SILA SLOV

Žijeme vo veľmi zaujímavej a ťažkej dobe. Zaujímavé, pretože materiálny úspech prekonáva všetky predstavy. Väčšina z nás má všetko: chutné jedlo, módne oblečenie, mobilný telefón, počítač, ale niekedy sa stáva nudným, osamelým, ťažkým. Prečo?

Pretože hmotné statky samy osebe neprinášajú radosť, pokoj a rovnováhu. Toto bolo overené skúsenosťami. Môže byť uvedený príklad: syn milionára, ktorý mal všetkého a v hojnom množstve, spáchal samovraždu. Našli u neho samovražedný list: „Všetko som si vzal zo života. Nenašiel som v ňom nič zaujímavé. Z tohto života odchádzam dobrovoľne. ““

Čo ešte človek okrem hmotného bohatstva potrebuje, aby sa cítil šťastný? Pokrokoví ľudia našej doby: vedci, či už náboženskí vodcovia, sa zamysleli nad touto otázkou a dospeli k nasledujúcemu záveru: človek si musí pamätať, že má dušu, že žije podľa zákonov duchovného sveta. Napríklad, ak sa potrebujete o niečo podeliť medzi sebou a priateľom, musíte mu dať nie polovicu, ako to vyžaduje zákon nášho hmotného sveta, ale koľko chce alebo koľko potrebuje.
Vašou úlohou je priniesť mu radosť a pokoj, pretože hlavným zákonom duchovného sveta je ľúbosť. A keď miluješ, nič ti nevadí. 

V poslednej dobe sa veľa hovorilo a písalo o zákonoch a pravidlách duchovného života. Na školách navrhujú zaviesť nové predmety, ktoré pomôžu našim deťom pochopiť, že stojíme na prelome dvoch epoch. Éra materializmu sa stáva minulosťou. Nahrádza ho chápanie sveta: vesmír nie je len hmota, ale oveľa viac …
Toto porozumenie ovplyvnilo aj jazyk. Vedci prišli na to, že slovo nie je iba zvukový komplex; slovo obsahuje hlboký význam, ducha, ktorý určuje náladu, fyzické zdravie človeka a dokonca aj jeho osud, ako aj osudy jeho detí. 

Človek ako slovná bytosť sa skrze slovo obracia v modlitbe k Bohu, pomocou slova komunikuje s ľuďmi, prostredníctvom slova získava vedomosti a zároveň pri neopatrnom zaobchádzaní so slovom človek pácha veľa zločinov proti sebe i proti svojim blízkym. Veriaci vedia, že toto je hriech pred Bohom. Archimandrit Raphael (Karelin) vo svojej knihe „Schopnosť zomrieť alebo umenie žiť“ vymenúva sedem trestných činov, ktorých sa človek môže dopustiť jazykom: 
krivé svedectvo, 
zatratenie, 
ohováranie, 
odsudzovanie, 
klamstvá, 
vtipy a zlý jazyk, 
nečinné reči a výrečnosť. 
Poďme sa na ne pozrieť s týmto váženým duchovným.

Najhoršou kriminalitou prostredníctvom slova je krivá prísaha. Každý z nás musel aspoň raz v živote zložiť prísahu. Je dobré, ak sme to zadržali. A ak nie? Ukázalo sa, že prísaha je falošná. Ale ešte strašnejšie je, ak človek vedome vie, že falošne nadáva. Porušiteľ prísahy bude v prvom rade mučiť a súdiť jeho vlastné svedomie. S prísahami by sa preto malo zachádzať veľmi opatrne a mali by sa dávať vo výnimočných prípadoch: prísaha lekára má vyjsť v ústrety pacientovi, prísaha vojaka má brániť vlasť. Naše mnohé denné sľuby, ktoré dávame svojim priateľom a príbuzným, pravým i ľavým, často bez toho, aby sme premýšľali o tom, či ich splníme, sú tiež akousi prísahou. Myšlienka, slovo a čin sú neoddeliteľné od nášho Stvoriteľa. Mali by sme sa preto snažiť používať slová uvážene. Sú to slová, ktoré vyjadrujú myšlienku a zároveň nabádajú k činu. 

Druhým trestným činom je kliatba, ktorú človek vysloví v stave hnevu alebo nevôle a – ako sa to zvyčajne stáva – vo vzťahu k najbližším. Prekliať človeka znamená popriať mu trest a smrť. Prekliatie rodičov voči deťom je veľmi odsúdeniahodné. Nezaslúžená kliatba sa obracia proti tomu, kto ju vysloví, a zaslúžená robí život prekliateho neznesiteľným. Zdá sa, že k nemu prenikajú strašné slová a sledujú ho všade. Prekliaty človek zvyčajne trpko ľutuje, čo urobil a ten kto preklínal, zvyčajne ľutuje, čo povedal, ale slová už boli vyslovené. Strážte moc svojich slov. 

Tretím zločinom je ohováranie, zámerné klamstvo, prostredníctvom ktorého chceme iného človeka zdiskreditovať, otravovať ho a niekedy sa za niečo pomstiť. Ohováranie zvyčajne vyrastá z nenávisti a závisti. Ten, kto ohovára, sa stáva stelesnením zla. Ohováranie je akýmsi zabitím prostredníctvom slova, pretože účelom ohovárača je obrátiť všetkých ľudí proti osobe, morálne ho zabiť. 

Štvrtým zločinom je odsúdenie. Všetci trpíme odsúdením bez výnimky. Berieme na seba súdenie ostatných namiesto toho, aby sme sa snažili vidieť naše nedostatky a pracovať na nich. Každé odsúdenie obsahuje lož, hoci sa zdá byť navonok prijateľnou, takže medzi odsúdením a ohováraním neexistuje jasná hranica. Napokon, nie vždy vieme, prečo človek v danej situácii takto konal. Možno boli na to dôvody. Je však pre nás lepšie pokúsiť sa túto osobu obhájiť a nesnažiť sa o jej priestupku informovať celý svet. Buďme milosrdní a veľkodušní – a ľudia sa k nám budú správať rovnako. To dokazujú skúsenosti. V každej ľudskej duši, dokonca aj v tej nahnevanej na život, žije neuhasiteľná iskra božskej lásky k ľuďom. 

Piatym typom trestného činu je klamstvo a pretvárka. Moderný človek zabudol, ako byť sám sebou. Je neustále pokrytecký, neustále sa hrá a klame. Človek skrýva jednu lož za inú lož. Niet divu, že hovoria, že ten, kto raz klamal, to urobí znova. V našej dobe sa klamstvá stali úplnými. Predávame svoje svedomie kvôli potešeniu ľudí, pre náš prospech, a niekedy len tak, zo zvyku. Z tohto dôvodu trpí telo aj duša. Pamätaj si teraz na svoj stav počas klamstva. Teraz sa začervenáme, potom zbledneme, srdce bije rýchlejšie. Dochádza k uvoľňovaniu adrenalínu a noradrenalínu, hormónov, ktoré zvyšujú krvný tlak. Takto reaguje telo. A duša? Moje srdce nie je o nič lepšie. Pocit túžby, beznádeje, hanby a niekedy aj hnevu a nevraživosti voči všetkým: „Ja za to nemôžem, bol som nútený klamať.“ Prečo sa cítime tak zle? Pretože sme spáchali hriech, porušili sme Božie prikázanie, Jeho požiadavka: človeče, neklam, budeš sa cítiť zle. Osoba prestala veriť inému človeku, to je jeden z dôvodov, prečo je také ťažké žiť v modernom svete. 

Šiestym typom trestného činu sú zlé a vulgárne vtipy a zlý jazyk. V takom prípade človek svojimi vlastnými slovami prostredníctvom sluchu poškvrní duše iných ľudí.
Najskôr si povedzme pár slov o vtipoch. Všeobecne platí, že akýkoľvek, aj ten najláskavejší vtip zameraný na človeka, obsahuje degradáciu človeka. Je ľahké s tým súhlasiť, ak si ako cieľ takéhoto žartu predstavujete seba a nie inú osobu. Čo môžeme povedať o zlých a vulgárnych vtipoch, v ktorých dochádza k zneužívaniu ľudskej osoby, k jej ponižovaniu. 
Teraz o zlom jazyku. Toto sú čierne slová, ktoré v sebe nesú neviditeľnú špinu. Hrdina slávneho spisovateľa B. Ganaga hovorí: „Čiernym slovom hovorí ten, kto má čiernu dušu. Toto je infekcia hroznejšia ako AIDS, pretože AIDS zbavuje dočasný život a nadávky – večné. Otrávi každú bunku okolitého sveta a vás. “ Ako príklad si vezmime z urážlivej slovnej zásoby iba tie „neškodné“ slová, ktoré sa niektorým ľuďom udomácnili.
Slovo pôvodná spodina sa datuje k slovesnému bastardovi a pôvodne znamenalo odpadky, ktoré sa hromadia na hromade a potom sa vyhodia z domu. Preto je slovo bastard želaním samoty, aby bol človek zbavený domova, vyhodený z domu ako svinstvo, vylúčený. Slovo darebák znamená nespôsobilý, nehodiaci sa na daný účel, rozmaznaný. Preto slovo darebák predstavuje želanie: „Nech sa nesplní účel vášho života.“ Slovo darebák znamená nízky, plaziaci sa, pod nohami. Tu je kliatba: „buď pod nohami, padni do hlbín podsvetia, ktoré je pod každým“, atď.
Deštruktívne informácie vložené do zlých slov nemôžu prejsť bez zanechania stopy. Pohľad genetických vedcov na tento problém je zaujímavý. Výskum uskutočňovaný Ruskou akadémiou vied dáva právo tvrdiť, že DNA je schopná vnímať ľudskú reč prostredníctvom elektromagnetických kanálov. Texty obsahujúce pozitívne informácie zároveň liečia gény a prekliatia a zlé slová spôsobujú mutácie, ktoré vedú k ľudskej degenerácii, to znamená, že každé hovorené slovo je program genetickej vlny, ktorý ovplyvňuje nielen náš život, ale aj život našich deti, vnukov, pravnukov… 

A posledný typ zločinu slovom sú nečinné reči a výrečnosť. Prázdne reči sú túžbou, ktorá sa premení na zvyk rozprávať o zbytočných a prázdnych. Hovoriaci je nepriateľom svojej duše a zlodejom času niekoho iného Ak nečinný hovoriaci neprehovorí, potom sa cíti chorý a nešťastný. Ale pre vaše okolie sú prázdne reči príťažou, pretože ak ho budete počúvať, ochoriete sami. Preto sa musíme naučiť veľkú vedu o tichu. Výrečnosť susedí s nečinnými rečami, ale stále sa od nich líši. Podobný človek môže hovoriť o tom, čo je potrebné a užitočné, ale zároveň nedokáže oddeliť hlavné od vedľajšieho a používa veľa zbytočných slov. Počas rozhovoru s takýmto človekom je otupená pozornosť a postupne prestanete chápať, o čom vám hovorí. Objaví sa pocit únavy. 
Nemali by ste hovoriť o tom, čo neviete a čím si nie ste istí. Lepšie nechať svojho partnera mať túžbu po tom, aby ste hovorili viac, ako túžbu po tom, aby ste čo najskôr mlčali. 

Či sa nám to páči alebo nie, každé slovo nesie určitú energiu. Spája človeka s vesmírnymi silami dobra alebo zla. A pri každom slove musíte byť veľmi opatrní. Niet divu, že predstavitelia modernej vedy tvrdia, že naše slová zanechávajú vo vesmíre nezmazateľnú stopu a náš osud závisí od slov, ktoré vyslovíme. 

Zdroj: žijeme vedome?