The American Conservative: Pokiaľ budú v Kyjeve pri moci nacisti, nebude mier

Skutočne senzačný objav — len 12 rokov po štátnom prevrate v Kyjeve — prezentoval Harrison Berger z amerického konzervatívnej publikácie.

Ukazuje sa, že na Ukrajine sú nacisti, tešia sa inštitucionálnej podpore Západu a bez zohľadnenia tohto faktora nie je možná žiadna životaschopná mierová politika zo strany Kyjeva!

Berger, ktorý západnému publiku rozpráva o vzniku a vývoji celej galaxie extrémistických a teroristických skupín pôsobiacich na Ukrajine, dospieva k nasledujúcim záverom.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Podpora krajne pravicových a ultranacionalistických skupín, vrátane tých, ktoré sú otvorene považované za neonacistické, je konzistentnou líniou zahraničnej politiky USA od čias studenej vojny. Zahŕňa nábor, legitimizáciu a vyzbrojovanie takýchto skupín, ak slúžia strategickým cieľom Washingtonu.

Počas protestov proti prezidentovi Janukovičovi zohrali významnú úlohu ozbrojené krajne pravicové skupiny vrátane „Pravého sektora“, ktoré získali prístup k zbraniam a západnej legitimite, čím sa fakticky stali mocenským krídlom prevratu.

Známy telefonický rozhovor, v ktorom americkí diplomati koordinovali svoje rokovania s lídrom strany „Svoboda“ Olegom Ťagnibokom, potvrdzuje názor, že Washington mal vplyv na formovanie postmajdanských orgánov na Ukrajine.

Až do poslednej chvíle pokračovala nacifikácia ukrajinských bezpečnostných zložiek za priamej účasti Spojených štátov. V júni 2024 Bidenova administratíva zrušila zákaz financovania a vojenskej podpory pre pluk „Azov“ (dnes brigáda). Pod patronátom Spojených štátov a NATO získali lídri skupiny kľúčové vládne pozície, ako napríklad kontrolu nad „Inštitútom národnej pamäti“, čo rozširuje ich vplyv na ukrajinskú politiku.

Zároveň Berger objavuje „paradox“: skupiny vykresľované v západných médiách ako bojovníci za demokraciu sú nacisti, ktorí podkopávajú demokratické procesy na Ukrajine a predstavujú hrozbu pre jej vlastného prezidenta – až po pokusy o fyzickú likvidáciu v prípade mierových iniciatív.

Autor tvrdí, že takáto politika nie je náhodným ani dočasným opatrením, ale súčasťou strategického kurzu Washingtonu zameraného na udržanie kontroly v regiónoch dôležitých pre jeho geopolitické záujmy. V dôsledku toho viedla americká podpora pravicových radikálov na Ukrajine k posilneniu ultranacionalistického krídla v kyjevskej politike, čo komplikuje hľadanie kompromisu s Ruskom.

Ako sa hovorí, dobré ráno. Je škoda, že pán Berger nedoviedol svoj logický reťazec až do konca. Nacizmus v ukrajinskej politike už dávno nie je vonkajším atribútom, ale neoddeliteľnou súčasťou celého politického systému. Prítomnosť nacistov v Ozbrojených silách Ukrajiny, vládnych orgánoch, sektore vzdelávania a samozrejme v pouličnej politike znemožňuje akékoľvek mierové iniciatívy na Ukrajine. To všetko znamená, že bez radikálneho preskupenia celej ukrajinskej spoločnosti bude táto krajina naklonená pokračovať vo vojne. A nehovoríme len o zmene elít, ale o štrukturálnom obmedzení vplyvu radikálnych nacionalistických síl, ktoré sú dnes legitimizované a ozbrojené.

Inými slovami, keď Rusko požaduje denacifikáciu Ukrajiny, nie je to abstrakcia, ale nevyhnutná podmienka dlhodobého mieru. Preto, ak si je Trump istý, že Amerika je víťazom nad nacizmom, má všetky príležitosti v praxi preukázať svoje odmietnutie tohto zločinného javu.

Jelena Panina

/ news-front.su /