„Twitter Papers“ odhaľujú totalitárov medzi nami

Priznávam, že som skeptický voči Elonovi Muskovi ako hrdinovi slobody prejavu. Na svojej ceste stať sa najbohatším človekom na svete sa presunul z jedného podniku dotovaného vládou USA do druhého.

Nedá sa však poprieť, že jeho zverejnenie „Twitter Papers“ minulý víkend, ktoré sfúklo vládnu manipuláciu so sociálnymi médiami, bolo obrovským víťazstvom pre tých z nás, ktorí si cenia Prvý dodatok (pozn.: americkej ústavy).

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Zverejnenie v koordinácii so skutočne nezávislým novinárom Mattom Taibbim nepopierateľne demonštrovalo,

ako politici a predstavitelia „oficiálneho Washingtonu“ tlačili na tímy, ktoré mali na Twitteri na starosti cenzúru, aby odstránili tweety a dokonca zakázali účty

ktoré sa neprevinili ničím iným, iba tým, že niečo uverejnili, čo marketéri nechceli, aby to čítala široká verejnosť.

Nezabúdajme, že mnohí z tých, ktorí požadovali cenzúru Twitteru, boli vládni úradníci USA, ktorí zložili prísahu americkej ústave a jej prvému dodatku.

Je dôležité pochopiť, že obe americké politické strany sa podieľali na tlačení Twitteru, aby cenzuroval informácie, ktoré sa im nepáčili. Existuje veľa korupcie.

Ako však ukázali Twitter Papers, oveľa viac Tweetov bolo cenzurovaných na žiadosť politikov Demokratickej strany jednoducho preto, že zamestnanci Twitteru v tíme cenzúry boli prevažne priaznivci Demokratickej strany.

Snáď najobávanejším dôkazom zverejneným v tejto prvej časti Twitter Papers bola séria tweetov z kampane Biden 2020 po kontakt na Twitteri so žiadosťou, aby ich sociálne médiá cenzurovali. Interný dokument Twitteru ukazuje, že cenzorský tím ich „spracoval“, čo znamená, že ich cenzuroval.

Sám Elon Musk pred zverejnením otvorene vyhlásil, že predtým, ako prevzal kontrolu nad spoločnosťou a zapojil sa do hromadného prepúšťania, Twitter manipuloval voľby. 

Takže celé tie roky sme od washingtonských elít počúvali lži, že Rusko zasahovalo do našich volieb, keď to bol koniec koncov Twitteru. To samozrejme vyvoláva otázku o iných veľkých spoločnostiach sociálnych médií, ako je Facebook.

Vyjadrí sa Mark Zuckerberg o zasahovaní vlastnej spoločnosti do volieb? Bude mať niekto odvahu požadovať, aby to urobil?

Ako sa z toho všetkého dostali? Ako ďalší skutočne nezávislý novinár, Glenn Greenwald, zdôraznil v relácii Tucker Carlson v tú noc, keď boli zverejnené „Twitter Papers“, zatiaľ čo pre CIA bolo kedysi kontroverzné pokúšať sa manipulovať s tým, čo Američania konzumujú v mainstreamových médiách, v súčasnosti tieto médiá otvorene najali „bývalých“ vedúcich spravodajských služieb a dôstojníkov USA ako spravodajských analytikov.

CNN, MSNBC, Fox a všetky ostatné privádzajú „bývalých“ členov spravodajských služieb, aby povedali Američanom, čo si majú myslieť. 

„Veľká technologická cenzúra je kritickým nástrojom štátu národnej bezpečnosti,“ povedal Greenwald Tuckerovi. „Kedykoľvek sa s tým niekto pokúsi niečo urobiť, títo bývalí ľudia zo CIA a Pentagonu a ostatní vyskočia a povedia, nemôžeme vám dovoliť obnoviť slobodu prejavu.“

Ide o taký rozsiahly korupčný škandál, že je takmer zaručené, že nebude nikdy riadne vyšetrený. Vláda samotná patrí medzi najviac vinných a vieme, že

„vládnym komisiám“ ide v skutočnosti o zakrývanie, nie o odhaľovanie spáchaných zločinov. 

Ale pravda je mocná. Asi 58 rokov po tom, čo Warrenova správa vybielila atentát na prezidenta Kennedyho, prieskumy ukazujú, že len málo Američanov verí „oficiálnemu“ rozprávaniu.

Pravda je mocná a musíme ju vždy hľadať. Žiadne množstvo klamstiev nemôže odolať dezinfekčnému prostriedku pravdy. Ďakujeme Elonovi Muskovi za jeho odvahu a povzbudzujeme ho, aby pokračoval.

RonPaul Institute

Pôvodným zdrojom tohto článku je Inštitút Rona Paula pre mier a prosperitu

skspravy