Sme vlastne díleri, hovorili si o návykovosti Instagramu zamestnanci siete

Interné dokumenty Facebooku, Instagramu aj TikToku naznačujú, že firmy vedeli o návykovosti svojich produktov.
V Spojených štátoch práve prebieha prelomový súdny spor. Mladá žena, známa iba ako KGM, žaluje štyri veľké sociálne siete. Obviňuje Instagram, YouTube, TikTok a Snapchat z toho, že jej viac-menej zničili detstvo. Používala ich totiž približne od desiatich rokov a hovorí, že sa od nich stala závislou, spôsobili jej depresie a priviedli ju k samovražedným myšlienkam.

Súdny spor KGM verzus siete je pritom iba jedným z mnohých takzvaných sporov o závislosti od sociálnych médií, v rámci ktorých občania USA žalujú technologické giganty ako Meta (Instagram, Facebook), Google (YouTube), TikTok alebo Snap (Snapchat).

Keďže však ide o prvý prípad, v rámci ktorého vypovedal aj šéf jedného z technologických gigantov Adam Mosseri, pozrime sa naňho bližšie. Obžaloba sa snaží dokázať, že kompetentní vedeli o tom, že vyvíjajú služby, ktoré sú návykové a inak škodlivé pre detskú psychiku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Experti sa však zhodujú, že podobnú tézu sa pred súdom pravdepodobne nepodarí preukázať. Neexistuje totiž ani zhoda na tom, že závislosť od sociálnych sietí je skutočná psychiatrická diagnóza.

Je zároveň ťažké dokázať, že psychické ťažkosti dieťaťu spôsobili práve sociálne siete.

Podobnú neistotu využili aj právnici obžalovanej firmy Meta pred súdom v Los Angeles. Argumentovali, že psychické problémy KGM mohli mať iné dôvody než používanie Instagramu. Faktom totiž je aj to, že výskumníkom sa doteraz nepodaril preukázať jednoznačný negatívny vplyv sociálnych sietí na detskú psychiku.

Korelácia nie je kauzalita a kto dokáže, či vo výchove pochybili rodičia, školy alebo technologické spoločnosti? V súvislosti s nadužívaním sociálnych sietí, smartfónov či videohier sa môžeme pýtať nielen, či technologické firmy náročky vyvíjali závislosť. Otázka môže znieť aj kde boli rodičia, keď ich deti trávili za obrazovkami hodiny denne. A čo pre tieto deti spravili školy či experti na duševné zdravie?

Hoci je málo pravdepodobné, že by obžaloba na súde uspela, podobné súdne spory majú hodnotu z iného dôvodu. Okrem toho, že podnecujú diskusiu o vplyve sociálnych sietí (nielen) na deti, tak technologické giganty, ktoré sú známe svojou netransparentnosťou, nútia odkrývať karty.

Obžaloba mala vďaka súdnemu sporu právo vyžiadať si od technologických spoločností internú komunikáciu a prieskumy, ktoré sa týkali dizajnu aplikácií a najmä ich schopnosti vyvolať závislosť alebo spôsobiť depresie či iné duševné ťažkosti.

Viac ako dvestostranové právne podanie, kde je popísaný obsah práve týchto interných dokumentov, by stačilo aj na knihu poskytujúcu náhľad do zákulisia sociálnych sietí. A tak sa na niektoré z nich pozrime.

„Ty kks, IG je droga“

„Čo Meta vedela – a čo neodhalila – by malo šokovať ľudské svedomie,“ dramaticky sa začína časť právneho podania, ktorá sa týka návykovosti Instagramu a Facebooku a ich vplyvu na duševné zdravie.

Právnici na podporu svojho argumentu citujú z internej konverzácie UX (User Experience – používateľský zážitok) výskumníkov v spoločnosti Instagram:

„No ty kks ľudia, IG (Instagram) je droga… My sme vlastne díleri… Spôsobujeme ľuďom Reward Deficit Disorder (RDD, Syndróm nedostatočnej odozvy systému odmeny), pretože ľudia trávia toľko času na IG, že už nevnímajú odmenu.. ich tolerancia pre odmeňovanie je taká vysoká…“ napísal jeden UX výskumník.

RDD je koncept z neurovedy a psychiatrie, ktorý opisuje zníženú citlivosť dopamínového systému. To môže viesť k potrebe silnejších stimulov pre pocit uspokojenia, zvýšenej náchylnosti k závislostiam a k impulzívnemu správaniu.

Nešlo však iba o ponosovanie sa medzi kolegami. Ďalšia časť konverzácie naznačuje, že vedenie Instagramu o návykovosti produktu veľmi dobre vedelo.

„Viem, že Adam (Mosseri) o tom nechce počuť – vybuchol, keď som o dopamíne hovoril vo svojich výsledkoch prieskumu tínedžerských používateľov, ale je to nepopierateľné! Je to biologické a psychologické… príkazy zhora nás povzbudzujú robiť všetko pre to, aby si k nám ľudia prichádzali pre viac. A to by bolo v pohode, pokiaľ by išlo o produktívne strávený čas. Lenže väčšinou ide o bezmyšlienkovité scrollovanie a pozeranie sa na reklamy,“ doplnil výskumník.

Z interných dokumentov tiež vyplýva, že Meta o návykovosti svojich produktov vedela minimálne od roku 2017. Stážista vo Facebooku vtedy interne uverejnil výsledky prieskumu, ktorý si medzi užívateľmi robila sama spoločnosť. Svoju prácu nazval „Spôsobili sme používateľom Facebooku závislosť?“.

„Na Facebooku nie som, len keď sa sprchujem“

Hoci pred súdom sa Mosseri hájil najmä tým, že závislosť od sociálnych sietí nie je zavedený pojem, slovo „závislosť“ sa v interných dokumentoch Instagramu vo veľkom skloňovalo. A to aj preto, že keď sa spoločnosť pýtala tínedžerov na ich používanie Instagramu, práve na závislosť sa sťažovali mnohí z nich.

„Tínedžeri hovoria o Instagrame s použitím ‘naratívu o závislých’, ktorí trávia priveľa času oddávaním sa kompulzívnemu správaniu, o ktorom vedia, že je negatívne, ale cítia sa bezmocní mu odolať,“ stojí v jednom z týchto výsledkov prieskumu.

V roku 2019 si potom Facebook robil kvalitatívny prieskum „problematických“ (iným slovom závislých) používateľov Facebooku. Tu si vypočuli svedectvá ako: „Trávim tu nezdravé množstvo času, je to ako závislosť. Každú polhodinu si otváram Facebook, je to nezdravé.“ Alebo: „Trávim množstvo času pozeraním videí, pretože sa prehrávajú automaticky“ alebo „Lajky môžu spôsobovať závislosť. Cítim potrebu zisťovať, kto mi dal lajk. Je to zlý zvyk, lebo potom neustále kontrolujem Facebook.“

Hrôzostrašne znie ďalšie svedectvo z tohto prieskumu: „Som na Facebooku každý deň a neustále. Doslova neustále; nie som tam, len keď sa sprchujem. Je to návyk.. strácam pojem o čase,“ povedal neznámy používateľ. Výskumníci tiež zistili, že hoci sa užívatelia snažili svoje zlé návyky obmedziť, väčšine sa to nepodarilo a pokiaľ sa chceli návyku zbaviť, nakoniec sa rozhodli s Facebookom úplne prestať.

Fascinujúce je, že spoločnosť Meta vedela dokonca aj o tom, že ľudia sú bez jej produktov omnoho šťastnejší. Uskutočnila totiž interný experiment, pričom sa chválila, že jej dáta a výskumná metóda sú kvalitnejšie než v externých podmienkach.

Projekt Merkúr

V rámci tohto experimentu s kódovým menom Projekt Merkúr požiadali výskumníci časť používateľov, aby si dali od Instagramu a Facebooku na mesiac pauzu. Dáta o ich kvalite života potom porovnali s kontrolnou skupinou, ktorá naďalej používala tieto sociálne siete.

Čo im však z prieskumu vyšlo, firmu Meta natoľko sklamalo, že experiment zastavili. „[Ľudia, ktorí] prestali používať Facebook na týždeň, hlásili menej intenzívne pocity depresie, úzkosti, osamelosti a sociálneho porovnávania,“ stálo v zhrnutí výsledkov.

Okrem toho spoločnosť dbala na to, aby sa výsledky Projektu Merkúr nedostali na verejnosť. Jeden zamestnanec firmy Meta sa sebakriticky dopytoval: „Ak budú výsledky (prieskumu) zlé, nezverejníme ich a ony uniknú, bude to vyzerať ako keď si tabakové spoločnosti robili výskum a vedeli, že cigarety sú zlé, a potom si tieto informácie nechali pre seba?“

Projekt Merkúr však nebol jediný podobný prieskum, ktorý si Meta nechala pre seba. Ako sa píše v právnom podaní, uskutočnili ich viacero. Niektoré napríklad merali (ne)schopnosť tínedžerských používateľov sústrediť sa, iné zistili negatívny vplyv ich aplikácií na spánok, ďalšie na vznik depresie alebo úzkosti. Meta dokonca vedela aj o tom, že používanie jej produktov môže viesť až k sebapoškodzovaniu alebo myšlienkam na samovraždu.

A hoci to z interných dokumentov firmy Meta vyzerá, že vedenie spoločnosti bolo na tvrdenia o škodlivosti ich produktu alergické, podľa právneho podania tu prebehol aj jeden pokus o nápravu.

Sedmokráska zvädla

V reakcii na spomínané zistenia CEO Adam Mosseri v roku 2019 oznámil, že Meta spustí funkciu, ktorá „skryje“ počet lajkov na príspevkoch používateľov, aby sa na Instagrame pomohlo obmedziť porovnávanie. Projekt Sedmokráska, ako túto iniciatívu nazvali, mal dosiahnuť, že sa používatelia budú cítiť lepšie.

V roku 2020 však po sérii testov Sedmokrásku zastavili. Ukázalo sa totiž, že pokus síce priniesol zlepšené duševné zdravie, no zároveň klesol čas, ktorý na Instagrame užívatelia strávili.

Čím viac času na platforme človek „zabije“, tým viac sociálne siete zarábajú na inzercii. Okrem toho, že sociálne siete nemali motiváciu prichádzať o peniaze, stresoval ich aj nárast konkurencie. Jeden konkrétny spoločnosti Meta vo veľkom „preberal“ tínedžerských užívateľov – TikTok.

TikTok, zároveň so Snapchatom a YouTubom, so žalujúcou stranou dosiahol mimosúdnu dohodu. Pravdepodobne sa teda so ženou menom KGM dohodli na finančnom odškodnení; no právne podanie, ktoré sa týka týchto sietí, je aj tak podnetným čítaním.

Interné dokumenty napríklad naznačujú, že TikToku sa s jeho konceptom krátkych videí podarilo vytvoriť extrémne neodolateľný produkt. Dokazuje to aj skutočnosť, že sami jeho tvorcovia vrátane vysokých manažérov a developerov aplikácie si na TikToku vyvinuli závislosť.

Jeden z vysokých manažérov, zodpovedný za bezpečnosť produktu, pod prísahou vypovedal, že si musel nainštalovať softvér na blokovanie TikToku, aby si poradil so závislosťou od vlastného výtvoru. Ako dodávajú právnici, on pritom nebol tínedžerom.

Samozrejme, v spomínanom právnom podaní nájdeme podobné príklady, kedy pracovníci sociálnych sietí dobre vedeli, čo sa im podarilo vytvoriť, omnoho viac. Na druhej strane, popri obavách tu zaznieva aj iný tón – hrdosť na svoj výtvor, ktorý je taký zábavný, že ho ľudia jednoducho nedokážu odložiť.

Pozitívne však je, že aj tento súdny spor má potenciál byť jedným z mnohých stupienkov k poznaniu, že sa neoplatí prezabávať sa k smrti.

marker.sk