Trumpovo colné kladivo rozdrví Slovensko... Prečo sme na tom najhoršie?

Trumpovo colné kladivo rozdrví Slovensko… Prečo sme na tom najhoršie?

Americká obchodná politika zostáva hlavnou témou trhov, no len málokto tuší, akej efektívnej colnej sadzbe vlastne jednotlivé krajiny čelia. Prezident Trump totiž svojimi chaotickými krokmi, keď colné sadzby zvyšuje, znižuje alebo odkladá, vytvoril extrémne neprehľadné prostredie.

Ekonómovia z Patria Finance a ČSOB sa rozhodli analyzovať tvrdé dáta z amerického colného úradu, ktoré zohľadňujú hodnotu dovážaného tovaru zaťaženého clami a konkrétnu výšku skutočne zaplatených ciel na hraniciach.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Sadzba pre Slovensko 25%, pre Česko 12,6%

Takto definovaná efektívna colná sadzba je vhodným ukazovateľom miery protekcionizmu, ktorá podľa májových údajov prudko narástla. Zatiaľ čo colné zaťaženie Európskej únie tvorí 13,5 %, medzi jednotlivými štátmi sú viditeľné rozdiely.

Najvyššiemu efektívnemu clu, takmer 25 % sadzbe, čelí Slovensko. Česko je naopak vystavené podpriemernému colnému zaťaženiu na úrovni 12,6 %, napriek tomu však ide o podstatný nárast z priemerných 3,4 % v poslednom desaťročí.

Ako to, že je medzi Českom a Slovenskom je taký veľký rozdiel?

Hlavnú úlohu tu zohráva štruktúra exportu do USA. Slovensko vyváža najmä luxusné automobily, na ktoré sa vzťahuje pôvodná sadzba 2,5 %, dodatočné recipročné clo 10 % a aj špeciálne 25 % clo na autá. Práve to aktuálne robí slovenský export do USA veľmi zraniteľným.

Česko naopak do Ameriky žiadne vozidlá nevyváža a časť jeho celkovo nie príliš rozsiahleho exportu nie je – okrem recipročných ciel – zaťažená žiadnou dodatočnou daňou, napríklad farmaceutické výrobky.

Nárastu nemusí byť koniec!

Ak sa na začiatku augusta naplnia Trumpove hrozby v podobe zvýšenia ciel voči najväčším obchodným partnerom, je potrebné počítať s ďalším prudkým nárastom protekcionizmu.

Napriek tomu, že neistota ohľadom ďalších Trumpových krokov je extrémna, voči EÚ vidíme priestor na vyjednávanie a napokon aj rozumnú dohodu. Z pohľadu makroekonomických dopadov americkej colnej politiky bude kľúčové sledovať nielen výšku plošných sadzieb, ale aj sektorové clá, voči ktorým sú jednotlivé európske štáty rôzne zraniteľné.

Automobilové giganty hlásia miliardové straty

Automobilky v Európe bijú na poplach. Niektoré z nich zaznamenali v prvom polroku 2025 významné finančné straty spôsobené uvalením amerických dovozných ciel. Ako upozornila televízna stanica CNBSSpoločnosť Stellantis, prevádzkovateľ značiek Jeep, Dodge, Fiat, Chrysler a Peugeot, oznámila, že v dôsledku ciel očakáva počiatočnú stratu približne 300 miliónov eur.

Finančný riaditeľ spoločnosti Doug Ostermann upozornil, že vplyv ciel na hospodárske výsledky môžu počas celého roka dosiahnuť od 1 do 1,5 miliardy eur. Vážne dôsledky pocítila aj švédska automobilka Volvo Cars, ktorej zisk medziročne poklesol z 8 na 2,9 miliardy švédskych korún v rovnakom období minulého roka.

Premiérova cesta do Bieleho domu

Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SSD) sa údajne pripravuje na návštevu Bieleho domu. Cieľom má byť podpis medzivládnej dohody s USA o výstavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorú má postaviť americká spoločnosť Westinghouse.

Nie je na teraz vylúčené, že predseda vlády SR bude v Bielom dome lobovať aj za automobilový priemysel, na ktorého produkcii je slovenská ekonomika závislá.

hlavnydennik.sk