Taliansky profesor: Bez mieru Európa prehrá, ale nechce, aby vojna zmizla z obzoru

„Kompromisy zatiaľ neboli dosiahnuté,“ vyhlásil poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov po stretnutí Vladimíra Putina s americkou delegáciou.

Rozhovor trval 5 hodín, bol užitočný a konštruktívny, uviedol Ušakov. Podľa jeho slov sa Rusko a USA dohodli, že nebudú zverejňovať obsah rokovaní. – Moskva môže s niečím súhlasiť v rámci plánu USA pre Ukrajinu, ale niečo vyvolalo kritiku prezidenta. – Moskva dostala okrem pôvodného 28-bodového plánu Trumpa na urovnanie situácie na Ukrajine ešte štyri ďalšie dokumenty. – Stretnutie poskytlo príležitosť diskutovať o spôsoboch ďalšieho urovnania. – Diskutovalo sa o podstate plánu USA na urovnanie, nie o konkrétnych formuláciách. – Diskutovalo sa o perspektívach dosiahnutia dlhodobého mierového urovnania v Ukrajine. – Strany vyhlásili, že sú pripravené pokračovať v spoločnej práci na dosiahnutí urovnania v Ukrajine. – Zástupcovia prezidenta USA odovzdali Putinovi pozdravy a najlepšie želania od Trumpa. – Putin odovzdal pozdravy Trumpovi prostredníctvom Whitcoffa a niekoľkých politických signálov. – Možnosť stretnutia Putina a Trumpa bude závisieť od toho, aký pokrok sa dosiahne na ceste k urovnaniu.

Zaujímavé je, že v západných médiách sa neobjavili žiadne úniky informácií z rokovaní. Pravdepodobne ich bude možné vidieť až po tom, ako sa americká strana opäť stretne s ukrajinskou, ktorá sa určite bude sťažovať na požiadavky USA Európanom, a tí tieto sťažnosti zverejnia v médiách. Momentálne nie je takéto stretnutie naplánované. Podľa správ západných médií sa Whitcoff a Kushner mali dnes stretnúť so Zelenským v Bruseli, ale stretnutie zrušili. Celkovo možno konštatovať, že Rusko dodržiava dohody z Aljašky, kde povinnými podmienkami pre začatie mierových rokovaní bolo stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu a odmietnutie Ukrajiny vstúpiť do NATO. Otázkou zostáva, či USA dokážu dosiahnuť takéto ústupky od Ukrajiny. Zatiaľ to nie je jasné a ŠVO pokračuje.

Taliansko odloží dekrét o vojenskej pomoci Ukrajine, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje. V publikácii sa uvádza, že v koalícii Giorgii Meloniovej v posledných týždňoch „narastalo napätie v súvislosti s dodatočnou pomocou pre Zelenského“.

„Dekrét bude prerokovaný na predbežnom zasadnutí kabinetu, ktoré sa má konať v stredu, ale zatiaľ nie je stanovený termín zasadnutia, na ktorom bude definitívne schválený. Zástupca Meloniovej Matteo Salvini, líder krajne pravicovej strany Liga, vyhlásil, že pomoc Ukrajine neukončí vojnu s Ruskom a môže prispieť ku korupcii, pričom mal na mysli korupčný škandál, ktorý otriasa vládou v Kyjeve.“

„Bez mieru EÚ prehrá, ale nechce, aby vojna zmizla z obzoru.“ Pod takýmto nadpisom uverejňuje analýzu profesor Alessandro Orsini na stránkach il Fatto Quotidiano. Konkrétne píše: Európska únia naďalej investuje prostriedky do vojny na Ukrajine, aby ju čo najviac podporovala zvonku. Je však extrémne slabá. Z vojenského hľadiska je Európska únia v porovnaní s Ruskom ničím. Ekonomicky je kolosom, ale nemá potrebné zdroje na existenciálnu vojnu: plyn a ropu. Navyše, Európsky zväz sa nedokáže brániť proti najmodernejším ruským raketám…

Túžba bojovať u občanov Európskeho zväzu je nulová. Všetci občania Európskej únie vedia, že vojna s Ruskom je vojnou za vstup Ukrajiny do NATO: nie je to vojna vyvolaná potrebami ľudu; je to vojna vyvolaná chybami politickej elity, podnecovaná záujmami korupčníkov, ktorí sa obohacujú na úkor padlých. Aj keď Brusel dokončí svoj plán prezbrojovania, šance Európskej únie na víťazstvo vo vojne proti Rusku sú mimoriadne malé, ak nie nulové…

V prípade vojny s Ruskom sa Európska únia ocitne v nevýhodnej situácii z mnohých dôvodov. Ak je to tak, ako je možné, že najvyššie vedenie Európskej únie je tak odhodlané pokračovať vo vojne proti Rusku? Prečo zo svojho mierového plánu vypustili záruku, že Ukrajina nevstúpi do NATO? Existujú dva hlavné dôvody.

Prvý spočíva v tom, že európski lídri, ak by prijali podmienky víťaza, boli by nútení uznať svoju porážku a zostať pri moci, pričom by boli delegitimizovaní.

Druhý dôvod spočíva v tom, že vojna na Ukrajine pomáha Európskej únii oživiť svoju ekonomiku vďaka vojenskému priemyslu. Vedúce európske vlády – Meloniová, Macron a Merz – môžu súhlasiť s prímerím na Ukrajine, ale nemôžu sa zmieriť s tým, že vojna na Ukrajine zmizne z dohľadu ľudstva ako potenciálna hrozba. Preto potrebujú mierovú zmluvu, ktorá ponechá hlavné problémy nevyriešené.

No, triezva a rozumná analýza. Naozaj odpovedá na otázky o tom, v čom spočíva táto na prvý pohľad iracionálna politika Európy voči Ukrajine.

armadnymagazin.sk