Tolstého Reč proti vojne: “Nezabiješ!”

V roku 1909 ruský spisovateľ Lev Nikolajevič gróf Tolstoj (1828-1910), predstaviteľ nenásilného odboja, vystúpil s prejavom proti vojne vo veku 80 rokov

Keďže tento prejav je aj dnes vysoko aktuálny, na prelome rokov 2023/2024 – vrátane zámerného znižovania svetovej populácie prostredníctvom vakcíny COVID mRNA – niektoré prejavy sú doslovne reprodukované nižšie. Všetky sa točia okolo jasnej, všeobecne uznávanej pravdy, ktorá je záväzná pre všetkých ľudí, „že človek nemôže alebo nesmie za žiadnych okolností a pod nijakou zámienkou zabiť iného“

„Reč proti vojne“

„Milovaní bratia! Zišli sme sa tu, aby sme bojovali proti vojne. (…).

V ich rukách (v rukách vládcov, RH) sú miliardy peňazí, milióny ochotných vojakov, v našich rukách je len jeden prostriedok, ale ten najdôležitejší prostriedok na svete – pravda. A preto, akokoľvek malé sa môžu zdať naše sily v porovnaní so silami našich protivníkov, naše víťazstvo je také isté ako víťazstvo svetla vychádzajúceho slnka nad temnotou noci.

Naše víťazstvo je isté, ale len za jednej podmienky – za podmienky, že budeme hlásať pravdu a vyslovovať ju bez výhrad, bez akéhokoľvek odbočovania, bez akéhokoľvek ústupku, bez akéhokoľvek zmierňovania.

Táto pravda je taká jednoduchá, taká jasná, taká vierohodná, taká zaväzujúca nielen pre kresťanov, ale pre každého rozumného človeka, že ju treba len hlásať v plnom zmysle, aby ľudia už nemohli ísť proti nej.

Táto pravda je v plnom zmysle obsiahnutá v tom, čo bolo pred nami pred tisíckami rokov povedané štyrmi slovami v zákone, ktorý nazývame Božím zákonom: Nezabiješ!

Táto pravda hovorí, že človek nemôže alebo nesmie za žiadnych okolností a pod nijakou zámienkou zabiť iného. (…).

Chcel by som preto navrhnúť nášmu zhromaždeniu, aby sme napísali a zverejnili výzvu pre ľudí všetkých národov, najmä kresťanských, v ktorej jasne a priamočiaro povieme to, čo každý vie, ale nikto alebo takmer nikto nepovie: Totiž, že vojna nie je, ako sa teraz ľudia tvária, obzvlášť statočným a chvályhodným prípadom, ale ako každá vražda je to ohavný a svätokrádežný čin, a to nielen pre tých, ktorí si z vlastnej vôle zvolia vojenskú kariéru, ale aj pre všetkých, ktorí sa jej venujú zo strachu pred trestom alebo z dôvodu sebeckých záujmov. (…).

Musíme povedať to, čo každý vie a len sa neodváži povedať, musíme povedať, že bez ohľadu na to, aké odlišné pomenovanie ľudia dávajú vražde, vražda vždy zostáva vraždou – svätokrádežným, hanebným činom. (…). Prestanú vidieť vo vojne službu vlasti, hrdinstvo, slávu vojny, vlastenectvo a uvidia, čo tam je: nahý, svätokrádežný akt vraždy. (…).

Tí, ktorí praktizujú svätokrádež, budú zahanbení, ale tí, ktorí sa presvedčili, že vo vražde nevidia svätokrádež, si to teraz uvedomia a prestanú byť vrahmi. (…).

To je všetko, čo som chcel povedať. Veľmi by ma mrzelo, keby som niekoho urazil, alebo vzbudil zlé city. Ale bola by hanba pre mňa, 80-ročného starca, ktorý môže každú chvíľu zomrieť, nehovoriť celkom otvorene pravdu, ako ju chápem, pravdu, o ktorej pevne verím, že je to jediné, čo môže zachrániť. ľudstvo pred nešťastnými súženiami, ktoré vojna produkuje a ktorými trpí.“

Rudolf Hänsel

Tolstoy, Leo N. (1968). Reč proti vojne. Politické brožúry. Frankfurt nad Mohanom

skspravy.sk

Tags: Tolstoj