Tajiť dôkazy pri rozhodovaní o väzbe je podľa prokurátora zaniknutej Lipšicovej prokuratúry v poriadku

Postupne prichádzajú rozhodnutia o manipuláciách konaní z obdobia rokov 2020 až 2023. Môžu však spôsobiť problémy, píše vo svojom článku novinárka Júlia Mikolášiková, známa pod pseudonymom „Piraňa“.

Keď vlani v novembri Branislav Zurian nastúpil do čela Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), obnovil špecializovaný tím na vyhľadávanie, objasňovanie a vyšetrovanie manipulácii trestných konaní z obdobia rokov 2020 až 2023. Nedávno sa inšpekcia pochválila, že už aj vzniesla jedno obvinenie voči exvyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavlovi Ďurkovi. Prípad súvisí s kauzou takáčovcov.

Viaceré rozhodnutia však naznačujú, že že podozrenia na protiprávne konanie jednotlivých článkov celého reťazca (policajt – prokurátor – sudca) zostanú napokon nepotrestané. Osoby zodpovedné za organizačný chod inšpekcie opakovane zlyhávajú a ich nadriadení zrejme celkom nevedia, čo sa na úrade deje. Ide o zásadu v trestnom práve res iudicata. Naznačuje to niekoľko rozhodnutí, ktroým sa budem postupne venovať. Toto je prvé z nich.

Poznámka: Zásada resiudicata – „vec rozsúdená“, výraz znamená, že vec, o ktorej už raz rozhodli, je rozhodnutá definitívne a predstavuje absolútnu prekážku následnej obžaloby v rovnakej veci alebo z rovnakého dôvodu.

Za kajúcnikom

Operatívci inšpekcie obchádzajú aj kajúcnikov, ktorí sa priznali k vlastnej trestnej činnosti (i k takej, ktorú ani nespáchali) a po získaní benefitov (odložení vznesenia obvinenia, prerušení trestného stíhania, dohody o vine a treste) začali vypovedať proti iným. Snažia zistiť, či ich na výpovede niekto nenahováral a dozvedieť sa, ako prebiehalo vyšetrovanie prípadov, v ktorých boli podozriví a následne vypovedali v postavení svedkov.

Podľa mojich zdojov vo výkone trestu navštívili minimálne trikrát aj istého Petra Kaňucha s prezývkou Jakuzza, ktorý patril k údajnej zločineckej skupine takáčovcov. Odsúdený je na osem rokov. Priznal sa aj k prípadu, keď 5. novembra 2012 vznikol požiar v reštaurácii v Moste pri Bratislave.

Prípad pôvodne ho riešili na obvodnom oddelení ako poškodzovanie cudzej veci, keď sa nepodarilo nájsť vinníka, vyšetrovanie prerušili. Po rokoch ho prevzala NAKA. Naši chlapci so správnym morálnym kompasom bojujúci s temnými silami, ho spoločne s prokurátorom z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry Michalom Šúrekom, kvalifikovali ako všeobecné ohrozenie. Budova, v ktorej je reštaurácia, totiž susedí s bytovým domom. Oheň sa podľa ich názoru mohol rozšíriť aj tam. „Iba zhodou náhod nedošlo k úplnému zhoreniu reštaurácie, ako aj bezprostredne susediaceho obytného domu,“ napísal do uznesenia vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla.

KONTEXT: Podľa obvinenia/obžaloby ešte začiatkom novembra 2012 mal Ľubomír Kudlička, ktorého považujú za hlavu zločineckej skupiny, poveriť Petra Kaňucha na vykonanie „roboty“ pre advokáta Juraja Almášiho a následne poveriť ďalšieho člena údajnej skupiny Pavla Komendáka, ktorý mal presne nezisteným predmetom podpáliť plastové okno v zadnej časti reštaurácie, následkom čoho ohorel plastový rám, prasklo vonkajšie sklo a zhorela drevená mriežka. Ľubomír Kudlička mal dať Petrovi Kaňuchovi za „robotu“ 500 eur, ktoré ten mal posunúť ďalej Pavlovi Komendákovi.

Peter Kaňuch policajtom z NAKA opísal, že v roku 2003 nastúpil do skupiny ako biletár a prijímal ho Patrik Vidašič, ktorému začal o tri roky neskôr robiť šoféra a viacej- menej ho len čakával v aute. „V roku 2008 som bol zamestnaný v SBS, kde som sa staral o zamestnancov, ktorí mali riadne podpísané zmluvy a splnené záležitosti zákona o SBS. Práce pre výjazd bolo postupne menej, zákazníci chceli zmluvu, tak niekedy v roku 2010 sa výjazd rozpustil. Ja som sa zostal venovať SBS, kde som pomáhal konateľovi,“ uviedol pri výsluchu pred vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom a operatívcom spájaným s vojnou v bezpečnostných zložkách, Jánom Káľavským.

V ďalšej výpovedi pred vyšetrovateľom Pavlom Ďurkom, za prítomnosti operatívca Róberta Magulu tvrdil, že: „(Juraj) Almáši mi vysvetlil, že v dedine je nejaká reštaurácia a túto treba podpáliť, lebo má nejaký spor s tým majiteľom. Reštaurácia bola novootvorená, takže mohlo ísť aj o nejaký konkurenčný boj o zákazníka zo strany Almášiho,“ povedal. Tvrdil, že Juraj Almáši vraj plánoval kandidovať za starostu Mostu pri Bratislave. Tiež opísal, ako mu Ľubomír Kudlička „robotu“ prikázal a za „robotu“ aj zaplatil. „Ak by mi to nezadal Kudlička, tak by som to pre Almášiho nerobil,“ podotkol a doplnil: „…spolupracujem aj vo veci, kde som väzobne stíhaný, pričom mi nebolo zo strany polície ani nikoho iného nič sľúbené, chcem len všetky tieto veci uzavrieť a mať so všetkým pokoj. Skrátka ukončiť túto svoju kapitolu života.“

Keď sa Peter Kaňuch k tomuto skutku priznal a súd ho zahrnul do dohody o vine a treste, ostatným obvineným následne právnu kvalifikáciu zmiernili ,,iba,, na poškodzovanie cudzej veci, a to na základe znaleckého posudku, ktorý pred ním zjavne zatajili.

Iba pripomeniem, že za všeobecné ohrozenie bola v tomto prípade trestná sadzba 15 až 20 rokov a za poškodzovanie cudzej veci hrozí trest 7 až 10 rokov.

Viaceré zdroje blízke údajným takáčovcom pre môj blog povedali, že Peter Kaňuch neprejavil záujem spolupracovať s inšpekciou.

Trestné oznámenie

Na inšpekciu sa však koncom februára obrátil s trestným oznámením advokát Juraj Almáši, ktorého tiež obvinili v prípade podpálenia krčmy, práve na základe výpovede práve spomínaného Petra Kaňucha. V trestnom oznámení sa odvolal na viaceré nepriestrelné dôkazy, najmä listiny.

V podaní opísal, ako mu vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka, vzniesol v máji 2020 obvinenie najskôr za obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, prípad dozoroval prokurátor Michal Šúrek a sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala ho vzal do väzby.

Následne už počas väzobného stíhania, mu vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla v júli 2020 vzniesol ďalšie obvinenie práve v prípade podpálenia krčmy v Moste pri Bratislave. Stalo sa to v čase, keď mu mala 10. novembra 2020 končiť lehota väzby. Prokurátor Michal Šúrek žiadal zmeniť dôvody a predĺženie lehoty väzby do 15.júla 2021, práve z dôvodu obvinenia za nový skutok. A to aj napriek tomu, že v čase rozhodovania o predĺžení lehoty väzby 16. novembra 2020 mali vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka ako aj prokurátor Michal Šúrek, ako aj sudca Ján Hrubala k dispozícii z Kriminalisticko – expertízneho ústavu (KEÚ) znalecký posudok zo 6.novembra 2020. Na NAKA ho z KEÚ doručili 10. novembra 2020. Jeho závery vylúčili právnu kvalifikáciu obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. Sudca Ján Hrubala však rozšíril dôvody väzby aj o uvedený skutok. Znalecký posudok nebral do úvahy ani senát Najvyššieho súdu SR, v zložení z predsedníčky Aleny Šiškovej a členov Pavla Farkaša a Martiny Zeleňákovej a 30. novembra 2020 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Keď 12. júla 2021 podal prokurátor Michal Šúrek obžalobu, prípad kvalifikoval už „iba“ ako zločin poškodzovania cudzej veci a odvolal sa práve na spomenutý znalecký posudok.

KONTEXT: Juraj Almáši sa dostal na slobodu po 15 mesiacoch, paradoxne pre pochybenie, ktoré spôsobil prokurátor Michal Šúrek a následné pochybenia súdov, ktoré v náleze konštatoval aj Ústavný súd SR.

Výpovede

Na Špecializovanom trestnom súde v novembri 2021 vypovedal obžalovaný Ľubomír Kudlička. Na úvod uviedol, že s Jurajom Almášim sa poznajú sa veľmi dlho, občas ho aj zastupoval v civilných veciach, no nemali žiadne spoločné podnikateľské aktivity.

„Vôbec o tom neviem, že by sa také niečo málo vôbec udiať,“ povedal o podpálení reštaurácie v Moste pri Bratislave. Nikdy nič také Petrovi Kaňuchovi nekázal a už vôbec mu nedával nejaké peniaze.

“…páni vyšetrovatelia dokážu odhaliť a zároveň aj vyriešiť za stolom svojej kancelárie v budove NAKA. Presne tak isto, ako sme mali možnosť sa dozvedieť z médií pri ich vznesenom obvinení za rôzne trestné skutky, ktorých sa mali dopustiť, a som presvedčený, že tak aj vznikla celá táto kauza takáčovci, umelo vytvorená kauza, kde vinníci boli známi už od začiatku a dôkazy sa postupne dorobili. Stačilo len zatvoriť dostatočné množstvo ľudí, aby bolo z čoho vyberať v konkurze na kajúcnika. Mám za to, že raz celá kauza takáčovci vojde do histórie slovenského súdnictva, pretože si myslím, že sme jediní, ktorí sú súdení na základe vyšetrovania elitných policajtov, ktorí sú, ale čuduj sa svete sami obvinení so spáchania skutkov, za ktoré by boli v inej civilizovanej krajine postavení mimo službu a vyzlečení z uniformy. Naproti tomu na Slovensku veselo pokračujú v odhaľovaní zločinu. Je samozrejme na tomto súde, ako sa s tým vysporiada,“ povedal na súde.

Ďalší obžalovaný za tento skutok, Pavol Komendák, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní v decembri 2021 uviedol, že o uvedenej reštaurácii nikdy nepočul, nikdy v nej nebol, nikdy ju nevidel, nikdy nešiel okolo nej, ani nemá šajnu kde sa táto reštaurácia nachádza a Peter Kaňuch ho nikdy neoslovil, ani ho nepožiadal, ani mu nedal žiaden pokyn, aby niečo také išiel spraviť. „Zarážajúce je, že ma Kaňuch nespomenul pri prvej výpovedi na polícii, ale až po mesiaci a dvanástich dňoch,“ doplnil.

V novembri 2021 na súde vypovedal ako svedok (pôvodne spoluobvinený) spomínaný kajúcnik Peter Kaňuch. „Juraj Almáši mi vysvetlil, že v dedine je nejaká reštaurácia a túto treba podpáliť, lebo má nejaký spor s tým majiteľom. Reštaurácia bola novootvorená, takže mohlo ísť aj o nejaký konkurenčný boj o zákazníka zo strany Almášiho,“ uviedol po zákonnom poučení. Tvrdil, že Juraj Almáši mu bol podnik aj osobne ukázať týždeň predtým, ako došlo k zapáleniu rámu okna na budove reštaurácie. Opísal, ako mu Ľubomír Kudlička „robotu“ prikázal a za „robotu“ aj zaplatil a „ak by mu to nezadal Kudlička, tak by to pre Almášiho nerobil.“

Na hlavnom pojednávaní v máji 2022 vypovedal aj poškodený majiteľ reštaurácie, povedal, že s Jurajom Almášim nemal nikdy žiaden spor, keďže ho ani nepozná a konflikt s ním nemal ani jeho otec. Zo založenia požiaru podozrieval úplne inú osobu.

Keď bojoval o život v nemocnici

Iba pripomeniem, že k spáchaniu skutku došlo 5.novembra 2012, pričom kajúcnik Peter Kaňuch vypovedal, že Juraj Almáši mu mal v tom čase ukazovať objekt. V skutočnosti však bol v tom v čase hospitalizovaný v nemocnici.

Najskôr bol od 21. do 28. septembra 2012 na dovolenke v Španielsku a štyri dni po návrate z dovolenky pre akútne zdravotné ťažkosti absolvoval vyšetrenie v nemocnici v Ružinove v Bratislave. Nasledovala séria ďalších náročných vyšetrení vo viacerých zdravotníckych zariadeniach. Lekárske správy potvrdzujú, že od 29.októbra 2012 bol hospitalizovaný a operovali ho ako vážneho onkologického pacienta v celkovej anestézii. V zdravotníckom zariadení bol až do 11. novembra 2012. O jedenásť dní na to dostal výsledky z histologického nálezu a následne od 4. decembra 2012 podstupoval potrebnú chemoterapiu. (Informácie o zdravotnom stave zverejňujem so súhlasom Juraja Almášiho – pozn. autorky.)

Juraj Almáši v trestnom oznámení poukázal aj na to, že v konaní na inšpekcii ešte na jar 2021 vydal bývalý šéf bratislavských operatívcov NAKA Ján Kaľavský, komunikáciu zo skupiny označenej ako ,,Apači“ medzi policajtmi z NAKA, z ktorej vyplýva, že vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla s operatívnym pracovníkom Romanom Stašom a ďalšími nestotožnenými osobami „zháňali hasiča“, ktorý by potvrdil ich predstavy o naplnení skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. Napríklad: „hasič, zle pochopil, čo od neho chcú.“ a „má dať vyjadrenie, že sa mohol chytiť aj vedľajší barák.“

Každého osobitne

Nuž, trestné oznámenie Juraja Almášiho rozdelili na tri časti. Napriek tomu, že konanie jednotlivých podozrivých spolu súvisí a inšpekcia môže preverovať podozrenia a viesť vyšetrovanie tiež voči civilným osobám (prokurátori a sudcovia). Časť, ktorá sa týka policajtov Jána Čurillu a Pavla Ďurku, si nechali na inšpekcii, vyšetrovateľ ešte v tejto časti zatiaľ nerozhodol.

Časť týkajúcu sa sudcu Jána Hrubalu, poslali na vybavenie do Banskej Bystrice, prokurátorka vyhodnotila podanie Juraja Almášiho ako obhajobu a obranu obvineného a vôbec sa ním nezaoberala.

Vo vzťahu k prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, poslali trestné oznámenie vyšetrovateľovi na okresnú políciu do Pezinka. Najskôr trestné oznámenie vyhodnotil ako žiadosť o preskúmanie postupu v zmysle Trestného poriadku, s tým sa však nestotožnil prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku a považoval za dôvodné o podaní rozhodnúť ako o trestnom oznámení.

Všetko v poriadku

Vyšetrovateľ trestné oznámenie 27. mája napokon aj tak odmietol. Oznamovateľ Juraj Almáši voči jeho rozhodnutiu podal sťažnosť. Napokon ten istý prokurátor z Okresnej prokuratúry Pezinok 9. júla rozhodol, že „vyšetrovateľ vec správne posúdil po skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke, keď dospel k záveru, že veci podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa Michalom Šúrekom, nie je dané“. S uznesením vyšetrovateľa sa stotožnil a sťažnosť zamietol.

„…Poukazujem na tú skutočnosť, že prokurátor podáva na súd návrh na určitý postup, respektíve na rozhodnutie súdu. Úvaha oznamovateľa, že prokurátor JUDr. Michal Šúrek sa mohol podaním návrhu dopustiť trestného činu, respektíve spôsobiť oznamovateľovi škodu, je zjavne nesprávna a v rozpore so skutočnosťou, že väzobné stíhanie oznamovateľa nie je možné inak ako na základe súdneho rozhodnutia,“ napísal do uznesenia pezinský prokurátor.

Podľa jeho názoru, je dôvodné konštatovať, že „postihnúť prokurátora pre podanie návrhu na zmenu (rozšírenie) dôvodov väzby pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin v čase, kedy bolo podľa oznamovateľa dôvodné právnu kvalifikáciu zmierniť, by bolo postihnutím prokurátora pre jeho právny názor vychádzajúci v tom čase zo znalosti obsahu spisu“.

Poukázal na to, že naviac tento právny názor dozorného prokurátora bol potvrdený rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj sťažnostného súdu, ktorých rozhodnutie bolo práve tým dôvodom, pre ktorý bol oznamovateľ naďalej stíhaný väzobne, a ktorých rozhodnutím došlo k rozšíreniu dôvodov väzby o ďalší skutok. „Hoci sťažnostný súd rovnako potvrdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v konaní členov senátu Najvyššieho súdu SR oznamovateľ trestný čin nevzhliadol a svoje podozrenie selektívne uplatnil iba voči niektorým osobám, ktorí o jeho väzbe rozhodli, alebo ktorí podľa jeho názoru jeho väzobné stíhanie zavinili,“ odôvodnil svoj názor prokurátor Michal Špaček. Rozhodnutie o trestnom oznámení vo vzťahu k prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, ktorý dozoruje kauzu takzvaných takáčovcov, je tak právoplatné.

O tomto prípade som už viackrát písala a články si môžete prečítať napríklad tu , tu a tu.

Chronológia prípadu

15. mája 2020 – Vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka obvinil Juraja Almášiho z ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a následne ho zobrali do väzby.

23. júla 2020 – Vyšetrovateľ NAKA Ján Čurillaobvinil zo všeobecného ohrozenia, ktoré mali spáchať ako členovia nebezpečného zoskupenia Ľubomíra Kudličku, Juraja Almášiho, Petra Kaňucha a Pavla Komendáka.

16. októbra 2020 – Juraj Almáši požiadal o prepustenie z väzby v prípade ublíženia na zdraví v štádiu pokusu.

20. októbra 2020 – Peter Kaňuch uzavrel s prokurátorom vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Michalom Šúrekom dohodu o vine a treste, ktorá zahŕňala aj skutok podpálenie podniku v Moste pri Bratislave s právnou kvalifikáciou všeobecného ohrozenia. Dohode predchádzalo priznanie, ktoré je neodvolateľné.

3. novembra 2020 – Prokurátor dal Špecializovanému trestnému súdu stanovisko, v ktorom žiada, že dôvody väzby u Juraja Almášiho trvajú z dôvodu obavy, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu, ovplyvňoval svedkov a pokračoval v trestnej činnosti.

6. novembra 2020 – Znalec z KEÚ vypracoval znalecký posudok, na základe ktorého sa nepotvrdila právna kvalifikácia všeobecného ohrozenia. Išlo „iba“ poškodzovanie cudzej veci.

10. novembra 2020 – Z KEÚ doručil na NAKA znalecký posudok.

10. novembra 2020 – Prokurátor Michal Šúrek rozšíril dôvody väzby aj o skutok všeobecného ohrozenia a žiadal väzbu predĺžiť o ďalších sedem mesiacov.

16. novembra 2020 – Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, Ján Hrubala, žiadosť Juraja Almášiho o prepustenie z väzby zamietol a dôvody väzby rozšíril aj na skutok všeobecného ohrozenia.

19. novembra 2020 – Senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Emila Klemaniča a členov Pamely Záleskej a Jána Buvalu schválil dohodu o vine a treste s pôvodnou kvalifikáciou – všeobecného ohrozenia, ktorú uzavrel Peter Kaňuch s prokurátorom. Proti rozsudku sa nedá podať odvolanie ani mimoriadny opravný prostriedok.

21. novembra 2020 – Advokát Juraja Almášiho žiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu.

30. novembra 2020 – Senát Najvyššieho súdu SR v zložení z predsedníčky Aleny Šiškovej a členov: Pavla Farkaša a Martiny Zeleňákovej potvrdil rozhodnutie Hrubalu a sťažnosť Juraja Almášiho proti ponechaniu vo väzbe zamietol.

16. marca 2021 – Vyšetrovateľ NAKA umožnil nahliadnuť advokátovi Juraja Almášiho do vyšetrovacieho spisu a ten zistil, že sa v ňom nachádza znalecký posudok.

15. apríla 2021 – Vyšetrovateľ NAKA dal znalcovi z KEÚ vypracovať doplnenie znaleckého posudku v súvislosti so statikou budovy, ktorá susedí s podnikom, v ktorom došlo k poškodeniu rámu okna.

25. mája 2021 – Znalec z KEÚ doplnil znalecký posudok, no závery boli totožné, na NAKA ho doručili o tri dni neskôr.

12. júla 2021 – Prokurátor Michal Šúrek podal obžalobu na Ľubomíra Kudličku, Juraja Almášiho aj Pavla Komendáka, ktorí vinu popierajú aj za skutok podpálenia krčmy s miernejšou právnou kvalifikáciou – „iba“ za poškodzovanie cudzej veci.

V súčasnosti – V prípade prebieha pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde, predseda senátu bol Ján Buvala a členovia sú Pamela Záleská a Marián Mačura, po odchode posledného menovaného na stáž na najvyšší súd sa prípad začal zamotávať. Predseda senátu Ján Buvala a sudkyňa Pamela Záleská sa z prípadu sami vylúčili. S čím však nesúhlasí prokurátor Michal Šúrek a podal sťažnosť. V súčasnosti tak o nej rozhodujú.

Autor: Júlia Mikolášiková – novinárka známa pod pseudonymom „Piraňa“.

Zdroj: blog.sme.sk