Slovensko vyrába nadbytok elektriny, ale aj tak ju na trhu kupujeme draho. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tento stav ruinuje náš priemysel aj domácnosti

„Slovensko, napriek prebytku vlastnej a navyše ‚zelenej‘ jadrovej výroby, ktorá nás radí na popredné miesto na svete, musí na spoločnom trhu EÚ platiť za elektrinu neprimerane vysoké ceny, oveľa viac ako napríklad Nemecko, ktoré samo elektrinu vyrába aj z ‚nečistých‘ fosílnych palív,“ píše regulátor, ktorý zároveň hovorí o „nefunkčnom spoločnom trhu EÚ“.

Slovensko počas posledných rokov vyrába nadbytok elektriny, no aj tak ju na trhu kupujeme draho. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý u nás dohliada na ceny energií, navyše upozorňuje, že hoci produkujeme čistú elektrickú energiu, platíme za ňu viac ako niektoré západné krajiny. Regulátor hovorí, že tento stav „ruinuje náš priemysel aj domácnosti“. Odborníci upozorňujú, že ani prebytok elektriny nestačí na to, aby sme za komoditu platili menej peňazí. Stále sú však v hre možnosti, ako platiť menej.

Problémom je, že pre žiadnu členskú krajinu Európskej únie (EÚ) neplatí jednoduchá rovnica – viac vyrobenej elektriny, nižšie ceny. Únia má totiž jednotnú politiku, ktorou sa musia riadiť všetky členské krajiny. Tá určuje, že bez ohľadu na to, v ktorom štáte sa komodita vyrobí, musí putovať na európsku burzu. Na tej sa potom všetka elektrina obchoduje, a to bez ohľadu na to, že konkrétny štát napríklad investuje miliardy eur do výstavby atómových elektrární, veterných parkov, solárnych panelov či vodných elektrární, ktorých produkcia je čistejšia.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

To sa týka aj Slovenska, ktoré je už od roku 2023 čistým vývozcom elektriny, pričom ju vyrába najmä zo zelených zdrojov. Len za prvých 11 mesiacov minulého roka sme podľa údajov Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) vyrobili takmer 27 terawatthodín (TWh) a spotrebovali menej ako 25 TWh elektriny. Viac ako 60 percent komodity pritom vyrobili jadrové elektrárne a ďalších vyše 20 percent rovnako pochádza z takzvaných zelených zdrojov. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) dokonca hovorí, že dokopy približne 87 percent našej elektrickej energie pochádza z jadra a z obnoviteľných zdrojov.

Ani tieto čísla však nestačia na to, aby sme v tejto oblasti mali výraznejšie výhody. „Slovensko z jednotného trhu vo všeobecnosti hospodársky ohromne ťaží, ale je faktom, že v prípade elektriny sú ceny na Slovensku ťahané nahor Nemeckom, ako aj energeticky deficitným Maďarskom a Balkánom,“ priblížil pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z webu Energie-portal.sk.

ÚRSO tiež upozorňuje na to, že aj napriek podpore výroby čistej energie nám Brusel v tomto smere neposkytuje žiadne výhody. „Slovensko, napriek prebytku vlastnej a navyše ‚zelenej‘ jadrovej výroby, ktorá nás radí na popredné miesto na svete, musí na spoločnom trhu EÚ platiť za elektrinu neprimerane vysoké ceny, oveľa viac ako napríklad Nemecko, ktoré samo elektrinu vyrába aj z ‚nečistých‘ fosílnych palív,“ píše regulátor, ktorý zároveň hovorí o „nefunkčnom spoločnom trhu EÚ“.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) však tvrdenia regulátora odmieta. Ceny energií na Slovensku totiž závisia najmä od toho, čo sa deje na zahraničných trhoch, keďže sme s nimi silno prepojení. Výslednú cenu určuje aj spôsob, akým sa na trhu stanovuje cena elektriny. V snahe o lacnejšiu elektrinu zohrávajú podľa asociácie kľúčovú úlohu obnoviteľné zdroje a nastavenie sieťových poplatkov.

Šéfka rezortu hospodárstva Saková na nedávnej konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory povedala, že prioritnou témou pre náš priemysel budú v roku 2026 ceny energií. Ide zároveň o jeden z najvýraznejších problémov, na ktorý slovenské firmy upozorňujú. Platí totiž, že platíme jedny z najvyšších cien za elektrinu v EÚ.

Na porovnanie, kým v prvej polovici roka 2025 platili Slováci na trhu vrátane daní a poplatkov viac ako 204 eur za megawatthodinu (MWh) elektriny, pri Nemecku bola cena približne 200 eur. Rakúšanov stála v spomínanom období komodita ešte o 10 eur menej ako Nemcov.

Ako upozorňuje Potočár, v tomto smere je podstatný regionálny kontext, v rámci ktorého je Slovensko súčasťou oblasti trhu, kde najvýraznejší dopyt vytvára práve spomínané Nemecko. Keďže ide o „najsilnejšieho hráča“ v regióne, jeho vysoká spotreba a ceny sa premietajú aj do cien v okolitých krajinách – aj keď samotné Slovensko nemá taký veľký dopyt. Aktuálne tak platíme cenu, ktorú tlačí nahor najmä silný dopyt vo veľkých ekonomikách.

Okrem toho sme výrazne prepojení s elektrickými sieťami okolitých krajín. Viac ako polovica našej prenosovej kapacity smeruje za hranice. Elektrina od nás smeruje napríklad aj na Balkán, kde sú ceny vyššie, čo znamená, že tento dopyt zo zahraničia tlačí ceny smerom nahor.

SAPI navyše pripomína, že cena elektriny v Európe je určovaná podľa najdrahšieho zdroja – často ide o plynové či uhoľné elektrárne. Ich vysoké náklady vrátane cien emisných povoleniek sa potom premietajú do ceny elektriny pre celý prepojený región, teda aj pre Slovensko.

Asociácia udržateľnej energetiky upozorňuje aj na ďalší podstatný faktor. „Slovensko nemá ani najdrahšiu a ani najlacnejšiu cenu komodity. To sa však nedá povedať o sieťových poplatkoch, ktoré jediné môže ovplyvňovať ÚRSO,“ hovorí riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Odborníci vidia v tejto súvislosti priestor v úpravách legislatívy, regulačných pravidiel či cenovej regulácie. ÚRSO od začiatku tohto roka zvolil opačný prístup – podnikateľom zvýšil distribučné poplatky aj ďalšie regulované položky, aby tým vyrovnal súčasné zníženie taríf pre domácnosti. „Ceny elektriny pre slovenské domácnosti však patria k najnižším v EÚ a nedáva zmysel, aby regulátor prenášal väčšiu váhu v regulovaných poplatkoch na firmy,“ hovorí Potočár.

Najlacnejšia elektrina býva typicky na severe Európy, napríklad v Nórsku a vo Švédsku či Fínsku, kde jej veľa vyrábajú z vody a vetra. Pre lepšiu predstavu, v prvej polovici minulého roka platili priemerne napríklad nórske firmy približne 80 eur za MWh elektriny a švédske okolo 83 eur za MWh. Porovnanie so slovenskou realitou teda ukazuje na výrazné rozdiely.

Platí to aj napriek tomu, že naša elektroenergetika patrí k najčistejším v EÚ. „Vo väčšine krajín EÚ pripadá na jednu kilowatthodinu vyrobenej elektriny omnoho viac gramov CO2. Na Slovensku sa takmer všetka elektrina vyrába bez emisií v jadrových a vo vodných elektrárňach,“ vysvetľuje Potočár.

Navyše, v polovici tohto roka má byť spustený štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Štát okrem toho v najbližšom desaťročí plánuje výstavbu novej atómky v Jaslovských Bohuniciach. Na konci dňa tak ešte viac posilníme svoju „jadrovú základňu“ a staneme sa ešte výraznejším exportérom elektriny ako dosiaľ.

Ministerka Saková v tejto súvislosti hovorí, že Slovensko už vznieslo na pôde Európskej komisie (EK) otázku, prečo krajiny, ktoré investujú miliardy eur do jadrových zdrojov platia za elektrinu rovnaké ceny ako tie, ktoré nedokážu vyrábať dostatok tejto komodity. Tento problém je tak na stole a „loptička“ je teraz na strane EK.

Saková tiež prezradila, že je v príprave schéma štátnej pomoci, o ktorej sa aktuálne rokuje s EK, ktorá má pomôcť nášmu priemyslu. „Budeme vedieť pri 50 percentách spotreby energeticky náročného priemyslu polovicu jeho cien elektrickej energie refinancovať. Podniky však musia polovicu z toho investovať naspäť do svojej výroby, do dekarbonizačných projektov,“ priblížila ministerka.

Existujú aj iné cesty k lacnejšej elektrine. Potočár hovorí napríklad o francúzskom modeli, v rámci ktorého získali tamojšie firmy prístup k lacnejšej elektrine z jadrových elektrární (krajina totiž vyrába viac ako 70 percent komodity práve z jadra). „Energeticky náročné podniky vo Francúzsku dostali komoditu za nižšie ako trhové ceny. V pozmenenom formáte a s vyššou cenou elektriny program pokračuje pod novým názvom aj v roku 2026 a fabriky vďaka nemu majú komoditu zhruba za 70 eur za MWh,“ priblížil odborník.

Energetický analytik upozorňuje, že na Slovensku nemá štát jadrové elektrárne pod plnou kontrolou, no vlastní napríklad Gabčíkovo a iné vodné elektrárne. Každý rok tak vzniká balík presahujúci dve TWh elektriny, s ktorým štát v súčasnosti obchoduje na trhu.

V prípade politického rozhodnutia by sa však mohol vzdať časti týchto príjmov a namiesto toho využiť lacnejšie dodávky ako nástroj podpory priemyslu. „Zadarmo to, samozrejme, nebude, Vodohospodárska výstavba odvedie do štátneho rozpočtu menej, ale mal by to byť reálne využiteľný nástroj, keďže precedens existuje a cez EK a pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci to Francúzom prešlo,“ uzatvoril expert.

Zdroj: ekonomika.pravda.sk