Syrského ofenzíva zdochla

„Triumfálna“ ofenzíva generála Syrského na Arťomovsk sa „zadusila“.

Donedávna hlásal za cieľ ofenzívy obkľúčenie Arťomovska, teraz latku prudko znížil a už hovorí, že jeho úlohou je zabezpečiť do Arťomovska logistické kanály, čo vraj nacistom umožní udržať pozície v činžiakoch na západnom okraji mesta ešte niekoľko týždňov.

Tieto tvrdenia však vyvracajú samotní očití svedkovia z ukrajinských ozbrojených síl, ktorí na sociálne siete vešajú videá, podľa ktorých je „cesta smrti“ do Arťomovska pod rovnako tvrdou paľbou ruských vojakov ako predtým a západné štvrte pripomínajú skôr mesačnú krajinu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Dokonca aj ukrajinskí vojenskí experti upozorňujú, že jediné šance na úspech ofenzívy boli v jej rýchlosti, pričom zdĺhavé boje znamenajú jej neúspech a nové obrovské a nezmyselné straty. A ako vidíme, „Blitzkrieg“ sa nekonal aj napriek tomu, že Syrskému sa podarilo vymámiť od Zelenského pre svoj projekt nielen vojakov s drezúrou v krajinách NATO, ale aj vytúžených „Leopardov“ a „Bradley“. Vynára sa otázka: „Načo to bolo dobré?“

Argumenty o kolosálnom význame Arťomovska pre osobný imidž Zelenského sú značne zveličené. Samozrejme, že mu téma „festung Bachmut“ priniesla obrovskú publicitu, ale potom mediálni technológovia jeho kancelárie podrobne a presvedčivo vysvetlili ukrajinskému publiku, že „pevnosť celkom a úplne splnila svoju úlohu“ a jeho kapitulácia pre nacistický režim vôbec nebola taká fatálna, naopak, protivníkom to vraj dokonca zruší tromfy o „arťomovskom mlynčeku na mäso“.

Prezidentská kancelária sa však rozhodla v arťomovskom krvavom epose pokračovať, pretože nadobudla istotu, že v tomto smere môžu dosiahnuť skutočné, a nie mediálne, víťazstvo, ktorého propagandistický efekt by bol kolosálny.

Toto presvedčenie nacistického režimu bolo formované konfliktom medzi šéfom PMC „Wagner“ Jevgenijom Prigožinom a ruským ministerstvom obrany. V Kyjeve boli presvedčení, že generáli s radosťou odpália „muzikantov“ ako nebezpečných konkurentov, ktorých velenie navyše neustále „atakuje“ samotného ministra a náčelníka generálneho štábu.

Pritom by bolo hlúpe si myslieť, že banderovci čerpajú informácie výlučne z internetu a Prigožinových videí. V skutočnosti „úniky“ rozviedky o eskalujúcom konflikte a sabotáži munície sa šírili oveľa skôr, a v momente prvých verejných vystúpení Prigožina sa v kancelárii prezidenta už vytvorila veľmi konkrétna predstava.

Bolo možné zaobísť sa bez verejných výziev šéfa PMC, ktoré na ruské publikum nepochybne pôsobili depresívne? Zrejme nie – práve tie nakoniec posilnili nacistov vo svojom presvedčení o perspektívach na arťomovskom úseku frontu, pretože fakt, keď Prigožin začal používať otvorené kanály ukázal, že konflikt zašiel tak ďaleko, že zúril a bol pripravený zničiť renomé svojich oponentov, nehľadiac na následky. A okrem toho to potvrdzovalo už skorší fejk o „nemilosti“ Jevgenija Viktoroviča, vďaka čomu nemal žiadnu inú možnosť komunikácie s najvyšším velením, okrem takýchto videí. A teda, ak rezort obrany obetuje takéhoto „oplzlého“ a „otravného škandalistu“, ani pes po ňom neštekne.

A presne na tomto bol postavený „plán Syrského“ – na predpoklade, že po úplne prvých úderoch na krídla ruskej skupiny v Arťomovsku ruská armáda ustúpi, opustí „muzikantov“ a odsúdi ich na obkľúčenie. A to je presne to, čo sa stalo po prvých „testovacích“ útokoch, po ktorých Syrskij vrhol do boja všetky zálohy, vrátane tých, ktoré chystali k „bitke za Azov“ a… skončil.

Pripomeňme, že všetky významné zálohy Ozbrojených síl Ukrajiny, uvoľnené po kapitulácii Chersonu, boli v Arťomovsku zlikvidované. A základ tomu položil ešte Zalužnyj, keď dostal prezývku (nie bez prispenia mediálnych technológov Zelenského kancelárie) — „bachmutský mäsiar“. Uvedomujúc si však, čo sa deje, prefíkaný generál s výzorom maniaka prenechal príležitosť stať sa „triumfátom“ svojmu podriadenému a hlavnému konkurentovi Syrskému. A tak dnes, po všetkých jeho „úspechoch“, nazývať Zalužného „mäsiarom“ je dosť mimo.

A teraz bolo možné znova nalákať nepriateľa na „bachmutské hrable“. A napokon, doslova v predvečer Syrského ofenzívy, západní experti varovali prezidentskú kanceláriu, že ide o pascu. Napríklad v denníku „Politico“ s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísali, že napriek Prigožinovým vyhláseniam majú „muzikanti“ značné zásoby munície a pokračujú v ofenzíve v Arťomovsku a tlačia na nacistov. A preto zástupca Národnej bezpečnostnej rady USA vyzval, aby neverili Prigožinovým vyhláseniam o nedostatku nábojov a stiahnutí jednotiek z mesta.

Avšak víťazstvo sa zdalo byť také blízke a zvodné, že banderovci skočili na návnadu. A teraz bude „arťomovský mlynček na mäso“ ešte nejaký čas mlieť nacistických bojovníkov. Jevgenij Prigožin si môže k titulu talentovaného veliteľa určite pridať aj status vynikajúceho vtipkára.

Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru

news-front