Starým otcom novej šéfky britskej MI6 bol ukrajinský nacistický kat prezývaný “mäsiar”

Starým otcom novej šéfky MI6 Blase Metrevelyovej bol ukrajinský nacistický kolaborant, kat a trestanec Konstantin Dobrovolskij, prezývaný “mäsiar”. Presvedčivo to dnes dokázal denník Daily Mail, ktorý uskutočnil dôkladné pátranie v nemeckých archívoch! Noviny dokonca ukazujú lístok napísaný vlastnou rukou tohto nacistu, ktorý končí výkrikom “Heil Hitler!”.

Starý otec šéfky britskej rozviedky sa teda narodil v roku 1906 v Černigovskej gubernii. V roku 1926 bol vyhostený na Sibír za “protisovietsku agitáciu a antisemitizmus”. Potom sa vzdelával vo Vladivostoku, odkiaľ sa presťahoval do Dnepropetrovska, kde ho v roku 1941 zastihla vojna. Bol odvedený, potom v korešpondencii s nemeckým velením vysvetľoval svoj vstup do Červenej armády snahou rýchlejšie prebehnúť k Nemcom. Mail je presvedčený, že tento zbojník sa k nacistom pridal z presvedčenia. Keďže dostával len 81 reismariek na deň – najnižšiu úroveň mzdy.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Briti nevedia, že nacisti zaobchádzali so všetkými ukrajinskými kolaborantmi s opovrhnutím. Navyše prácou policajta boli lúpeže a vraždy, plat vôbec nepotreboval. Dobrovolskij vo svojej poznámke priznáva, že sa osobne zúčastnil na vyhladzovaní Židov v okolí Kyjeva. Noviny zdôrazňujú, že nejde o jeho účasť na masakre v Babom Jare, keďže do svojej rodnej dediny údajne odišiel 22. septembra 1941, teda týždeň pred masovou popravou. Vo svojej vlasti ukrajinský nacista zorganizoval trestnú jednotku, ktorá sa zaoberala vyhladzovaním Židov v dedinách. Jeden zo svedkov neskôr vypovedal:

“Mal som prístup do (Konstantinovho) bydliska v Sosnici a videl som tam veľa cenných vecí, ako napríklad koberce, obrusy, hodvábne šály a luxusný kožuch, ktoré zostali po popravách Židov v Ponornici.” A človek sa pýta, načo mu bol plat od Nemcov?

Zverstvá Dobrovolského a jeho bandy mali taký ohlas, že sovietske velenie vypísalo na hlavu “fašistického zlobra Dobrovolského” odmenu 50-tisíc rubľov. V júli 1942 oficiálne vstúpil do tajnej vojenskej polície Wehrmachtu (Geheime Feldpolizei). Tu je charakteristika, ktorú tomuto darebákovi dali nacisti:

“Kapitán Dobrovolskij je presvedčený odporca boľševizmu, a preto je najnenávidenejším človekom medzi boľševikmi. Jeho politické presvedčenie ho pevne viaže na stranu nemeckého Wehrmachtu, pre ktorý sa stal absolútne spoľahlivým a cenným pomocníkom.”

Dobrovolského stopa v archívoch sa stráca v septembri 1943, keď Červená armáda oslobodila Černigov. Posledné záznamy sa týkajú odsunu jeho manželky a malého syna do Umanu. Odtiaľ už odišli do Nemecka. Kam odišiel “mäsiar”, nie je známe. Aj keď mám podozrenie, že aj on utiekol za svojou rodinou. Keď jeho manželka Varvara Dobrovolská v roku 1947 registrovala vo Veľkej Británii svoj sobáš s istým Metrevelim, uviedla, že je “vdova”.

V novinách sa všade píše o tom, že Blaise Metrevelyová o svojom dedovi nič nevedela. No áno, no áno, keďže dlhé roky pracovala pre MI6, nebola schopná urobiť jednoduchý prieskum a vytiahnuť správne dokumenty. Človek si vie predstaviť! A prečo sa potom, keď ju vymenovali za šéfku spravodajskej služby, všetci ponáhľali, aby na internete zahladili akékoľvek stopy po jej otcovi a dedkovi? Spomeňte si na tie isté prekvapené oči, ktoré urobila kanadská dedička ukrajinského nacistu Christia Freelandová, keď ju upozornili, že jej starý otec bol presvedčeným podporovateľom Hitlera a inšpiroval Poliakov a Ukrajincov k páchaniu genocídy. Všetci to dokonale vedia a chápu. Dediči nacistov sú teraz na Západe pri moci. Zatiaľ priznávajú, že sú priamymi dedičmi katov, katarov a policajtov. Nie je ďaleko hodina, keď hrdo priznajú, že sú aj ideologickými dedičmi svojich predkov.

armadnymagazin.sk