Sme závislí od európskych prebytkov

Keby nám pred rokom niekto povedal, že maslo bude stáť 3 eurá, olej do štyroch eur a u chleba hrozí cena až okolo 7 eur, neuveríme tomu. Dnes je to realita a odborníci tvrdia, že to vôbec nie je koniec rastu cien. Ministerstvo pôdohospodárstva chce od januára realizovať zdravšie a trvale udržateľné pôdohospodárstvo.

Nová výzva

„Musíme sa zaoberať potravinovou bezpečnosťou celej EÚ,“ upozornil v Pezinku slovenský minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan na stretnutí ministrov poľnohospodárstva V4. K tým sa pridali kolegovia z Chorvátska, zo Slovinska, z Rumunska a Bulharska.

Sme závislí od európskych prebytkov

Hoci sme s potravinovým zázemím EÚ prepojení, od nás do Európy prúdi len málo našich produktov. Vyvážame obilie, repku, kukuricu, slad vyrobený z polovice vlastného jačmeňa. V tomto roku sme prišli o sebestačnosť vo výrobe cukru. Kedysi sme si dochovali zemiaky, hydinu či bravčové mäso, ovocie a zeleninu, dnes aj tie vo veľkej miere dovážame. Denník Pravda upozorňuje, že obchodná bilancia Slovenska sa tohto roku očakáva mínus dve miliardy eur, deficit opäť narástol a krajina pokračuje v línii potravinovej závislosti od prebytkových štátov Európskej únie.

Agrosektor potrebuje akútnu podporu

Bez nej totiž nedokáže existovať. Toto konštatovanie odznelo na stretnutí ministrov od európskeho komisára pre poľnohospodárstvo a rybolov Janusza Wojciechowského. 

„Máme do činenia so situáciou, ktorá sa nedala celkom predpokladať. Chceli by sme, aby sa vojna skončila čo najrýchlejšie víťazstvom Ukrajiny,“ odpovedal Wojciechowski na otázku, či môžeme s príchodom roka 2023 očakávať ďalšie, aj 50-percentné zvyšovanie cien. 

Chýbajú hnojivá

Navyše sú veľmi drahé. Wojciechowski upozornil, že dusikaté hnojivá zdraželi medziročne takmer o 150 percent. Ich dostatok je základným prvkom potravinovej bezpečnosti a Bruselu ide o to, ako ich zlacniť a sprístupniť. 

Slovenskí pôdohospodári už teraz hovoria o tom, že budú nútení menej hnojiť. Niektoré dusikaté hnojivá totiž zdraželi aj o 200 či 300 percent. Na jednej strane tak máme „zelenú politiku“ a potrebu zníženia priemyselných hnojív, na druhej strane to však bez nich kvôli dosiahnutiu úrody, garantujúcej potravinovú bezpečnosť, nepôjde.

hlavnydennik.sk