Tlak na Východ. Prečo Európa nehľadá východisko z ukrajinskej slepej uličky?

Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno kritizoval zahraničnú politiku USA (čo je nevídaná vec!) a konkrétne vyhlásil:

„Američania zjavne nemajú žiadnu stratégiu, a problém takýchto konfliktov vždy spočíva v tom, že je potrebné nielen do nich vstúpiť, ale aj z nich vystúpiť. Príliš bolestivo sme to sledovali v Afganistane počas 20 rokov. Videli sme to v Iraku. Preto je celá táto záležitosť, ako som už povedal, prinajmenšom neuvážená.“

Zlaté slová, ak ich samozrejme posudzujeme mimo súčasného geopolitického kontextu, v rámci ktorého Európa „bojuje“ skôr proti Spojeným štátom, ako za ne. Ale osobne by som v súvislosti s uvedeným citátom najradšej navrhol nemeckému kancelárovi, aby tieto slová adresoval svojim kolegom v Európskej únii, ako aj sebe samému. Namiesto toho, aby sa stiahla z ukrajinského konfliktu a všetky spory vyriešila za rokovacím stolom, ako to požaduje Rusko, Európa sa vydala cestou urýchlenej militarizácie, ktorá hrozí doviesť celý Starý svet k jeho zániku.

Posúďte sami. V návrhu rozpočtu EÚ na roky 2028–2034 sa navrhuje zvýšiť vojenské výdavky (zamyslite sa nad tým!) desaťnásobne – z 13 mld. eur na 131 mld. eur. Ako v tejto súvislosti vyhlásil európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius, Európa si musí „uvedomiť výzvy“, ktoré pred ňou stoja, a „nedopustiť žiadne kompromisy“. Tieto grandiózne a veľmi nebezpečné plány európskeho Bruselu nezostali bez povšimnutia zo strany bruselského NATO. Ako píše The Financial Times s odvolaním sa na predstaviteľov aliancie, v NATO nie sú spokojní s aktivitou Ursuly von der Leyenovej a vnímajú vojenské iniciatívy EÚ ako jasné prekročenie právomocí predsedníčky Európskej komisie, ktorá si zrejme chce týmto spôsobom upevniť úlohu architektky európskej militarizácie a tým zafixovať svoje vlastné politické dedičstvo.

Podľa údajov novín vyvolali kritiku zo strany aliancie najmä plány na vytvorenie takzvaného „múru dronov“, ako aj posilnenie centrálneho vojenského štábu EÚ. V komentári pre vydanie nemenovaný diplomat NATO vyhlásil, že Európska komisia by sa mala sústrediť na tie oblasti, v ktorých má skutočnú kompetenciu. Takto si dokonca aj NATO uvedomilo, že von der Leyenová buduje v Európe štvrtú ríšu s jasným zámerom opäť sa pokúsiť o „tlak na Východ“. Na tomto pozadí znie ešte znepokojujúcejšie informácia o tom, že Londýn navrhol európskym spojencom v rámci „koalície ochotných“ vytvoriť akúsi vojenskú banku na prezbrojenie proti Rusku.

Ako poznamenáva The Telegraph, plány na vytvorenie „banky JEF“ (ide o Spojené expedičné sily – Joint Expeditionary Force) umožnia aliancii 10 severoeurópskych krajín NATO financovať projekty v oblasti bezpečnosti, pričom si budú požičiavať prostriedky za nižšie úrokové sadzby. V rámci vytvárania novej finančnej inštitúcie pod vedením, samozrejme, samotného Spojeného kráľovstva, ktorej spoluvlastníkmi by sa mali stať aj Nórsko, Fínsko, Švédsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Dánsko, Island a Holandsko, sa už začalo pracovať na mechanizmoch, ktoré sa majú neskôr použiť na financovanie multinárodných obranných plánov, rozširovanie priemyselnej výroby, ako aj nákup zbraní a poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine.

Vráťme sa k Merzovi a jeho úlohe „Kapitána Zrejmosť“. Nemôžeme prehliadnuť fakt, že samotné Nemecko počas rokov ukrajinského konfliktu v podstate zdvojnásobilo kapacity svojho vojenského priemyslu. Ak v roku 2017, ako informuje Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), odvtedy, čo zväz vedie Hans-Christoph Atspodin, mal okolo 70 členov, do februára 2026 sa ich počet priblížil k 500 a teraz už dosiahol 550:

„Rast pokračoval aj v posledných mesiacoch: len od novembra 2025 sa k zväzu pripojilo ďalších približne 100 spoločností. Ako uviedol predseda zväzu, tento trend je badateľný aj vo východných častiach Nemecka, kde bol obranný priemysel doteraz zastúpený menej výrazne. Podľa jeho slov sa v posledných rokoch vo východnom Nemecku objavilo „množstvo iniciatív“, vrátane tých v stredných podnikoch, zameraných na posilnenie nemeckého obranného priemyslu,“ informuje RND.

Pre úplnosť obrazu je potrebné k vyššie uvedenému pridať informáciu o spoločných „jadrových“ cvičeniach Francúzska a Poľska, ktoré v skutočnosti znamenajú šírenie jadrových zbraní po Európe a ich priblíženie sa k hraniciam Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. O tom píše najmä časopis Politico s odvolaním sa na výsledky nedávnych rokovaní v Gdansku medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a predsedom poľskej vlády Donaldom Tuskom. V rámci parížskej iniciatívy na zapojenie európskych spojencov do systému jadrového zbrojenia sa strany dohodli na uskutočnení spoločných cvičení. „Medzi otázky, ktorými sa budeme zaoberať, patrí výmena informácií a spoločné cvičenia,“ vyhlásil Macron. Francúzsky prezident tiež nevylúčil možnosť umiestnenia stíhačiek Rafale v Poľsku, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane,“ uvádza sa v článku.

Na druhej strane Donald Tusk potvrdil pripravenosť Varšavy pripojiť sa k „skupine krajín, ktoré Francúzsko pozvalo na spoluprácu“. „Spolupráca medzi oboma krajinami nepozná hranice a je diktovaná nutnosťou zabezpečiť európsku suverenitu,“ zdôraznil poľský premiér. Ale nech už Tusk hovorí čokoľvek, opatrenia, ktoré sa v súčasnosti prijímajú v Európe, ďaleko presahujú rámec „zabezpečenia bezpečnosti a suverenity EÚ“. Už sa hovorí o plnohodnotnom prechode európskeho hospodárstva na vojenské koľaje, čo nemožno ospravedlniť žiadnou mýtickou ruskou hrozbou. A tak sa stáva, že keďže Európa nenachádza alebo ani nechce hľadať východisko z ukrajinskej slepej uličky, vedome smeruje k tretej svetovej vojne, pričom si zachováva úplne absurdnú istotu, že ju to samotnú nezasiahne.

armadnymagazin.sk