Tajná správa SIS zo zákona vôbec nesmie byť tajná. Naopak, je nezákonné ju vydávať za tajnú!

Už dlhšie počúvame a čítame o akejsi tajnej správe Slovenskej informačnej služby. Tajne ju dokonca čítali na utajenom stretnutí pléna národnej rady Slovenskej Republiky! Kto a prečo tu na nás hrá toto primitívne divadlo?

Celé Slovensko už pozná obsah „tajnej správy„. Najťažšie sa na Slovensku už dlhodobo utajujú práve tie tajné dokumenty. Tajné rokovania, tajné stretnutia, tajná politika a rlôzne tajnosti politikov. Tajná správa SIS je o utajovanom ovplyvňovaní rôznych vyšetrovaní.

Informáciami, ktoré „tajná“ správa Slovenskej informačnej služby pomenúva sa už zaoberá aj Úrad inšpekčnej služby slovenskej polície. Práve inšpekcii ich na ďalšie konanie odovzdal sám minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Potvrdila to dokonca aj hovorkyňa Ministerstva vnútra Petra Friese.

Niekde však nastala chyba. Taká maličkosť. Šéfa inšpekcie Szabóa, medzitým polícia zatkla. Polícia, ktorá spadá pod vednie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO.

Správa je o ovplyvňovaní vyšetrovania

Ak ešte žijeme v demokratickom štáte, teda aspoň de iure, potom všetjky vyšetrovania spadajú pod orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Orgány, ktoré si na túto činnosť demokraticky, na základe zákonov, vytvoril štát, Slovenská republika. Teda ide o oficiálne inštitúcie Slovenskej republiky.

Tajná správa SIS je však o tom, že práve na pôde nezávislých orgánov činných v trestnom konaní sa pácha trestná činnosť. Musíme však pripustiť, že tento predpoklad je ešte stále vo fáze podozrenia. Ibaže by to bolo inak, keďže na pôde SIS sa konalo presne to, čo sa tam konalo pod rúškom utajenia.

Poznáte Zákon č. 215/2004 Z. z.?

Ide o zákon, ktorý sa v plnom znení volá Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento zákon v paragrafe 4 doslovne vymedzuje „zákaz utajovania niektorých informácií“. Nasleduje citácia zo zákona:

(1) Utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o
a) nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci,
b) trestnej činnosti verejných činiteľov,
c) nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami,
d) závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia,
e) platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov.

Tak teda preložené do slovenčiny

Správa SIS je o ovplyvňovaní roznych vyšetrovaní terstnej činnosti. SIS je štátny orgán. Orgány činné v trestnom konaní sú štátne orgány. Ide teda o orgány verejnej moci. A čo píše hneď v prvom odseku štvrtého paragrafu citovaný zákon?

„Utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci.“

Ale poďme ďalej

V nasledujúcom druhom odseku sa v zákone explicitne vymenúvajú dôvody pre ktoré utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o „trestnej činnosti verejných činiteľov.“

Ak by sa málilo

Ten istý zákon stanovuje, že „utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami“ a taktiež informácia „o platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov..“

Kajúcnici, ich výhody a odmena SIS za „nášho“ človeka

Tak si to teda zhrňme. Kajúcnici požívajú výhody v podobe smiešnych trestov, prípadne beztrestnosti. Naďalej si užívajú slobodu, zatiaľ čo iní, na základe ich výpovedí, stále sedia vo väzbe. Navyše v samotných prípadoch častokrát ani OČTK vôbec nekoná a nedejú sa žiadne vyšetrovacie úkony.

Na verejnosť prenikla aj informácia o dotácii pre štátny orgán (rozumej SIS, pozn. red.) od ministerstva financií za to, že sa postará o „nášho kajúcnika“. Nehovoriac o ďalších výhodách, o ktorých nevieme. Vieme však o nátlaku vyšetrovateľov a prokurátorov zo strany OČTK. Taktiež vieme o mučení v kolúznej väzbe s následkom smrti. Toto všetko sa už dá klasifikovať ako trestné konanie.

Čo ešte treba?

Je vyššie uvedené ešte stále málo na to, aby ktosi uznal, že tu dochádza k trestnej činnosti? A že nezákonným aktom je aj zakrývanie tejto trestnej činnosti pod akýsi utajený režim? Prečíta si niekto na Generálnej prokuratúre Zákon č. 215/2004 Z. z.? Alebo treba podať priamo trestné oznámenie vo veci podozrenia z ignorovania tohto zákona?

Kto v tomto štáte teda urobí konečne poriadok? Lebo tí, ktorí nám to sľubovali pred voľbami, robia teraz presný opak!

hlavný denník