Sergej Lavrov v rozhovore s nezávislými novinármi priblížil zárodky konfliktu na Ukrajine…

Šéf ruského rezortu dipplomacie Sergej Lavrov poskytol rozhovor nezávislým novinárom. Mario Nawfal z Austrálie, Larry Johnson a Andrew Napolitano z USA boli jeho hosťami v budove ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poskytol dlhý rozhovor trom americkým blogerom, ktorí pricestovali do Moskvy. Rozhovor sa týkal vzťahov Ruska s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, urovnania konfliktu na Ukrajine a ďalších otázok.

Lavrov viac ako 90 minút odpovedal na otázky Maria Nawfala, moderátora jednej z najpopulárnejších rozhovoroch na sieti X, ako aj bývalého analytika CIA a spoluzakladateľa skupiny Veteran Intelligence Professionals for Sanity (VIPS) Larryho Johnsona a bývalého sudcu Andrewa Napolitana, ktorý predtým pracoval pre Fox News a písal pre Washington Post a ďalšie médiá.

Počas rozhovoru Lavrov naznačil, že od začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia v Bielom dome sa v USA objavuje „návrat k normálnosti“.

Zopakoval tiež, že Rusko je pripravené hľadať diplomatické riešenie ukrajinského konfliktu, ale zdôraznil, že predstavitelia Moskvy „vedia, čo treba urobiť“, aby sa dosiahlo urovnanie, a „neohrozili by osud ľudí“, pričom mal na mysli ruských občanov a etnických Rusov na Ukrajine.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Moskva má dostatok dôvodov nedôverovať Ukrajine a jej západným podporovateľom vzhľadom na ich históriu porušených sľubov. Obvinil Kyjev, že každým „podvodom“ dôsledne podkopáva svoje vlastné záujmy.

Rusko si „mnohokrát popálilo prsty“ pri rokovaniach so Západom, zdôraznil Lavrov v rozhovore zverejnenom v stredu 12. marca 2025.

Uviedol, že pôvod konfliktu na Ukraine možno hľadať už v roku 2004, keď tamojší ústavný súd protiústavne nariadil tretie kolo prezidentských volieb, čo viedlo k víťazstvu kandidáta, ktorý sa priklonil k Západu.

Príkladom nevyužitých príležitostí bol aj Západom podporovaný prevrat v Kyjeve v roku 2014, minské dohody a istanbulské mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2022, dodal Lavrov.

„Keby boli [Ukrajinci] spolupracovali a keby boli splnili svoju vlastnú iniciatívu, stále by mali hranice z roku 1991, mínus Krym, mínus časť Donbasu. Zakaždým, keď podvádzajú, prehrávajú,“uviedol minister.

Tureckom sprostredkovaný návrh prímeria z roku 2022 by premenil Ukrajinu na neutrálny štát s určitými územnými ústupkami. Vtedajší britský premiér Boris Johnson však Kyjevu povedal: „Nerobte to, pokračujte v boji,“ povedal Lavrov.

Ako ďalej poznamenal, ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému sa v Spojenom kráľovstve dostalo hrdinského privítania po jeho konfikte s Donaldom Trumpom v Bielom dome na konci februára.

„Je to náznak toho, že chcú zvýšiť stávky a pripravujú niečo, čím by mohli zatlačiť na administratívu Donalda Trumpa, aby opäť podnikla nejaké agresívne kroky proti Rusku,“ povedal Lavrov. Moskva nebude robiť kompromisy, pokiaľ ide o „osud ruského ľudu“, dodal, pričom mal na mysli ruských občanov a etnických Rusov na Ukrajine.

Lavrov kritizoval návrhy viacerých európskych krajín vrátane Spojeného kráľovstva a Francúzska na rozmiestnenie „mierových síl“ na Ukrajine. „Ak je expanzia NATO uznaná – prinajmenšom Donaldom Trumpom – za jednu z hlavných príčin [konfliktu], potom je prítomnosť vojsk krajín NATO pod akoukoľvek vlajkou, v akomkoľvek postavení na ukrajinskom území rovnakou hrozbou,“ varoval.

Prípadné nasadenie vojakov z krajín NATO pod akoukoľvek vlajkou a v akejkoľvek forme na ukrajinskom území by predstavovalo pre Rusko hrozbu, povedal.

Podľa Lavrova Rusko za žiadnych okolností nebude tolerovať prítomnosť jednotiek z krajín NATO ako mierových síl na ukrajinskom území.

„Nikto s nami o ničom nehovorí. Stále dokola opakujú, ‚nič o Ukrajine bez Ukrajiny‘, ale robia všetko o Rusku bez Ruska,“ vyjadril sa ruský minister.

„(Americký prezident Donald) Trump, mimochodom, na otázku o mierových silách povedal, že je príliš skoro o tom diskutovať, ale zvyčajne je potrebný súhlas všetkých strán. Prečo by sme mali súhlasiť s mierovými silami alebo dokonca so skupinou mierových síl? Takže oni chcú vytvoriť (vojenskú) silu zloženú z krajín, ktoré nás vyhlásili za nepriateľa, a chceli by prísť ako mierotvorcovia?“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Snahy Európskej únie vynaložiť stovky miliárd eur na obranu slúžia podľa neho na odpútanie pozornosti verejnosti od problémov, ktorým Európska únia čelí, vrátane vyšetrovania podvodov spáchaných počas covidu.

V utorok sa v saudskoarabskej Džidde konali rokovania zástupcov Ukrajiny a Spojených štátov. Kyjev po nich vyjadril ochotu pristúpiť na americký návrh na 30 dní zastaviť boje a okamžite začať jednať s Ruskom. Spojené štáty zase obnovili poskytovanie vojenskej pomoci a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio následne povedal, že loptička je teraz na strane Ruska.

O podpore Ukrajiny a európskej obrane minulý týždeň rokovali aj lídri EÚ v Bruseli. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadovať nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojovať na frontovú líniu, ale budú na Ukrajinu poslaní „po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie“.

Zdroj: rt.com (1), (2) / bleskovky.sk / YouTube / InfoVojna