Šialené rozhodnutie Izraela: Príkaz na vyvlastnenie pozemkov pobúril Palestínčanov

Izrael vydal príkaz na vyvlastnenie pozemkov v Predjordánsku, ktoré sa nachádzajú v blízkosti miesta označovaného za hrob biblického proroka Samuela. Podľa agentúry AFP to v utorok uviedla izraelská ľavicová mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav). Príslušné palestínske úrady toto rozhodnutie Izraela ostro odsúdili.

Miesto známe ako Nabi Samwíl sa v kresťanstve, judaizme a islame považuje za lokalitu, kde sa okrem hrobu proroka Samuela nachádza aj mešita, ktorú vlastní palestínska náboženská nadácia (wakf).

„Toto je prvýkrát, čo (izraelská) civilná správa vyvlastnila posvätné miesto, ktoré vlastní moslimská (nadácia) wakf na okupovanom Západnom brehu Jordánu,“ uviedla vo vyhlásení organizácia Mier teraz, ktorá sa zaoberá dohľadom nad osadami.

Na základe izraelského príkazu z 9. mája, ale zverejneného tento týždeň, bude vyvlastnená oblasť zahŕňať približne 11 hektárov vrátane prístupových ciest, poľnohospodárskej pôdy a mešity. V dokumente sa uvádza, že rozhodnutie bolo prijaté „na účely rozvoja a zachovania archeologického náleziska Hrobka proroka Samuela“.

Zdroj z izraelského Úradu pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT) podľa AFP uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo prijaté po tom, ako predstavitelia nadácie wakf odmietli spolupracovať pri rekonštrukcii areálu.

Palestínske úrady vo svojej reakcii uviedli, že táto konfiškácia je súčasťou politiky zameranej na úplnú izoláciu od palestínskeho prostredia a jeho premenu na „židovskú archeologickú lokalitu.“

Organizácia Mier teraz pripomenula, že izraelské úrady už v 90. rokoch prevzali správu nad veľkou časťou daného územia, keď ho po zničení tamojšej palestínskej dediny začlenili do národného parku.

V roku 2025 Izrael vyvlastnil nádvorie Hrobky patriarchov v meste Hebron na juhu Západného brehu Jordánu, pričom argumentoval, že príkaz sa týka plochy určenej na pokrývačské práce a nie náboženského objektu.

Tento vývoj vnímali palestínske a niektoré arabské štáty ako porušenie historického status quo a dohôd o Hebrone. Izraelská strana a židovské komunity toto konanie označovali za nutné riešenie pre zaistenie bezpečnosti, modernizácie a bezbariérového prístupu na posvätné miesto.

Izrael okupuje palestínsky Západný breh Jordánu od šesťdňovej vojny v roku 1967. Žijú tam tri milióny Palestínčanov a v Ramalláhu sídli aj Palestínska samospráva. Na Západnom brehu žije aj približne 500.000 Izraelčanov v židovských osadách, ktoré sú podľa medzinárodného práva nelegálne.

/ hlavnydennik.sk /