Slovensko nijako nepomohla firmám ani domácnostiam v kríze. Ako jediné krajín z V4

Poľsko tento týždeň predstavilo už druhú vlnu opatrení na pomoc domácnostiam a firmám v energetickej kríze.

Česko prišlo tiež s modelom pomoci a Maďarsko pomáha svojím podnikom a domácnostiam priebežne. Slovensko sa v rozhodujúcom momente zmieta v osobnom konflikte jednotlivých politikov a je tak jedinou krajinou V4, ktorá zatiaľ nepredstavila nijaké opatrenia na zmiernenie katastrofickej ekonomickej krízy.

Keďže sa na otvorenie parlamentnej schôdze nenašlo potrebné kvórum, tak sa o opatreniach proti rekordnému rastu cien tento týždeň opäť nerokovalo. Slovensko tak ďalej letí voľným pádom bez akejkoľvek pomoci pri 14-percentnej inflácii, medziročnom 21,6-percentnom zdražení potravín a 28,5-percentným nárastom cien energií.

Riešenie krízy na druhej koľaji

Ceny energií drancujú zatiaľ primárne náš priemysel. Nie je týždeň, kedy by sa v médiách neobjavila informácia o novom podniku v problémoch. Napríklad, tento týždeň oznámil ďalší slovenský výrobca nápojov, že jeho účet za energie medziročne vzrástol z 38-tisíc eur na viac ako 180-tisíc eur.

Aj napriek týmto informáciám, je zdá sa, riešenie súčasnej krízy na druhej koľaji za politickým sporom medzi bývalými koaličnými stranami. Aj napriek bodke za pôsobením bývalého ministra hospodárstva Richarda Silíka v podobe spustenia tretieho bloku Mochoviec,

Slovensko nemá krátkodobý a nie to ešte stredno, či dlhodobý plán na riešenie energetickej krízy.

Nezávislosť od energií z Ruska

Ak sa pozrieme do zahraničia, tak Maďari si síce politicky nie príliš šťastne poistili dlhodobé dodávky plynu a ropy z Ruska, no napríklad takí Poliaci získali ponuky na dodávku šiestich kompaktných modulárnych jadrových reaktorov zo Spojených štátov.

Popri výstavbe veľkého reaktora sa tak Poľsko pozerá na nezávislosť od energií z Ruska do roku 2026 a úplné odpojenie od uhlia do roku 2040.

Nie je týždeň, kedy by sa v médiách neobjavila informácia o novom podniku v problémoch.

Netreba zabudnúť, že Poliaci, Slovinci, či Chorváti majú možnosť dovážať LNG po mori. Takúto možnosť Slovensko nemá a ani by sa na tento smer nemalo zameriavať, nakoľko je tento trend dlhodobo nerentabilný. To samozrejme neplatí pre priemysel, ktorý je životne závislý na dodávkach plynu.

Preto by krátkodobá stratégia mala rátať so zmiernením dopadov krízy a vytýčením kritických odvetví priemyslu. Bez položenia základov budúcej štruktúry distribúcie energií, ako i strategických surovín sa nedostaneme k strednodobému horizontu.

Udomácnil sa u nás zlozvyk

Preto ešte najbližšom období musíme rozpracovať projekty ako diverzifikácia zdrojov energie, zabezpečenie dodávateľských reťazcov a v neposlednom rade noví obchodní partneri pri dovoze kľúčových komodít pre náš priemysel.

Žiadna stratégia sa však nezaobíde bez diskusie za účasti relevantných priemyselných odvetví, odborových organizácií, firiem, úradníkov a politikov.

Tento bod sa javí ako najproblematickejší vzhľadom na problémy v komunikácii medzi biznisom a exekutívnou mocou.

Problémom je, že sa u nás udomácnil zlozvyk, kedy politici začnú konať, až keď problémy vyženú nespokojných občanov do ulíc.

V tomto prípade to však nebudú len nespokojní občania, ale najmä nezamestnaní a nespokojní občania. A to že budú nezamestnaní znamená, že bude pre našu ekonomiku neskoro.

Jozef Hrabina

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.

Komentár vyšiel pôvodne na postály webnoviny.sk – TU, ktorý prevádzkuje spoločnosť SITA