Trestnosť jadrového odstrašovania. Deň Hirošimy, 6. augusta 1945

Ľudská rasa stojí na pokraji jadrového vyhynutia ako druh a s ním zahynie väčšina, ak nie všetky, formy inteligentného života na planéte Zem. Akýkoľvek pokus o rozptýlenie ideológie nuklearizmu a s ňou spojeného mýtu o legalite jadrových zbraní a jadrového odstrašovania sa musí priamo vyrovnať so skutočnosťou, že jadrový vek bol počatý v dedičných hriechoch Hirošimy a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945.

Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki predstavovalo zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ako ich definovala Norimberská charta z 8. augusta 1945, a porušilo niekoľko základných ustanovení predpisov pripojených k Haagskemu dohovoru č. 4 o rešpektovaní zákonov a zvykov pozemnej vojny (1907), pravidlá medzinárodného zvykového práva stanovené v návrhu Haagskych pravidiel vzdušnej vojny (1923) a poľnú príručku Ministerstva vojny Spojených štátov 27-10, Pravidlá pozemnej vojny (1940).

Podľa tejto Poľnej príručky a Norimberských princípov mohli byť všetci civilní vládni úradníci a vojenskí dôstojníci, ktorí nariadili alebo sa vedome zúčastnili atómových bombardovaní Hirošimy a Nagasaki, zákonne potrestaní ako vojnoví zločinci. Akýkoľvek pokrok smerom k riešeniu jadrovej situácie ľudstva musí vychádzať z uvedomenia si, že jadrové zbrane nikdy neboli legitímnymi nástrojmi štátnej politiky, ale vždy predstavovali nelegitímne nástroje medzinárodne bezprávneho a zločinného správania.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Použitie jadrových zbraní

Použitie jadrových zbraní v boji bolo a stále je absolútne zakázané za všetkých okolností konvenčným aj zvykovým medzinárodným právom: napr. Norimberské princípy, Haagske predpisy z roku 1907, Medzinárodný dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, štyri Ženevské dohovory z roku 1949 a ich Dodatkový protokol I z roku 1977 atď. Okrem toho by použitie jadrových zbraní konkrétne porušilo aj niekoľko základných rezolúcií Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré opakovane odsúdili použitie jadrových zbraní ako medzinárodný zločin.

V dôsledku toho by podľa Norimberského rozsudku boli vojaci povinní neuposlúchnuť závažne nezákonné rozkazy týkajúce sa začatia a vedenia jadrovej vojny. Po druhé, všetci vládni úradníci a vojenskí dôstojníci, ktorí by napriek tomu mohli začať alebo viesť jadrovú vojnu, by boli osobne zodpovední za spáchanie norimberských zločinov proti mieru, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov, závažných porušení Ženevských dohovorov a Protokolu 1 a genocídy, okrem iných medzinárodných zločinov. Po tretie, takéto osoby by nemali nárok na obranu na základe rozkazov nadriadených, štátnych aktov, tu quoque, sebaobrany, prezidentskej právomoci atď. Po štvrté, takéto osoby by teda mohli byť celkom legitímne a najprísnejšie potrestané ako vojnoví zločinci, až po uloženie trestu smrti vrátane, bez časového obmedzenia.

Hrozba použitia jadrových zbraní

Článok 2(4) Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 zakazuje hrozbu sily aj jej použitie, s výnimkou prípadov legitímnej sebaobrany, ako ich uznal článok 51 Charty. Hoci je požiadavka legitímnej sebaobrany nevyhnutným predpokladom pre legálnosť akejkoľvek hrozby alebo použitia sily, určite nie je postačujúca. Legálnosť akejkoľvek hrozby alebo použitia sily musí tiež zohľadňovať zvykové a konvenčné medzinárodné právo humanitárneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa toho hrozba použitia jadrových zbraní (t. j. jadrové odstrašovanie/terorizmus) predstavuje prebiehajúcu medzinárodnú trestnú činnosť: konkrétne plánovanie, prípravu, navádzanie a sprisahanie s cieľom spáchať Norimberské zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocídu, ako aj závažné porušenia štyroch Ženevských dohovorov z roku 1949, Dodatkového protokolu I z roku 1977, Haagskeho poriadku z roku 1907 a Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, okrem iného. Ide o takzvané nezačiatočné zločiny, ktoré podľa Norimberských princípov predstavujú samy osebe medzinárodné zločiny.

Záver je nevyhnutný, že návrh, výskum, testovanie, výroba, výroba, preprava, nasadenie, inštalácia, údržba, skladovanie, hromadenie, predaj a nákup, ako aj hrozba použitia jadrových zbraní spolu so všetkým ich základným vybavením sú trestné podľa všeobecne uznávaných zásad medzinárodného práva.

Preto tí vládni činitelia s rozhodovacou právomocou vo všetkých štátoch vlastniacich jadrové zbrane, ktorí majú veliteľskú zodpovednosť za svoje jadrové zbrane, dnes podliehajú osobnej trestnej zodpovednosti podľa Norimberských princípov za túto zločinnú prax jadrového odstrašovania/terorizmu, ktorú denne páchajú na všetkých štátoch a ľuďoch medzinárodného spoločenstva.

Chcel by som tu vyzdvihnúť štyri zložky hrozby použitia jadrových zbraní, ktoré sú z hľadiska medzinárodného práva obzvlášť odsúdeniahodné: cielenie proti etnickým skupinám; cielenie proti mestám; zbrane prvého úderu a pohotovostné plány; a prvé použitie jadrových zbraní, dokonca aj na odrazenie konvenčného útoku.

Trestnosť jadrových zbraní a jadrové odstrašovanie

 Ako možno čiastočne určiť z predchádzajúcej analýzy, dnešné jadrové zbrane, ako aj celý systém jadrového odstrašovania/terorizmu, ktorý v súčasnosti praktizujú všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, sú zločinné – nielen nezákonné, nielen nemorálne, ale zločinné podľa zaužívaných zásad medzinárodného práva. Táto jednoduchá myšlienka zločinnosti jadrových zbraní sa dá využiť na prelomenie ideológie nuklearizmu, ktorej podľahlo mnoho občanov štátov vlastniacim jadrové zbrane. Práve s touto jednoduchou myšlienkou zločinnosti jadrových zbraní môžu zainteresovaní občania pochopiť inherentnú nelegitímnosť a zásadnú nezákonnosť politík, ktoré ich vlády v ich mene presadzujú v súvislosti s údržbou a ďalším rozvojom systémov jadrových zbraní.

Medzinárodné zločinecké sprisahanie jadrového odstrašovania/terorizmu

Ľudstvo musí zrušiť jadrové zbrane skôr, ako jadrové zbrane zničia ľudstvo samo. Napriek tomu malý počet vlád vo svetovom spoločenstve naďalej udržiava systémy jadrových zbraní napriek pravidlám medzinárodného trestného práva, ktoré hovoria o opaku. To viedlo niektorých medzinárodných právnikov k dosť tautologickému a neúprimnému tvrdeniu, že keďže vo svetovom spoločenstve existuje niekoľko štátov s jadrovými zbraňami, jadrové zbrane nemusia byť nejako trestné, pretože inak by tieto niekoľko štátov nevlastnilo systémy jadrových zbraní. Inými slovami, aby sme použili právnickú terminológiu, táto prax jadrového odstrašovania/terorizmu menšinových štátov, ktorú praktizujú veľmoci, nejako neguje existenciu svetového opinio juris (t. j. zmyslu pre právnu povinnosť), pokiaľ ide o trestnosť jadrových zbraní.

Na tento klamlivý argument existuje veľmi jednoduchá odpoveď: Odkedy je malá skupina zločincov – v tomto prípade štáty s jadrovými zbraňami – schopná určiť, čo je legálne alebo nelegálne pre zvyšok spoločnosti, prostredníctvom svojho vlastného kriminálneho správania?

Aké právo majú tieto štáty s jadrovými zbraňami tvrdiť, že prostredníctvom svojho vlastného kriminálneho správania ipso facto urobili trestné činy legitimnými? Žiadny civilizovaný národný štát by nedovolil malej skupine zločineckých sprisahancov takto znevažovať jeho domáci právny poriadok. Navyše, Norimberský tribunál aj Tokijský tribunál jasne uviedli, že konšpiračná skupina zločineckých štátov rovnako nemá právo odstúpiť od medzinárodného právneho poriadku tým, že by sa odvolávala na svoje vlastné kriminálne správanie ako najmenšieho spoločného menovateľa medzinárodného správania. Ex iniuria ius non oritur je kogentná norma medzinárodného zvykového práva. Právo nemôže vyrastať z nespravodlivosti!

Naopak, celé ľudstvo sa stalo obeťou medzinárodného sprisahania prebiehajúcej kriminálnej činnosti, ktorú vykonávajú štáty s jadrovými zbraňami v rámci doktríny známej ako „jadrové odstrašovanie“, čo je v skutočnosti eufemizmus pre „jadrový terorizmus“. Toto medzinárodné zločinecké sprisahanie jadrového odstrašovania/terorizmu, ktoré v súčasnosti praktizujú štáty s jadrovými zbraňami, sa nelíši od žiadneho iného sprisahania zločineckého gangu alebo bandy. Sú to vyhnanci zákona. Je teda na zvyšku medzinárodného spoločenstva, aby toto medzinárodné zločinecké sprisahanie čo najskôr potlačilo a rozpustilo.

Ľudské právo na civilný odpor proti jadrovým elektrárňam

Vzhľadom na to, že systémy jadrových zbraní sú zakázané, nezákonné a trestné za všetkých okolností a z akéhokoľvek dôvodu, má každý človek na svete základné ľudské právo byť oslobodený od tejto zločinnej praktiky jadrového odstrašovania/terorizmu a s ním súvisiaceho strachu z jadrového vyhynutia. Všetci ľudia majú teda podľa medzinárodného práva základné právo zapojiť sa do nenásilných aktivít občianskeho odporu s cieľom zabrániť, zabrániť alebo ukončiť prebiehajúce páchanie týchto medzinárodných zločinov. Každý občan svetového spoločenstva má právo aj povinnosť postaviť sa proti existencii systémov jadrových zbraní akýmikoľvek nenásilnými prostriedkami, ktoré má k dispozícii. V opačnom prípade ľudská rasa utrpí rovnaký osud ako dinosaury a planéta Zem sa stane rádioaktívnou pustatinou.

Čas na preventívne opatrenia je teraz!

skspravy