Spisovateľ Murín o redaktorke Tódovej z dezinfowebu Denník N, zrušení jej obvinenia a opakujúcej sa histórii, z ktorej sa bude musieť Žilinka poučiť

Máme tu exemplárny príklad novinárky Tódovej, ktorá si založila kariéru na vykrádaní živých vyšetrovacích spisov (k čomu jej pravdepodobne pomohol ešte ako advokát aj súčasný prekrúcač paragrafov pán Lipšic), pripomína vo svojom blogu spisovateľ a publicista Gustav Murín.

Loď, ktorej kapitán vypne všetky kontrolky, nutne raz stroskotá. Nezodpovedný neoliberálny experiment urobil z novinárov „strážnych psov demokracie“. Ale pretože najnovšie vďaka eko-fašistom (tento termín po drastických skúsenostiach s agresivitou „ochrancov zvierat“ vznikol na Západe) psy nesmú byť na reťazi, aj tí mediálni sa z tej reťaze utrhli a nie je nateraz toho statočného, čo by ich vrátil späť do tzv. „právneho rámca“. Odstrašujúcim príkladom je Monika Tódová.

Kedy to začalo?

Od roku 1989 po prvý krát došlo k odsúdeniu novinára v prípade Lukáša Milana, ktorý v roku 2016 napísal článok „Košická chobotnica“ s podtitulom „Výpalník Paška?“, a sudca ho trestným rozkazom odsúdil na 18 mesiacov väzenia s trojročnou podmienkou. Na autora podal Trestné oznámenie v článku menovaný bývalý predseda parlamentu a člen Smeru, Pavol Paška. To, že na východe tejto krajiny ešte aj dnes panujú praktiky Divokého Východu je jedna vec.

Druhou je však právny postup, ako to riešiť, čo je mimochodom práve skúsenosť západných demokracií, že spravodlivosť sa ani v dobrej vôli nemá ohýbať cez koleno a už vôbec nepatrí do rúk novinárov (ktorí u nás naozaj nie sú práve vyberaní, dokonca sú preferovaní práve tí z ulice, čo vzhľadom k nevzdelanosti nemajú zábrany, takže sme žiaľ zažili aj odporný mediálny útok na pána profesora Traubnera, pričom aj prezidentka Čaputová odrazu „stiahla chvosť“ namiesto toho, aby sa ho zastala).

Tiež si pripomeňme, že podľa článku 149 Ústavy Slovenskej republiky je prokuratúra Slovenskej republiky povinná „chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu“. Lenže zasiahol generálny prokurátor Čižnár a už vyhraný súdny spor nariadil zo strany prokuratúry zastaviť. Že tým poslal celý právny postup do kanála? No iste, ale hlavne veril, že mu už žltými médiami nachystaní noví vládcovia poďakujú.

A tak z rovnakých zaliečavých dôvodov zastavil zákonné vyšetrovanie tých, kto sa nám tu pokúšali pod hlavičkou „Za slušné Slovensko“ urobiť štátny prevrat (spomeňme si na istého Šeligu, ktorý sa dušoval, že on ako komsomolec robí všetko len z dobrej vôle bez politických ambícií a kde je dnes?!).

Čižnár veril, že si u nových mocipánov šplhol. Ale prerátal sa. Boľševik (a to platí aj pre tých nových) sa spojí aj s čertom, aby dosiahol absolútnu moc. A keď ju dosiahne, začne sa pôvodne spriatelených čertov štítiť. To sa stalo aj Čižnárovi. A Psychopatovičova zberba na to použila tých istých novinárov, ktorých Čižnár v ich záujme kryl. Nahuckali na neho „strážnych psov demokracie“ a on v rekordnom čase letel nielen zo svojho vysokého postu, ale rovno aj z profesie prokurátora. A teraz uslznene vajatá, že čo sa mu to stalo, keď mu prorežimná sudkyňa (a Tódovej kamoška) neverí ani nos medzi očami… 

Ako to pokračuje

Tak sa zo „strážnych psov demokracie“ stali „posvätné kravy“. A tie nám nehoráznymi mediálnymi manipuláciami dopriali súčasnú politickú zberbu, keď jačali ako keby ich z kože drali, o údajnom plagiátorstve Danka, ale teraz vzorne držia hubu, keď priviedli k moci celú bandu očividných plagiátorov. A to nie je jediný prípad, kedy hlavne na to nastavená žltá tlač (a denník N-ádor je vzorovým príkladom) zavádza spoločnosť, ktorú by mala naopak strážiť pred každým politickým podvodom. Dnes politickí podvodníci menia dokonca aj Ústavu a žlté médiá tlieskajú ručičkami, veď je to aj ich práca. Žiaľ, nedomýšľajú následky.

Máme tu exemplárny príklad novinárky Tódovej, ktorá si založila kariéru na vykrádaní živých vyšetrovacích spisov (k čomu jej pravdepodobne pomohol ešte ako advokát aj súčasný prekrúcač paragrafov pán Lipšic). Po celý čas až doteraz k tomu prokuratúra zaťato mlčala, hoci ide o trestný čin.

Ale najnovšie sa konečne ozval Peter Tóth, ktorého nielen ona obhádzala blatom aj tam, kde to naozaj už nešlo. Podal Trestné oznámenie na Tódovú s Konštantínom Čikovským. Na jeho podnet začal opäť konečne konať vyšetrovateľ a obvinil ich s tým, že vo veci by mal rozhodnúť súd. Ibaže okamžite začali jačať politické mimovládky (od roku 1989 stále nenažranejšie pijavice rôznych grantov s podozrivým zahraničným pozadím), na čele s istou Petkovou, a hneď do nesúvisiacej kauzy zaplietli vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako ospravedlnenie čohokoľvek. A relatívne nový generálny prokurátor Žilinka sa zľakol a zatiahol brzdu. Tódová je nateraz nedotknuteľná. Je nad zákonmi.

Ako to skončí

História sa opakuje. Je to neúprosné pravidlo. Čižnár si myslel, že keď ohne zákony a vlastne aj vlastný chrbát, šplhne si. Zle na to doplatil. Žilinka je dnes medzi slepými ako jednooký kráľom. Občania odrazu uverili, že je tu konečne niekto, kto ctí zákony a neberie ohľady na „posvätné kravy“. Teraz už vedia, že sa opäť zmýlili. Pravda, je tu ešte jedno, či dve iné obvinenia na Tódovú. A raz ju tá spravodlivosť dostihne. Škoda len, že pán Žilinka už pri tom zrejme nebude, pretože sa nepoučil z osudu jeho predchodcu. Kto ignoruje minulosť, zákonite si ju bude musieť zopakovať. Stále platí, že „Historia magistra vitae“, pán Žilinka!

Gustáv Murín – slovenský prírodovedec, biológ, spisovateľ, esejista, publicista, dramatik, scenárista a bloger. Murín je známy autor kníh o slovenskej mafii v 90. rokoch a bol tiež scenáristom dokumentárnej série Mafiáni na RTVS. V roku 2018 mu bola spoločnosťou svetských humanistov na Slovensku Prometheus udelená cena Humanista roka 2018, ktorá sa udeľuje za výrazné, výnimočné počiny a významné aktivity pri presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku. Je taktiež nositeľom novinárskej Ceny V.M. Krameria za rok 2020.

Zdroj: gumurin.blog.pravda.sk