Trump spolu s Izraelom to prehnali: Arabské krajiny si idú založiť vlastné NATO

Pokusy Izraela a jeho premiéra Netanjahua o radikálne a rázne vyriešenie všetkých dlhodobých problémov so susednými krajinami v regióne vedú k logickému výsledku. Arabské krajiny Blízkeho východu sa síce pomaly, niektoré z nich bez väčšej chuti, postupne zjednocujú do jedného politického frontu proti nemu.

Po útoku izraelského letectva na hlavné mesto Kataru Dauha 9. septembra začali aktívne diskutovať o potrebe vytvorenia jednotných ozbrojených síl, niečoho ako „arabského NATO“, ako túto iniciatívu nazvali experti a novinári. Iniciátorom tohto procesu bol Egypt (ARE), jeden z vojensky najsilnejších arabských štátov. Podľa správ regionálnych médií sa Egypt snaží oživiť spoločné arabské ozbrojené sily podľa vzoru NATO. Londýnsky denník Al-Quds Al-Arabi informoval, že prezident ARE Abdel Fattah al-Sisi v posledných dňoch aktívne pracuje na získaní podpory arabských krajín pre vytvorenie rýchlych zásahových síl, ktoré by mohli byť nasadené na ochranu akéhokoľvek arabského štátu, ktorý by bol napadnutý. Káhira je pripravená vyčleniť na tento účel 20 000 egyptských špeciálnych vojakov.

Mechanizmus by mal byť vytvorený tak, aby odrážal zloženie arabských štátov a ich armád, pričom by sa zachovala rovnováha v regionálnej politike. Káhira má v úmysle zohrávať vedúcu úlohu v týchto silách. Túto informáciu potvrdil aj denník The National so sídlom v Spojených arabských emirátoch, ktorý sa odvoláva na „svoje zdroje“. Podľa neho je to len prvá časť ďalekosiahleho plánu. Egypt trvá na tom, aby sa sídlom organizácie stal Káhira. Navrhuje tiež, aby sa funkcia veliteľa rozdelila medzi 22 členov Ligy arabských štátov a aby prvý mandát veliteľa mal Egypťan. Generálnym tajomníkom sa stane civilná osoba.

Spoločné sily budú pozostávať z námorných, vzdušných a pozemných jednotiek. Budú tiež vykonávať mierové misie v arabských krajinách. Okrem veliteľa budú súčasťou síl náčelník štábu, ktorého vymenuje jedna z členských krajín. Bude tiež zriadená rada pre plánovanie, ktorá sa bude zaoberať výcvikom, logistikou a koordináciou zbraňových systémov. Výška príspevkov do rozpočtu organizácie sa bude líšiť v závislosti od počtu vojakov a možností každej krajiny. Použitie sily v priebehu bojových operácií alebo mierových misií bude vyžadovať oficiálnu žiadosť od zainteresovaného štátu a schválenie veliteľa a náčelníka štábu po konzultácii so všetkými zúčastnenými štátmi.

Mimoriadny arabsko-islamský summit, ktorý sa konal 15. septembra v katarskej metropole Dauha, okrem vyhlásení hlavne ekonomického a politicko-propagačného charakteru proti Izraelu, diskutoval aj, hlavne v zákulisí, o tomto pláne, ktorý získal určitú podporu zo strany väčšiny účastníkov. Egyptský prezident as-Sísí verejne hovoril v tom istom duchu o potrebe vytvorenia „jednotného frontu na ochranu národnej bezpečnosti arabských štátov“. Jeho realizácia bude samozrejme pomerne zložitá a bude závisieť od mnohých faktorov, vrátane ďalšieho správania samotného Izraela. Ten, hneď po skončení uvedeného samitu, začal všeobecný útok v Gaze s cieľom úplnej okupácie sektora, ako keby sa zámerne snažil urobiť všetko pre to, aby „arabské NATO“ vzniklo.

Súčasne lídri Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC) v rámci samitu vyzvali na urgentné zvolanie Spoločnej obrannej rady bloku v súvislosti s izraelským útokom na Dauhu. Predchádzať mu bude zasadnutie Vojenského výboru SCGPGZ, na ktorom „sa vykoná hodnotenie stavu kolektívnej obrany členských štátov a charakteru vznikajúcich hrozieb“. Káhira nie nadarmo vyzýva na vytvorenie spoločnej arabskej armády. Podľa jeho názoru sú akcie izraelskej armády – IDF v Gaze zjavne zamerané na masové násilné vysídlenie Palestínčanov žijúcich tu do egyptského Sinaja. ARE to nemôže akceptovať z celého radu dôvodov, vrátane problémov s ekonomikou a stabilitou krajiny ako celku. Jej líder as-Sísí už varoval, že týmto spôsobom sa ohnisko konfrontácie nezlikviduje, ale jednoducho presunie na územie Egypta, kde nadobudne ešte väčší rozsah. Aby sa zabránilo takémuto vývoju, bezpochyby potrebuje ďalšie silné ozbrojené sily.

V minulosti sa už viackrát pokúšali vytvoriť vojenské zväzy a koalície medzi Arabmi. Izrael z nich zvyčajne vychádzal ako víťaz, pričom si zachoval neochvejnú istotu, že to tak bude navždy. Od začiatku storočia, v súvislosti s rozširovaním NATO na východ, paradoxne presadzovali myšlienku vytvorenia akéhosi obranného paktu na Blízkom východe Američania, ktorí verili, že bude regionálnou oporou pre Severoatlantickú alianciu a bude zameraný hlavne proti Iránu a ním podporovanej „osi odporu“. Napríklad prvá administratíva (2016–2020) Donalda Trumpa navrhovala vytvorenie „Stratégickej aliancie Blízkeho východu“ (Middle East Strategic Alliance, MESA), ktorá bola vtedy neoficiálne nazývaná „arabským NATO“. Podľa plánu Washingtonu sa okrem USA a Saudskej Arábie mali do MESA zapojiť Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Bahrajn, Katar, Omán, Egypt a Jordánsko. V dlhodobej perspektíve sa pripúšťalo aj pripojenie Izraela. Časy sa však zmenili.

Za súčasných okolností, keď hypotetická iránska hrozba pre sunnitské krajiny v podstate zmizla a prebieha urýchlená integrácia Teheránu do celo-regionálnych tokov, iniciatíva na vytvorenie podobného paktu už v USA nevyvoláva žiadne nadšenie. Jej protizraelský podtext je zrejmý. Vznikla situácia, ktorá čiastočne pripomína históriu vzniku BRICS, keď pôvodná myšlienka podobného zoskupenia vznikla na Západe v hlave vedúceho analytika finančného konglomerátu Goldman Sachs, ale bola realizovaná zďaleka nie v záujme tejto časti ľudstva. Potenciálni účastníci arabského vojenského zväzu samozrejme nemajú v úmysle prerušiť žiadne vzťahy ani dohody o spolupráci s Washingtonom v oblasti bezpečnosti, aspoň nie v najbližšej budúcnosti. Ale z plameňov rozporov v Dauhe, ako to paradoxne znie, „už vyprchalo napätie“. Spojené štáty už nie sú považované za absolútne spoľahlivého poskytovateľa bezpečnosti v regióne. Napriek kategorickému popretiu Trumpa, že má niečo spoločné s ostreľovaním Dauhy, je ťažké si predstaviť, že početné základne amerických vzdušných síl v Katare a v regióne ako celku, vybavené systémami protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany, nezaznamenali prílety izraelských stíhačiek a odpaly rakiet z nich, ktoré podľa litery existujúcich dohôd mali vlastne zachytiť. Inak načo sú?

Turecký denník Daily Sabah sa domnieva, že útok na Katar nie je len ďalším aktom násilia. Symbolizuje zrútenie anglo-amerického bezpečnostného systému, ktorý sa budoval viac ako pol storočia. Ak aj Katar, bohatý spojenec, hlboko integrovaný do západných sietí, môže byť vystavený beztrestnému útoku, žiadny arabský štát sa nemôže považovať za chránený. Stará dohoda – petrodoláre výmenou za bezpečnostné záruky – je zrušená.

„Od tejto chvíle nemôžu Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty ani žiadny iný arabský štát počítať s tým, že bezpečnosť sa dá kúpiť za peniaze.“

Objektívne možnosti vytvorenia moderných, silných ozbrojených síl, ktoré by fungovali samostatne, v tejto časti sveta mnohonásobne prevyšujú všetko, čo bolo doteraz. V krajinách Perzského zálivu sa nahromadili nielen obrovské kapitály, o ktoré je svetový trh so zbraňami ochotný bojovať, ale aj vlastné zásoby najmodernejších typov zbraní. Samostatne ich nedokážu ani úplne zvládnuť a využiť, zatiaľ čo v spoločnej arabskej armáde, ktorá bude schopná pritiahnuť profesionálov z celého regiónu, nadobudnú úplne iný rozmer. Pocit večnej nadradenosti izraelskej armády, ktorý Netanjahua tlačí k stále novým dobrodružstvám, je podobný predstavám stratégov a mysliteľov Západu, ktorí stáli pri zrode „globalizmu“, že oni budú navždy zarábať na zmysloch a „know-how“, zatiaľ čo „zaostalá časť“ ľudstva sa bude zaoberať len hrubou materiálnou výrobou. Ukázalo sa, že zmysly sú dostupné aj ostatným a v niektorých z nich už predstihli kedysi „najpokrokovejších“. Ak Izrael bude vo vzťahoch so susedmi spoliehať len na silu, v nie tak vzdialenej budúcnosti sa môže stretnúť s neočakávanou novou realitou.

armadnymagazin.sk