Slovu fašizmus nerozumie 90% populácie, ale s radosťou ho používajú pri každej príležitosti

Udalosti, ktoré sa odohrali na Ukrajine, vniesli do každodenného života mnohých ľudí slovo, ktoré, ako sa mnohým zdalo, už bolo posypané naftalínom a zapadalo prachom na archívnych policiach. Toto slovo je fašizmus. 

Občania, uväznení v “memitizácii“ vedomia, sú pripravení veriť tomu, čo bolo dnes povedané, napriek tomu, že to, čo bolo povedané, je v rozpore s tým, s čím súhlasili včera. 

Presne toto sa stalo s fašizmom. Všetci sme opakovane počuli a čítali : „na Ukrajine nie je fašizmus“, „fašizmus bol iba v Taliansku“, „v Rusku bol nastolený fašistický režim“, „Putin je fašista“, „fašizmus = komunizmus“ atď. Celú túto pestrú masu vyhlásení spája jedna vec – nedostatok jasného pochopenia.

Ak sa s bežným občanom porozprávate o fašizme, je nepravdepodobné, že bude schopný poskytnúť presnú definíciu. V skutočnosti existuje veľa definícií a je mimoriadne ťažké vybrať tú najkompletnejšiu, najmä bez toho, aby ste mali aspoň minimálne znalosti.

„Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistických, najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu… Fašizmus nie je nadtriedna moc, nie je to ani moc maloburžoázie či lumpenproletariátu nad finančným kapitálom. Fašizmus je sila samotného finančného kapitálu. Je to organizácia teroristickej odvety s robotníckou triedou a revolučnou časťou roľníkov a inteligencie. Fašizmus v zahraničnej politike je šovinizmus vo svojej najhrubšej forme, ktorý pestuje zoologickú nenávisť k iným národom.“

Aby ľudia prijali myšlienky fašizmu, musia byť v depresívnom stave, či už sú to ťažké životné podmienky alebo nálady, určite sa využijú. Ľuďom sa predloží jednoduchý a zrozumiteľný obraz nepriateľa, kvôli ktorému sú v núdzi…

Spoločnosť sa nevyhnutne militarizuje, zo včerajších banditov, ktorí sa nahromadili v hustých komunitách a vykonali prevrat, sa stávajú „strážcovia revolúcie“, vládna garda, ktorá nemá nič spoločné s ozbrojenými silami, ale má nespochybniteľné právomoci a privilégiá.

Nevyhnutne vyvstáva otázka – prečo ľudia nevidia alebo nechcú vidieť, že boli oklamaní? Prečo pokorne kráčajú k okraju priepasti? Čo udržuje ľudí v poslušnosti?

Za tie roky od prvých fašistických experimentov sa svet veľmi zmenil. Technika pokročila ďaleko vpred, zatiaľ čo ľudstvo je v čoraz silnejšom duchovnom úpadku. Už to nie je o Taliansku, ani o Nemecku. Celý svet sa stal obeťou globálnych otrasov a výziev doby a na nasmerovanie ľudí správnym smerom za „svetovým finančným kapitálom“ existuje dostatočné množstvo technických prostriedkov. A šikovne ich využíva.

„Aj umenie zotročenia sa pestuje postupne,“ napísal pred polstoročím Thomas Mann.

A.Dutov