Skôr ako nevraživosť potrebujeme z politiky vypudiť ideológiu. Politická kultúra príde sama

Po atentáte na premiéra z tých istých nôr, odkiaľ sa šíril smrad nenávisti k názorovým oponentom, začali prichádzať výzvy na politickú kultúru.

V realite tridsaťročnej politickej a mediálnej dusivej atmosféry je to ako zametať špinu narýchlo pod koberec. S rovnakou podstatou – špina ostane, dojme upratania vyprchá pri prvom zakopnutí o „koberec“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Povrchné a rýchle „riešenie“ pripomína neznesiteľnú bolesť zuba, ktorej by sme sa chceli zbaviť len tabletkami na jej utíšenie, hoci zub už treba vytrhnúť… Je tiež zrejmé, že odďaľovaním resekcie si zhoršujeme stav celého chrupu…

Špinu treba povysávať, nie hodiť pod konerec

Takže takto. Do politiky netreba vniesť nasilu či pózou kultúru, tá príde sama. Sačí z nej najskôr vypudiť ideologickú posadnutosť, napríklad liberalizmom, progresivizmom, gender agendou, klimatickým alarmizmom, multikulturalizmom či globalizmom…

Zmenu nepochybne treba, ale nie potemkinovské zdanie. Politickú kultúru určite potrebujeme, ale tú „špinu“ potrebujeme najskôr z parlamentného aj mediálneho koberca dôkladne povysávať a chorý zub odstrániť.

Tá špina, ktorá robí bordel v debatách, diskusiách a mediálnom účelovom vyrábaní konkrétnych „špín“, o ktorých sa navyše informuje podľa Noama Chomského tretím spôsobom, tzn. tak, aby recipient opisovaný jav alebo jeho nositeľov  znenávidel, má svoje meno – volá sa ideológia.

A každá vzýva svoje posvätné kravy, ktoré sa volajú dogmy. Každá ideológia navyše vyvoláva po čase chorobnú posadnutosť jej vnucovaním a na čele procesu ideologizácie spoločnosti stoja prevažne zaslepení fanatici, ktorým namiesto rozmýšľania stačí progresívne zaujať len „správny postoj“.

Technológia ideologizácie spoločnosti

Tieto umelo vytvorené konštrukty s jasným škodiacim a rozvratným zámerom voči identite a suverenite rodu, rodiny, národa, národného štátu… potom zapredaní politici  spolu s fanatikmi zo sorošovského tretieho sektora šíria už ako naratívy, vnucované celej spoločnosti ako jediný správny postoj.

Navyše tieto ideologické floskuly ďalej do nemoty propagandisticky opakujú súčinné režimové médiá s angažovanými novinármi a všetko ostatné sa cenzuruje buď priamo alebo nepriamo.

Z tohto zle zapnutého prvého gombíka s očakávaniami výsledkov realizácie ideologických dogiem a geopolitických cudzích doktrín, ktoré očakávajú sociálni inžinieri a šedé eminencie v pozadí, potom vyviera spôsob nového nezmieriteľného „triedneho“ boja voči „vnútornému nepriateľovi“ v kultúrnej vojne progresivizmu proti zvyšku Slovenska a sveta.

Metodika nenávisti

Špinavú robotu robia cez spochybňovanie, difamačné nálepkovanie, ostrakizovanie a šírenie neznášanlivosti, polarizáciu spoločnosti, do ktorej vnášajú nenávisť voči nositeľom iných názorov, postojov a vízií, než aké zdieľa samozvane sa pretláčajúci domáci, európsky aj globálny mainstream.

S tým rozdielom, že povestná bratislavská kaviareň pôsobiaca u nás je (zatiaľ) v menšine, preto sme svedkami neustáleho stupňovania nenávisti až démonizácie oponentov, polarizácie a konfrontácie, až na hranu zákonov štátu, aj etiky. Preto je to práve u nás tak zlé, neznesiteľné a polarizujúce.

Polčas rozpadu a katalyzátor Fico

Je zjavné, že s uzdravujúcim sa stavom premiéra Roberta Fica a jeho opätovným aktívnym vstupom do politického ringu sa bude polčas odhodlania k politickej kultúre priamoúmerne rozpadať, takže je len otázka času, kedy sa opäť dostaneme do starých koľají. Tón udala už prvá reakcia lídra opozície M. Šimečku na prvé vyjadrenie Roberta Fica po atentáte na neho. Ďalšie dôvody na „obranu demokracie“ sa nepochybne opäť vyrobia a angažovaným mediálnym mainstreamom v blízkej budúcnosti aj odôvodnia.

Takže je len otázka času, kedy sa vrátime v čase späť k 15. máju 2024, ak problém nenávisti a názorovej neznášanlivosti, vyvierajúcej z ideologického fanatizmu, neuchopí najmä vládna koalícia za správny koniec v zmysle Prvého článku Ústavy a nielen boľavý, ale aj chorý zub, napadnutý ideologickým kazom, nevytrhne aj s koreňmi.

Rafael Rafaj/skspravy.sk