Teda EU proti Číne? 

Reagujem/nadväzujem týmto na jeden z článkov v Slovanských novinách, ktorý naznačuje túto tému. Niečo také totiž, ak by to bola pravda, má dve stránky, resp. pohľady: politický a ekonomický. A z obidvoch pohľadov to vyzerá ako jedna z hlúpostí preberaných v rámci „spojenectva“ – t.j. na nešťastie už skoro „štandard“.

Ako dôvod na vyslanie nejakých lodí EÚ k Taiwanu sa naznačuje, že „ak by sa „chcel oslobodiť spod Čínskej okupácie“, tak by mu v tom pomohli“. Podľa toho článku vyzval k tomu pán Borrell, a nemám žiaden dôvod neveriť tomu, takéto niečo vôbec nie je v protiklade s mojím názorom na toho pána. Je to ale zároveň niečo, čo stavia EÚ do polohy vazala USA, a oficiálne je EÚ samostatný útvar, teoreticky nezávislý a svojprávny (zdá sa že toto skutočne len teoreticky). Nebolo by lepšie vymeniť pána Borella a zakázať ideológiu? Tak sme sa chovali predsa za komunizmu, a pokiaľ viem k tomu sme sa, aspoň oficiálne, nevrátili. Ale súčasní súdruhovia možno nevedia, že komunizmus nevzniká tým, že sa systém tak pomenuje, ale tým, aký je.

Na hlúposť „politikov EÚ“ som si už zvykol, ale toto už vyzerá ako vážna porucha. Už som si za tie roky zvykol, že EÚ je poskokom USA, a teda sedí a čaká čo vymyslí „vodca“, aby mohla „vyskočiť a podporiť ho“. Ten okolo Taiwanu špekuluje už roky, okolnosti poznáme. Taiwan sa chová pomerne nezávisle a Čína ho v tom necháva, a to dlhodobe, považuje ho však za súčasť Čínskeho územia, a to uznáva aj väčšina sveta. Ale „ukradnúť“ si ho Čína určite nedá, takže o čo tu môže ísť? Teda okrem toho, že USA by si chceli – už roky – Taiwan zariadiť ako „nepotopiteľnú protičínsku lietadlovú/raketovú loď“.

Otázka je samozrejme rétorická. Ako prvá vec mi napadlo, že „politici EÚ“ chcú „demonštrovať svoje spojenectvo s činmi USA“. Ale napadla mi zároveň aj možnosť, že nie všetci z nich vedia, že Taiwan je ostrov na opačnej strane Zemegule, a to dokonca aj z pohľadu USA. Ale vôbec som doteraz netušil, že EÚ má vojnové loďstvo. Takže – pozdvihli sebavedomie občana EÚ: EÚ je námorná veľmoc, hoci mne sa to javí s doplnkom „ch.b.b.“ – chcela by byť. Ale pripúšťam, že v námorných veciach som slabý, hoci plávať trochu viem.

Takže poďme skúsiť nejako odhadnúť následky na ekonomiku Európy, ak sa naším „novodobým súdruhom ideológom“ podarí odpojiť sa od Číny. Pritom treba zahrnúť aj súvisiacu – aj keď nepriamu, ale v tej súvislosti nie úplne nepravdepodobnú – možnosť, že Rusko sa v takom prípade pridá k Číne, trebárs aj len čiastočne. Rusko a Čína už totiž dlhšie cítia určitý nepriateľský trend z nášho smeru, a majú rozpracovaný dlhodobý (spoločný) posun na Áziu a Afriku, plus Južnú Ameriku (ktorý sa možno už rozbieha). V takom prípade Európa môže na takéto „podliezanie politike USA na úkor ekonomiky“ úžasne doplatiť. Týmto sme sa vlastne – z určitého hľadiska – vrátili do obdobia komunizmu, keď bola ekonomika podriadená politike, resp. v tom prípade dokonca skôr ideológii, a pamätáme si, aké negatívne dopady na tú ekonomiku to spôsobovalo. Dalo by sa tváriť, že komu niet rady, tomu niet pomoci, ale to sa, konkrétne, týka nás; predsa tí noví „pravicoví súdruhovia riadení zo zahraničia“ nás tiahnu so sebou. Toto si treba spomenúť pri voľbách, počúvať čo nám budú „uchádzači“ rozprávať v predvolebnej kampani, a zrovnávať si to s tým čo robia v realite.

Ivan Hečko

Slovanské Noviny