Ťažšie hrateľná kazašská karta môže Rusku pomôcť v dlhej vojne. V stávke je možno až 3000 tankov

Ak abstrahujeme od možnosti, že sa po začiatku ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti zintenzívnili rokovania o prímerí, čo MZV RF ústami Marie Zacharovej vehementne poprelo, vojna môže trvať ešte dlhé roky.

V prípade, že ju Rusko bude viesť doterajším štýlom, bude potrebovať ešte obrovské množstvo vojenskej techniky, ktorú podľa niektorých návrhov môže získať v Kazachstane.
Rusko sa v súčasnosti dokáže samo postarať o dostatočný prísun zbraní z novej výroby a z rezerv, kde sa nachádzajú staršie obrazce techniky vhodné pre opravy a modernizáciu. Do určitej miery mu pomáhajú spojenci, najmä KĽDR a Irán už zverejnenými a nepopieranými dodávkami najmä munície.

Ukrajina sa stala miestom, kam sa presúvali všetky nevyužívané rezervy zbraní štátov najmä strednej a východnej Európy, ktoré sa po zániku Varšavskej zmluvy pričlenili k NATO. Išlo o zbrane a techniku spravidla sovietskej konštrukčnej školy, vyrobenú v bývalom ZSSR alebo na základe jeho licencie. Týmito zbraňami a muníciou boli zásobované ukrajinské vojská, čo malo tú výhodu, že prípadné opravy mohli prebiehať na Ukrajine. Zdá sa, že tadiaľto viac nevedie cesta a tieto rezervy sa definitívne minuli.

Slovensko bolo toho extrémnym prípadom a zbavilo sa zatiaľ bez sľubovanej náhrady aj zbraní pridelených bojovým útvarom, ktoré mohli ešte poslúžiť v nasledujúcom období. Neskôr po zmene politickej garnitúry vyhlásilo, že už nemá Ukrajine čo poskytnúť, pokračuje však v dodávkach vojenského materiálu z novej výroby, resp. investuje sa aj do nových prevádzkových kapacít špeciálnej výroby so zreteľnou trhovou orientáciou na ukrajinské bojisko.

S určitým fázovým posunom teraz ukrajinské vojská dostávajú vojenskú pomoc vo forme rezerv zbraní od štátov západnej Európy, ktoré boli aj počas studenej vojny členmi NATO, prípadne neutrálne.

Nevýhodou týchto dodávok je, že v rámci NATO neprebehla taká miera unifikácie a štandardizácie zbraňových systémov ako v rámci Varšavskej zmluvy. Štáty mali možnosť venovať sa národným projektom, ktoré vo východnom bloku v ohraničenej miere mohlo vďaka svojmu vyspelému priemyslu realizovať len bývalé Československo a odchýliť sa od sovietskych štandardov.

Viac či menej úspešné vzory špeciálnej techniky čs. konštrukčnej školy a výroby, resp. obrazce sovietskej techniky nikdy nezaradenej do výzbroje ČSĽA sa dajú nájsť v priloženom videu z cvičenia vojsk VZ:

Pre ukrajinské vojská sú tieto dodávky zo západnej Európy často logistickou nočnou morou. Okrem toho, viaceré zbrojné systémy neboli vhodne skladované, už sa s ich reaktiváciou nepočítalo. Chýbajú na ne aj náhradné diely. V prípade poškodenia takéhoto zbraňového systému na ukrajinskom bojisku nepripadá do úvahy možnosť jeho opravy na mieste, buď sa zaťaží logistika jeho presunom do krajiny pôvodu alebo je často odpísaný a použitý v rámci procesov kanibalizácie techniky, kedy sa niekoľkých poškodených kusov vytvára jeden funkčný.
Priamo na bojisku sa zvyšuje náročnosť zásobovania vojsk náhradnými dielmi, pokiaľ sú vôbec dostupné a najmä muníciou. Z hľadiska výcviku ide o nové systémy, pre ktoré Ukrajina nemá inštruktorov. Možnosť vycvičiť ukrajinské vojská a technický personál pre každý nový zbraňový systém v krajine pôvodu je len teoretická.

V tejto situácii si môže Rusko stále udržať vo vojne na opotrebovanie náskok v dodávkach a prevahu na bojisku, ktorého prehradzovanie neprebieha ani po dva a pol roku konfliktu. Poistiť si to Rusko môže, ak získa rezervy sovietskych zbraní, ktoré ostali na území bývalých zväzových republík ZSSR. Najperspektívnejším zdrojom dodávok by bol Kazachstan. Po rozpade ZSSR ostalo na jeho území tretie najväčšie množstvo zbraní a bojovej techniky po RF a Ukrajine.

Veľká časť tejto výzbroje sa nevyužíva a Kazachstan mal záujem ju odpredať. Po roku 2022 údajne platí embargo na vývoz, otázka je či sa aj dodržuje. Mal vraj nastať prípad, kedy nastrčené ruské firmy chceli v Kazachstane nakúpiť náhradné diely pre leteckú techniku, ktoré však boli určené na dodávky pre Ukrajinu.

Bezpochyby sa západní spojenci Ukrajiny snažia Kazachstan presvedčiť, aby nejaké zbrane Ukrajine dodal. Lenže to je trochu náročnejší projekt vzhľadom na geografickú polohu Kazachstanu, ktorý je vnútrozemským štátom a hraničí s Ruskom, Čínou a troma bývalými zväzovými republikami ZSSR – Kirgizskom, Turkménskom a Uzbekistanom, resp. pobrežím vnútrozemského Kaspického mora.

Takže kadiaľ? Cez Irán alebo Afganistan, ktoré s nimi hraničia? Alebo po Kaspickom mori cez Azerbajdžan, kde bol Putin teraz na návšteve? Ani tak sa ďaleko nedostanú, musel by ešte nasledovať presun cez Arménsko alebo Gruzínsko do Turecka alebo prístavov Čierneho mora. Takáto logistická anabáza by neunikla pozornosti ruských agentov. Naopak, môže to znieť neuveriteľne, ale dĺžka spoločných hraníc Ruska a Kazachstanu je 6846 km! Dosť miesta na diskrétne dodávky čohokoľvek.

Akú by mal Kazachstan motiváciu pomôcť Rusku dodávkami svojich zásob zbraní?
Máme tu zaujímavú situáciu. Kazachstan je rovnako tak členom Spoločenstva nezávislých štátov ako aj organizácie ОДКБ – Organizácie dohovoru o kolektívnej bezpečnosti.
Zhodou okolností využil Kazachstan jej služby začiatkom roka 2022, len tesne pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Vojská členských štátov ОДКБ vstúpili do Kazachstanu, kde prebiehali masové nepokoje na základe prosby kazašského prezidenta Tokajeva. Ten tvrdil, že ich podnecujú “teroristické gangy vycvičené v zahraničí” a požiadal ОДКБ o vyslanie vojsk. Operácie sa okrem Ruska zúčastnilo Arménsko, Bielorusko, Tadžikistan a Kirgizsko, ktoré poslali svoje kontingenty vojsk. Bola úspešná, nepokoje prakticky okamžite skončili, teroristické gangy nekládli vojskám ОДКБ žiadny odpor.

Aktuálne môže Rusko prehlásiť, že bolo napadnuté na vlastnom medzinárodne uznanom území v Kurskej oblasti a požiadať ОДКБ, konkrétne Kazachstan o vojenskú pomoc. Nemusí žiadať vyslanie kazašských vojsk na svoju obranu, ale len dodávky vojenského materiálu, za ktorý ešte rado zaplatí.

Hlavná prehliadka kazašských vojsk pri príležitosti 70. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne:

Vo finančnom pláne dlží Kazachstan Rusku asi 13 miliárd USD, Rusko má teda aj finančné páky na krajinu v tom zmysle, že jej nemusí ďalej požičiavať alebo naopak v prípade dodávok zbraní zabezpečiť odklad splátok dlhu a výhodnejší úrok. To sa môže stretnúť s protiakciou západu, ale to by ho nemalo odradiť, stávky vyzerajú byť pomerne vysoké.

Prioritou číslo jedna by pre Rusko malo byť zamedziť možnosti, že sa kazašské zbrane dostanú na Ukrajinu a preto by si nemalo vyberať, čo chce a čo nechce. Ilúzia vysoko technologických ozbrojených síl môže byť v situácii, kedy sa ukrajinskom bojisku zrážajú masy vojsk vyzbrojené technikou vyrobenou v 60.-70. rokoch minulého storočia prenechaná do sféry dronov.
A tak, Kazachstan má na predaj 14 stíhačiek Mig-29/Mig-29UB, 12 stíhacích bombardérov Mig-27, 2 cvične bojové Mig-23UB a najmä 31 kusov prepadových stíhačiek Mig-31/Mig-31BM, ktoré Rusko používa aj na prestavbu na nosiče hyperzvukových aerobalistických striel Ch-47M2 Kindžal.

Za túto techniku by malo Rusko poslať ponuku en bloc, aj Mig-23UB môže niesť neriadené rakety a strieľať v režime “kabrirovania” (len v prízemnej výške, stúpanie vo vopred určenom bode, odpálenie neriadených rakiet po balistickej krivke v smere ku koncentrácii síl nepriateľa, používa sa v situácii silnej PVO). Ktovie, čo by s nimi už Ukrajinci trafili ak by ich sami dostali pred dvoma rokmi.

Pokiaľ ide o pozemný techniku, údajne sa môže v Kazachstane nachádzať až 5000 tankov, resp. 3000 tankov v rezervách. Ide o typy T-80, ktoré Rusko modernizuje na štandard T-80BVM ale tých by mohlo byť len okolo 100.

T-72 je v počte 350 kusov používaný pozemnými silami Kazachstanu, ruské odhady sú však také, že Kazachstan by mohol okamžite dodať 300 a neskôr ďalších 1000 kusov z rezerv.
V skladoch sa nachádzajú aj T-62, ktoré sa v Rusku modernizujú na štandard T-62M obr. 2021 a vyššie v 103. tankovom opravárenskom závode neďaleko mesta Čitať. Tiež T-64, ktoré sú pracovným koňom ukrajinských tankových vojsk a ich získanie z kazašských zásob by bolo pre Ukrajinu prioritou.

Z delostrelectva by sa Rusom najviac hodili delostrelecké raketomety BM-27 Uragan kalibru 220 mm, ktorých nadbytok je v Kazachstane odhadovaný na 40-80 kusov. Značné sú aj rezervy ľahšie obrnenej techniky, Kazachstan ju začal nahrádzať aj západnými typmi. Kúpil napríklad obrnené automobily Otokar Cobra (Turecko), Roshel Senator (Kanada) alebo Plasan SandCat (Izrael).

Kazachstan pochopiteľne nechce spadať pod sankcie USA a západu, len aby potvrdil lojalitu ruskému spojencovi zo SNŠ a ОДКБ. Je možnosť tajných dodávok, alebo dodávok odpísanej techniky vo forme druhotných surovín, ktoré by sa v Rusku opravili a modernizovali. Alebo je možnosť, že vojna bude dlhá a USA si jednoducho nebudú všímať dodávky zbraní z Kazachstanu do Ruska tak, ako si Rusko nevšíma dodávky zbraní zo Srbska na Ukrajinu. Veď aj Kazachstan potrebuje zarobiť a nestačí mu len príjem z Bajkonuru. Odkiaľ štartujú moderné ruské vojenské satelity tak komu by vadila troška starého železa.

armadnymagazin.sk