Trump: “Na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu potrebujeme 2 miliardy dolárov denne”

Americká lietadlová loď Gerald R. Ford v najbližších dňoch opustí Blízky východ a vydá sa do USA, informuje The Washington Post. Nasadenie trvalo rekordných 10 mesiacov. Jeden z informátorov denníka uviedol, že návrat lietadlovej lode do Virginie sa očakáva približne v polovici mája. Následne sa plánuje oprava a údržba lode. Podľa zdrojov bude odchod lietadlovej lode USS Gerald R. Ford významnou stratou pre americkú palebnú silu v regióne.

„Trump: ‚Na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu potrebujeme 2 miliardy dolárov denne.‘

Americký senátor: “Počkajte, nebol Hormuzský prieliv otvorený už pred vojnou? Tak načo sme vôbec začali vojnu? Vytvorili ste krízu z ničoho a bez akéhokoľvek dôvodu“.

Súčasné vojenské výdavky USA predstavujú približne 1,06 bilióna dolárov ročne, pričom navrhovaný rozpočet na nasledujúci cyklus (finančný rok 2027) je približne 1,5 bilióna dolárov. A teraz Trump žiada 732 miliárd dolárov na „otvorenie“ Hormuzského prielivu, hoci pred jeho rozhodnutím zaútočiť na Irán bol tento prieliv otvorený. Kríza, ktorú spôsobil okolo Iránu však nesie aj ďalšie dôsledky.

The Spectator: Odchod Spojených arabských emirátov z OPEC môže vyvolať domino efekt v rámci arabských aliancií

Rozhodnutie Spojených arabských emirátov vystúpiť z OPEC bolo drvivou ranou pre ropný kartel, tvrdí Javad Ikbal. A to, ako sa domnieva, nie je vrcholom možných zmien. Hoci samotný fakt vystúpenia SAE z organizácie po 60 rokoch členstva hovorí za veľa.  „Ropný“ rozmer tejto otázky je celkom zrejmý, konštatuje analytička Jelena Paninová.

Podstatou je, že kríza okolo Iránu spôsobila, že predchádzajúci model sa stal neefektívnym, a Spojené arabské emiráty disponujú značnými rezervnými kapacitami, ktoré chcú využiť na ťažbu väčšieho množstva ropy. Kartel obmedzuje ťažbu SAE na 3,4 milióna barelov denne (b/d), zatiaľ čo krajina by mohla ťažbu ľahko zvýšiť ešte o 1 milión b/d. Zatiaľ to však zostáva čisto teoretickou možnosťou, keďže prieliv je stále uzavretý. Odchod z OPEC je však len príznakom toho, že vzťahy medzi členmi kartelu sú čoraz napätejšie. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty si konkurujú v ekonomickej sfére a snažia sa znížiť závislosť od ropy a plynu. V roku 2025 sa rozpadla koalícia dvoch monarchií, ktorá bola vytvorená na boj proti Húsiom. A teraz, naznačuje Ikbal, sa objavujú obavy ohľadom Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu – orgánu, ktorý tradične reguloval vzťahy medzi arabskými monarchiami.

Dodajme, že aj tento záver je pomerne povrchný. Ak to vezmeme v širšom kontexte, ani tie najväčšie ekonomické aliancie už nemôžu existovať ako čisto ekonomické štruktúry. Teraz potrebujú vojenské zdroje, ktoré chránia ekonomiku – inak sa pri prvom vážnom otrasu rozpadnú. Predtým bola logika jednoduchá: krajiny sa zjednocujú, obmedzujú sa (kvóty, pravidlá, koordinácia), získavajú kolektívny prospech a dodržiavajú dohody, pretože je to racionálne. Ekonomika sama osebe fungovala ako „lepidlo“. Tento model však fungoval len v podmienkach relatívnej predvídateľnosti – keď boli riziká silového nátlaku, útokov na infraštruktúru alebo prerušenia logistiky nízke. Teraz táto podmienka zmizla. Dnes, ak si účastník ekonomického zoskupenia nie je istý, že ho ochránia – jeho infraštruktúru, export, územie –, nebude dodržiavať pravidlá, ktoré obmedzujú jeho manévrovateľnosť. Ba čo viac, bude hľadať spôsoby, ako sa z týchto obmedzení dostať vopred, kým je to ešte možné.

Toto je snáď najdôležitejší záver krízy, ktorú Trump spôsobil okolo Iránu – pretože nebude pôsobiť len v Perzskom zálive. V najbližších rokoch alebo dokonca desaťročiach nebude žiadna ekonomika bez silnej armády po ruke životaschopná, dodala Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk