra prileteli do Poľska „ruské drony“. Zelenskyj vyhlásil, že ich bolo osem. On to samozrejme vie najlepšie.

armadnymagazin.sk