224 veterných turbín a šokujúce čísla: Vedci skúmali, čo sa deje so srdcom ľudí žijúcich v ich blízkosti

Môže mať život v blízkosti veterných elektrární vplyv na zdravie srdca? Otázka, ktorá roky rozdeľuje vedcov, dostala nový impulz. Výskumníci z Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi predstavili výsledky epidemiologickej analýzy, ktorá naznačuje súvislosť medzi vysokou koncentráciou veterných turbín a vyšším výskytom niektorých srdcových ochorení. Zistenia však zatiaľ nepredstavujú definitívny dôkaz príčinnej súvislosti a budú si vyžadovať ďalšie overenie.

Výsledky predstavila Pracovná skupina pre infrazvuk na 132. kongrese Nemeckej spoločnosti pre internú medicínu (DGIM) v apríli 2026. Zatiaľ boli zverejnené vo forme konferenčného abstraktu, ktorý má otvoriť odbornú diskusiu a následný výskum. Autori v ňom uvádzajú, že údaje z regiónu Paderborn naznačujú výrazne vyšší výskyt nových kardiovaskulárnych ochorení v obciach s rozsiahlym využívaním veternej energie.

Štyri obce, rozdielne výsledky

Vedci porovnali zdravotné údaje obyvateľov štyroch obcí v regióne Paderborn za obdobie rokov 2021 – 2022 a 2023 – 2024.

Lichtenau a Borchen patrili medzi lokality s intenzívnym rozvojom veternej energetiky. V roku 2024 sa na ich území nachádzalo spolu 224 veterných turbín. Naopak, porovnávacie obce Hövelhof a Delbrück ich mali len osem.

Podľa autorov analýzy sa v Borchene zvýšil počet nových prípadov srdcového zlyhávania približne o 30 percent, v Lichtenau o 13 percent. V kontrolných obciach bol nárast podstatne nižší – 11 percent, respektíve 4,5 percenta.

Podobný trend zaznamenali aj pri poruchách srdcového rytmu. V obciach s vysokým počtom veterných turbín evidovali nárast až o 23 percent.

Autori tvrdia, že vylúčili iné príčiny

Profesor Christian-Friedrich Vahl a profesor Sven-Oliver Dietz uvádzajú, že pri analýze zohľadnili viacero faktorov, ktoré by mohli výsledky ovplyvniť. Patrili medzi ne vek obyvateľov, pohlavie, hustota osídlenia, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, dopravný hluk, priemyselné emisie aj meteorologické podmienky.

Podľa profesora Dietza bol výskum navrhnutý tak, aby minimalizoval aj psychologické vplyvy, ako sú nocebo efekt, habituácia či Hawthornov efekt. V niektorých prípadoch podľa neho ani samotní kardiológovia netušili, že údaje ich pacientov budú súčasťou porovnávacej analýzy.

Je za tým naozaj infrazvuk?

Autori sa domnievajú, že rozdiel medzi sledovanými obcami môže súvisieť s pôsobením infrazvuku, teda nízkofrekvenčných zvukových vĺn produkovaných veternými turbínami.

Samotná analýza však opisuje štatistickú súvislosť, nie priamy dôkaz, že infrazvuk spôsobuje ochorenia srdca. Navyše neobsahovala priame merania infrazvuku ani individuálnej expozície jednotlivých obyvateľov. Na potvrdenie príčinnej súvislosti budú potrebné ďalšie nezávislé epidemiologické aj experimentálne štúdie.

Práve preto zostáva vedecká obec opatrná.

Profesor Holger Wormer z Technickej univerzity v Dortmunde upozornil, že konferenčný príspevok nemožno považovať za definitívny vedecký dôkaz. Podľa neho bude potrebné výsledky overiť v ďalších nezávislých výskumoch.

Rovnako aj nemecký Spolkový úrad pre životné prostredie naďalej uvádza, že dostupné vedecké poznatky zatiaľ nepotvrdili škodlivý vplyv infrazvuku z veterných elektrární na ľudské zdravie.

Autori žiadajú ďalší výskum aj otvorenú diskusiu

Profesor Dietz napriek tomu tvrdí, že zistenia by nemali zostať bez povšimnutia. Podľa neho by obyvatelia oblastí s vysokou koncentráciou veterných turbín mali mať prístup k informáciám o možných rizikách a v prípade potreby aj k preventívnym kardiologickým vyšetreniam.

Súčasne podporuje diskusiu o primeraných odstupových vzdialenostiach veterných elektrární od obytnej zástavby.

Nová nemecká analýza tak do diskusie priniesla nové údaje, nie definitívny verdikt. Či sa pozorovaná súvislosť medzi veternými turbínami a vyšším výskytom srdcových ochorení potvrdí aj v rozsiahlych recenzovaných štúdiách, ukáže až ďalší výskum.

/ hlavnydennik.sk /